Magickú hranicu, keď internet využíva viac ako polovica populácie, prekročili Slováci podľa kontinuálneho prieskumu Internet Monitor agentúry GfK Slovakia ešte v minulom roku. Odvtedy internetových prívržencov aj naďalej pribúda. V januári tohto roku už surfovalo na webe 56 percent populácie.

Vek, nie pohlavie

Tempo rastu sa vlani spomalilo. V januári 2010 sa podiel internetistov zvýšil medziročne o necelé tri percentuálne body. V prvom mesiaci minulého roku bol medziročný nárast až trikrát väčší, keď v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2008 prírastok dosiahol až deväť percentuálnych bodov.

Rozdiely vo využívaní internetu medzi mužmi a ženami sú zanedbateľné. Ako rozhodujúci faktor sa ukazuje vek. Najviac surfujúcich je vo vekovej kategórii 15 až 29 rokov, kde podľa prieskumu využíva internet vyše 86 percent respondentov. Nadpriemerné zastúpenie majú surfujúci aj v skupine ľudí do 50 rokov. Od tejto hranice podiel internetistov v populácii výrazne klesá, pričom zo stovky ľudí starších ako 60 rokov internet využívajú len šiesti.

Veľké rozdiely sa dajú nájsť aj pri pohľade na internetistov podľa príjmu domácnosti či podľa zamestnania. Najväčšie zastúpenie (pozn.: rozumej podiel) majú internetisti v Bratislavskom kraji, medzi vysokoškolsky vzdelanou populáciou a taktiež medzi súkromnými podnikateľmi a študentmi.

Pohodlne

Z tých, čo internet používajú, dáva drvivá väčšina prednosť surfovaniu v pohodlí obývačky. Z domu sa pripája takmer deväť z desiatich respondentov prieskumu GfK, pričom vlani ich bolo osem. Druhou najčastejšie využívanou možnosťou ostáva aj naďalej práca, skade na web chodia takmer štyria z desiatich opýtaných.

Z rôznych internetových služieb sú najpopulárnejšie a najintenzívnejšie využívané tie najzákladnejšie. Niekoľkokrát do týždňa alebo každý deň si vyše osemdesiat percent internetistov pozerá internetové stránky. E- -maily posiela viac ako sedemdesiat percent z nich. Obľúbené je chatovanie a využívanie internetových komunitných portálov ako Facebook či Pokec.

Naopak, štyria až piati respondenti z desiatich podľa svojich slov vôbec netelefonujú cez internet, nehrajú online hry a nesťahujú filmy či hudbu. Ale nevyužívajú ani internetbanking a nenakupujú v e-shopoch, hoci v ostatných rokoch obľúbenosť týchto služieb rastie. Aspoň raz za mesiac alebo častejšie využíva elektronické bankovníctvo už takmer polovica online populácie a zhruba pätina na webe rovnako často nakupuje. Najčastejšie Slováci podľa GfK online kupujú knihy, oblečenie a obuv, elektroniku a lístky na rôzne podujatia.

No aj firmy, ktoré priamo cez internet nepredávajú, by mali svojim stránkam a ich funkčnosti venovať dostatočnú pozornosť. „Z prieskumov vyplýva, že dostatočné informácie na webstránke sú dôležité nielen pri online predaji, ale aj pri realizácii kúpy v klasických kamenných obchodoch,“ podotýka konzultantka GfK Slovakia Tatiana Harčárová.

Najmladší a najhorší

Hlbší pohľad na využívanie internetu priniesol tohtoročný IT fitnes test, ktorý za peniaze od Európskej komisie v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave pripravila IT Asociácia Slovenska. Ako zatiaľ jediný skúmal vedomosti a zručnosti v oblasti informačných technológií nie formou prieskumu, ale testu.

No hoci sa do IT testu zapojilo zhruba 40-tisíc účastníkov a v rámci propagácie niesol prívlastok celonárodný, nedá sa považovať z hľadiska populácie za reprezentatívny. Až 60 percent účastníkov testu boli mladí vo veku 16 až 20 rokov. A starších ako 35 rokov bolo medzi respondentmi len necelých šesť percent.

Test možno vnímať skôr ako meradlo IT zručností a vedomostí slovenskej generácie Y. Mladých ľudí, ktorí sa narodili v období od prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov do konca 20. storočia. Dá sa o nich povedať, že už vyrastali v digitálnej ére. Svedčí o tom fakt, že až polovica účastníkov IT testu začala používať počítač vo veku 11 až 15 rokov a ďalšia pätina dokonca vo veku päť až desať rokov.

Bez počítačov, mobilov, internetu či dokonca sociálnych sietí si mnohí mladí nevedia predstaviť svoj život. Napríklad do sociálnych sietí sa podľa IT testu nezapojil len jeden z desiatich respondentov. Podľa spoluautorky testu Beáty Brestenskej projekt tiež ukázal, že najpoužívanejším zdrojom informácií pre mladých nie sú odborné zdroje ako knižnice či vzdelávacie portály, ale vyhľadávače ako Google a online encyklopédia Wikipedia.

No aj keď sa do testovania zapojila počítačovo zdatnejšia časť populácie, priemerná úspešnosť v teste dosiahla len 38 percent. Bežný mladý Slovák sa dostal do kategórie, ktorú tvorcovia testu označili ako IT učeň. Tá zodpovedá nižšej až priemernej úrovni základných IT znalostí a zručností.

Najhoršie skončili najmladšie vekové kategórie. Mládež do 20 rokov, medzi ktorú patrilo sedem z desiatich respondentov, dosiahla skóre necelých 30 percent. „To naznačuje, že mladí ľudia síce často používajú rôzne digitálne technológie, ale skôr intuitívne a náhodne,“ dodáva B. Brestenská.

Najmladších účastníkov testu prekonali dokonca aj respondenti nad 50 rokov, ktorí mali priemernú úspešnosť v testoch 45 percent. Pravda, nedá sa predpokladať, že päťstovka týchto respondentov patrí medzi typických zástupcov svojej vekovej kategórie. Najlepšie obstáli ľudia vo veku 21 až 35 rokov, ktorých skóre predstavovalo 60 percent.

Iba základy

Veľmi lichotivo nevyznieva ani hlbší pohľad na výsledky testovania. Bez problémov zvládli respondenti len základy IT vedomostí a zručností. Deväť z desiatich opýtaných vedelo správne pomenovať, na čo slúži textový editor, prezentačný softvér či internetový vyhľadávač. Tri štvrtiny správne odpovedali na otázku, ako v operačnom systéme Windows kopírovať či presúvať obrázky a text.

Polovica účastníkov testu zvládla aj otázky týkajúce sa prenosu dát medzi dvoma počítačmi, výberu počítača podľa niekoľkých základných požiadaviek, poznala rôzne prípony súborov či ovládala najzákladnejšie vzorce z Excelu. Pomerne veľké rozdiely sa ukázali v schopnosti respondentov vyhľadať správne informácie na internete. To podľa druhu požadovanej informácie zvládli traja až šiesti z desiatich respondentov.

Najväčšie nedostatky podľa výsledkov IT testu majú mladí v oblasti informačnej bezpečnosti a duševných práv. Len približne štvrtina vedela správne zareagovať na spamy a hoaxy. Za správnu reakciu sa v teste považovalo nielen odignorovanie takéhoto e-mailu, ale aj upozornenie odosielateľa či zaslanie upozornenia na stránku hoax.cz, aby takúto správu zverejnila ako poplašnú. Ak respondent nepovažoval za nutné tieto upozornenia zaslať, jeho odpoveď bola nesprávna.

Slabšie skóre dosiahli respondenti aj v otázkach týkajúcich sa autorských práv. Správne na ne odpovedala necelá štvrtina z nich. Z odpovedí sa dá usudzovať, že väčšina opýtaných nevedela, že za ilegálne šírenie audiovizuálnych diel síce v krajnom prípade hrozí väzenie, ale nie za ich ilegálne sťahovanie. Niektorých zase mohla zmiasť jedna z nesprávnych odpovedí, podľa ktorej môže študent pri vypracovaní referátu z internetových stránok zaujímavý obsah kopírovať vždy – je to síce protizákonné, ale v praxi za to nehrozí žiadny postih.

Obsah na internete je, samozrejme, legislatívou chránený. No zároveň sa nedá predpokladať, že by študent za takéto počínanie naozaj bol vždy potrestaný. Veď automatická kontrola odovzdávaných prác v súvislosti s plagiátorstvom, ktoré úzko súvisí aj s porušovaním autorských práv, bola zavedená iba začiatkom tohto roku. A týka sa len bakalárskych a diplomových prác odovzdávaných študentmi vysokých škôl a univerzít. Kontrola iných prác je ponechaná na školy a pedagógov. Navyše, akékoľvek riešenie porušenia copyrightu v referátoch mimo školského systému je nereálne.

Najhoršie dopadli respondenti v otázke, ktorá sa týkala používania hesiel. Pravidlá bezpečných hesiel poznalo len 14 percent opýtaných. Druhé najslabšie skóre mali v otázke o chatovaní, aj keď to je medzi mladými značne rozšírené. V tejto otázke mali účastníci testu buď určiť, čo (ne)patrí medzi chatovacie programy, alebo medzi piatimi ponúkanými možnosťami spoznať štyri správne definície programov ICQ a GoogleTalk.

Úspešnosť v IT teste podľa vekových kategórií (roky, %)

PRAMEŇ / SOURCE: eSkills Slovensko 2010

Využívané zdroje informácií (%)

PRAMEŇ / SOURCE: eSkills Slovensko 2010