Metalurgické podniky v strednej Európe sa od začiatku roka pasujú s nevídaným zdraĽovaním surovín. Už v minulom roku stúpali ceny neželezných kovov a v tomto roku zaznamenáva trh aj rapídny nárast trhovej hodnoty železnej rudy a koncentrátu, čierneho koksovateľného uhlia a železného šrotu.

„V oblasti dodávok surovín v roku 2004 nastalo dramatické zvýšenie. Táto zmena je spôsobená silným dopytom po oceli a značným nárastom dopytu v Číne. Ceny sa vystupňujú a nedostatok niektorých komodít sa pravidelne opakuje,“ uvádza v stanovisku U.S. Steel Košice.

Podľa informácií TRENDU cena dodávok železnej rudy z Ruska a Ukrajiny stúpla o 150 až 200 percent. Podobný cenový nárast zaznamenávajú aj metalurgovia na Ukrajine, kde len za apríl sa ceny železorudného koncentrátu zvýšili o 54 percent. Podľa slov ministra priemyselnej politiky Ukrajiny Aleksandra Neustrojeva cena koksu pridala od začiatku roka zo sto dolárov (3 300 Sk) za tonu na trojnásobok. Ukrajinské huty a podniky ťažkého strojárstva preto žiadali obmedzenie exportu týchto surovín a cenovú reguláciu dodávok pre vnútorný trh na cenovej úrovni z konca minulého roka. Od prvého apríla Medziodvetvová komisia pre otázky cenovej politiky v ťažobno-metalurgickom komplexe získala právomoci na reguláciu cien surovín dodávaných ťažobnými spoločnosťami.

Ukrajina aj Rusko pritom už dlhodobo regulujú export železného šrotu, ktorý je ďalšou zo strategických surovín pre hutníctvo. Obe krajiny okrem množstvovej regulácie uplatňujú aj exportné clá, ktoré v prípade Ukrajiny dosahujú až 30 percent. „Šrot z ruských a ukrajinských zdrojov je nedosiahnuteľný. Je to dôsledok veľmi silného lobingu tamojších hút,“ konštatoval v rozhovore pre TREND jeden zo slovenských obchodníkov so šrotom. „Slovenská strana pritom nedokázala začleniť do dohôd s Ukrajinou šrot medzi voľne obchodovateľné komodity, ako je to pri železnej rude,“ dodal. Cena kilogramu šrotu stúpla za posledné mesiace z úrovne zhruba troch korún za kilogram na súčasných sedem korún. V Česku či Poľsku je situácia obdobná. Tam sa pohybuje cena jedného kilogramu šrotu na úrovni okolo siedmich českých korún.

Problém EÚ

České huty a zlievarne, predovšetkým ostravská Nová huť-ISPAT, už žiadajú vládu, aby zastavila export šrotu. „Domnievam sa, že jediná cesta je pokúsiť sa v spolupráci s Európskou komisiou a krajinami EÚ hľadať spôsob, ktorý ochráni trh so šrotom. Pretože nie je možné, aby sa európske oceliarne dostali do existenčných problémov,“ vyhlásil český minister priemyslu a obchodu Milan Urban.

Ministerstvo hospodárstva SR potvrdilo, že tento problém už bol otvorený na marcovom stretnutí pracovnej skupiny pre oceľ pri výbore Rady EÚ pre aplikáciu článku 133 Európskej dohody. Jeho prerokovanie iniciovalo Slovensko spolu s ostatnými krajinami vrátane Česka. „Európsku komisiu na problém upozornil listom aj generálny sekretár európskeho združenia výrobcov ocele Eurofer,“ informuje ďalej Dagmar Hlavatá z referátu pre komunikáciu a vzťahy s verejnosťou ministerstva. V liste sa navrhuje monitoring vývozu do tretích krajín systémom automatických licencií. Zástupcovia Európskej komisie už potvrdili, že podnety k problémom v obchode so šrotom preskúmajú a v prípade potreby navrhnú prijatie vhodných opatrení, dodáva vo svojom stanovisku slovenský rezort hospodárstva.

Podľa údajov ministerstva až 70 percent ročného exportu šrotu zo Slovenska smeruje do krajín EÚ a zvyšok do štátov, ktoré sa od 1. mája stanú členmi únie. Preto voči týmto krajinám nie je možné zaviesť obmedzenia exportu.

Príčiny nedostatku

Slovenský obchodník so šrotom, ktorý si neželal byť menovaný, tiež tvrdí, že za jeho nedostatkom v Európe sa skrýva hlavne rastúci dopyt na Ďalekom východ – hlavne v Číne. Ďalšiu príčinu vidí v celosvetových tokoch v obchode so šrotom. Nadnárodné spoločnosti, ktoré obchodujú s touto komoditou globálne, „obmedzili jej pohyb na malých trhoch a diktujú tak hutám ceny“. Huty tomuto tlaku nedokážu čeliť, pretože medzi sebou nekomunikujú a správajú sa voči sebe aj pri nákupe šrotu konkurenčne, uzatvára.