Slovenská energetika sa minulý rok niesla v znamení postupujúcej liberalizácie sektora. A trend silnejúcej konkurencie pokračoval aj začiatkom tohto roku. Ako zatiaľ najzaujímavejšiu zmenu v biznise s plynom možno tento rok hodnotiť príchod konkurencie do segmentu domácností. Tie sa do hľadáčika konkurencie dostávajú spravidla s istým meškaním po veľkých firemných odberateľoch. Ale dnes je situácia na slovenskom trhu taká, že svojho dodávateľa elektriny či plynu si môžu reálne vybrať všetky kategórie odberateľov. A majú na výber.

Z pohľadu veľkej energetiky sa energobiznis bude musieť pripraviť na chystaný nový regulačný rámec či definitívnu realizáciu Bruselom nadiktovaného tretieho liberalizačného balíčka. Ide o závažné legislatívne zásahy do podnikateľského prostredia a predstavy ministerstva hospodárstva a regulátora nie sú zatiaľ úplne jasné.

Tragické udalosti v Japonsku a z toho vyplývajúce následky pre globálnu energetiku ovplyvnia domáce dianie tento a aj budúce roky. Očakávania dôslednejšej liberalizácie sektora treba aj preto brzdiť. Vhodný čas mala na to ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica. Dnes týmto úvahám globálny vývoj nepraje. Úplné uvoľnenie regulovaných cien komodít by v súčasnej situácii viedlo k rastu cien pre spotrebiteľov a k tomuto kroku sa stredo-pravo-liberálna vláda napriek viacerým deklaráciám neodhodlá.

Smer domácnosti

Dozvuky ekonomickej krízy ešte stále ovplyvňujú dianie v globálnom, ale aj v domácom energetickom biznise. Pokles reálneho dopytu stále tlačí na ceny, opačným smerom pôsobia nepokoje na Blízkom východe či udalosti v Japonsku. Všetky tieto faktory ovplyvňujú energetické komodity, a tým aj koncové ceny energií naprieč celým segmentom spotrebiteľov.

V nedávnej minulosti prebytok potrubného zemného plynu v Európe a čoraz lukratívnejšia ťažba netradičných zásob bridlicového plynu tlačili ceny plynu nadol. Táto situácia otvárala dvere alternatívnym dodávateľom plynu, ktorí boli a ešte stále sú schopní na trhu nakúpiť lacnejší plyn, ako ho kupujú od tradičných dodávateľov veľkí odberatelia. Tejto situácii vďačia slovenskí spotrebitelia z radov domácností za to, že sa po nich ako potenciálnych odberateľoch aktívne obzerajú alternatívni dodávatelia. Dnes už ani slovenská domácnosť nie je odkázaná iba na Slovenský plynárenský priemysel (SPP), plyn si môže kúpiť aj od slovenskej pobočky českého ČEZ. Vstup na dlho opomínaný segment avizovali aj Východoslováci z RWE Gas či alternatívny obchodník s elektrinou Magna.

Záujem o malých a stredných odberateľov z radov podnikateľov ohlásil český Vemex (patrí do skupiny Gazprom) či Elgas z podnikateľskej skupiny Ivana Kmotríka. O niekdajší monopol tak prichádzajú pološtátni plynári aj v segmentoch, kde donedávna ešte firma kraľovala. V segmente veľkých odberateľov prišiel SPP o viac ako štvrtinu trhu. V prípade domácností či malých a stredných podnikov nebude niekdajší monopolný hráč strácať trhové podiely tak rýchlo. Vzhľadom na charakteristiku odberateľov ich totiž musí konkurencia namáhavo zbierať na rozdrobenom trhu.

Globálne prepojenia

Až do udalostí v Japonsku sa zdalo, že netradičná prebytková situácia na európskom trhu s plynom potrvá ešte roky. No nemusí to tak byť, aj keď európski spotrebitelia majú zo strednodobého aj dlhodobého pohľadu v rukáve niekoľko žolíkov.

Patrí medzi ne zatiaľ nie príliš rozvinutá ťažba zemného plynu z bridlicových ložísk. Tie sú už dnes podstatným zdrojom zemného plynu v USA. Veľké zásoby avizovali aj niektoré európske krajiny. Rentabilita ťažby sa ešte musí ukázať. A už dnes je jasné, že podobne ako v USA, aj v Európe narazí takáto ťažba na obavy ochranárov. Veľké množstvá zatiaľ teoreticky dostupného plynu však európskym spotrebiteľom uľahčujú rokovania s tradičnými dodávateľmi z Ruska, Nórska či Blízkeho východu.

Z krátkodobého pohľadu situáciu zmenilo zemetrasenie v Japonsku a nútená odstávka viacerých jadrových reaktorov. Výpadok produkcie elektriny či tepla musí Japonsko vykrývať z iných zdrojov, čo vedie k nárastu spotreby iných energií. Napríklad časť skvapalneného plynu (LNG) pôvodne smerujúceho do Európy nachádza nových kupcov hlavne v Japonsku. Krajina už dnes patrí k najväčším spotrebiteľom skvapalneného plynu a podiel plynu na energetickom mixe Japonska v budúcnosti vzrastie.

Rastúce ceny LNG na trhoch zužujú manévrovací priestor alternatívnych dodávateľov. Zjednodušene povedané – klesá im marža, s ktorou plyn nakúpený na trhu vedia predávať koncovým spotrebiteľom. Situácia môže dôjsť opäť do štádia, keď budú mať lacnejší plyn v potrubiach odberatelia zväzovaní dlhodobými kontraktmi. Najbližší rok – dva by však mali byť alternatívni hráči – ak si na trhoch zabezpečili dostatočné objemy – schopní dostáť svojim sľubom o dodávkach lacnejšieho plynu.

Ako je možné, že veľkí tradiční odberatelia napríklad ruského plynu nevedia cenovo konkurovať malým hráčom? V globálnom plynárenstve je desiatky rokov zaužívaný model cenotvorby, pri ktorom sa zjednodušene ceny plynu odvíjajú od cien ropy a ropných produktov. Európski odberatelia majú popodpisované dlhodobé kontrakty s najväčšími dodávateľmi z Nórska, Ruska, severnej Afriky či Blízkeho východu. V dôsledku poklesu ekonomickej aktivity v nedávnej minulosti došlo k situácii, keď je takmer všade prebytok plynu. Tieto prebytky sa umiestňujú na trhoch a tu ich môžu obchodníci nakupovať. V porovnaní s rýchlym obchodom na dennom trhu sú dlhodobé kontrakty rigidnejšie, ťažko sa otvárajú a menia ich podmienky. No posledné obdobie ukázalo, ako rýchlo sa môže situácia obrátiť. Rastúce ceny ropy sa v nasledujúcich mesiacoch premietnu aj do vyšších cien zemného plynu v dlhodobých kontraktoch. Aj slovenskí spotrebitelia sa tak najneskôr po lete musia pripraviť na vyššie ceny.

Zdanlivo ďaleko

V peňaženkách slovenských spotrebiteľov sa prejaví aj havária v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima. Aj keď nepriamo cez Nemecko. Ako veľmi si slovenskí spotrebitelia v budúcnosti za elektrinu priplatia, bude závisieť od postoja viacerých krajín k jadrovej energetike.

Jadro nie je v energetických mixoch mnohých bohatých ekonomík rýchlo, jednoducho a hlavne lacno zastupiteľné. Brusel síce tlačí na pomerne rýchle zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií. No aj ekologickejšia výroba elektriny má svoju cenu a riziká. Presvedčiť sa o tom mohli aj slovenskí spotrebitelia, ktorí v dôsledku rozmachu draho vykupovanej elektriny z obnoviteľných zdrojov platia čoraz vyššie koncové ceny elektriny.

Rozvojové krajiny ako Čína či India spojili svoju energetickú budúcnosť s rozvojom jadra. Ak sa takéto programy utlmia vo väčšom rozsahu, dôjde k nárastu spotreby fosílnych palív, čo povedie k rastu cien energií a tiež k rastu emisií oxidu uhličitého.

Kým Čína a India sa zdajú ďaleko, slovenskou energetikou zatrasie neďaleké Nemecko. V dôsledku havárie japonskej jadrovej elektrárne vláda kancelárky Angely Merkelovej vyhlásila trojmesačné moratórium, počas ktorého sa rozhodne, ako ďalej s nemeckým jadrom. Počas týchto troch mesiacov je nútene odstavených šesť najstarších jadrových reaktorov v krajine. Trhy s elektrickou energiou aj emisnými kvótami na toto rozhodnutie okamžite reagovali rastom. Nielen nemecké, ale všetky európske jadrové elektrárne teraz čakajú „stres testy“. Tie majú ukázať, ako by elektrárne zvládali krízové situácie v podobe teroristického útoku.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.