Na prvý pohľad sa zdá, že „zvláštne veci“ vo firmách sú predovšetkým doménou psychológov. Koniec koncov, v HR oddeleniach sedia celé ročníky tunajších absolventov psychológie. Zaujímavý pohľad na podobné javy však ponúka aj religionistika. Krátke vysvetlenie poskytol TRENDU šéf Katedry religionistiky Husitskej teologickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Zdeněk Vojtíšek, ktorý je zároveň šéfredaktor tamojšieho religionistického časopisu Dingir.

„Jedným z uhlov pohľadu na náboženstvo je funkcia, ktorú v živote jednotlivca a spoločnosti plní. Z tejto perspektívy je zreteľné, že rovnaká alebo veľmi podobná funkcia môže byť aspoň čiastočne naplňovaná aj iným spôsobom ako prostredníctvom náboženských tradícií a inštitúcií. Rozlišuje sa preto medzi výslovným, explicitným náboženstvom, a takzvaným implicitným, nevýslovným náboženstvom, teda prejavmi, ktoré ich aktéri za náboženské nepovažujú, ale ktoré napriek tomu niektoré náboženské funkcie, ako sa to javí z pozície pozorovateľov, plnia.

Rozpoznanie implicitného náboženstva je dobre možné na politických hnutiach (v extrémnej forme je to aj skúsenosť s nacionalizmom a komunizmom), ktoré podobne ako explicitné náboženstvá vyjadrujú nárok na univerzálne platnú pravdu, vzbudzujú nádej a nadšenie pre ideál, upevňujú presvedčenie pomocou kolektívnych rituálov, presadzujú špecifický mravný kód či vytvárajú mytológiu.

Ďalšou z takýchto oblastí sú určite aj firmy. Niektoré, možno nevedomky, využívajú aj túto skrytú nepriznanú náboženskosť svojich zamestnancov. Napríklad to môže byť tým, že vytvárajú mytológiu firemného úspechu, starostlivo režírujú rituály, zavádzajú vlastnú etiku, budujú lojálne spoločenstvo, zoskupujú ho okolo symbolov a vytvárajú takmer nadľudskú „auru“ okolo zakladateľov.“

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.