Ministerstvo financií (MF) SR nemohlo usporiadať tender na dodávku softvéru pre 82-tisíc vládnych osobných počítačov, ktorý je predmetom chystaného predĺženia zmluvy s Microsoftom (TREND 3/2012). Štátny tajomník Vladimír Tvaroška tvrdí, že na to nemá kompetencie: „Jednotlivé rezorty si samy rozhodujú, aký softvér budú používať na svojich pécečkách. Nadiktovať im to nemôžeme.“

To, že kritiku za pokračovanie monopolu Microsoftu v slovenskej štátnej správe schytalo MF SR, podľa neho nie je fér. Hovorí, že zmluva, ktorú jeho ministerstvo administruje, slúži len na spoločný nákup licencií Windowsov, Officov a ďalších softvérov, ktoré vládne úrady na svoju prevádzku požadujú.

Tak či onak, ukazuje sa, že tento prípad odhaľuje značné rezervy v nákladoch na obstarávanie tovarov a služieb v štátnej správe.

... nie je ani cesta

V. Tvaroška pripúšťa, že šetriť verejné výdavky na softvér by sa dalo. V prípade, že by sa programy pre všetky vládne počítače direktívne nakupovali – tendrovali – spoločne. Počas desaťročia trvania kontraktu s Microsoftom podľa neho takéto pokusy boli: „No nenašla sa politická vôľa.“

Štát by mal podľa V. Tvarošku centrálne pre všetky svoje inštitúcie nakupovať – no nerobí to – v prvom rade jednoduché tovary a služby: napríklad automobily, energie, kancelársky hardvér či telekomunikačné služby. Je pravdepodobné, že by pri nich ušetril aj podstatne viac ako pri pécečkových programoch. „Centralizovaný nákup softvéru, s ktorým sú spojené aj väčšie operačné riziká, je úlohou na dlhšie obdobie. Zodpovednosť za fungovanie informačných systémov vždy zostane na jednotlivých rezortoch,“ mieni štátny tajomník MF SR.

S ľuďmi z rezortu financií, od ktorého sa dá z podstaty úloh vo vláde najskôr očakávať efektívny prístup k vynakladaniu verejných zdrojov, možno polemizovať o tom, či nie sú v centralizovaní nákupov ambicióznejší. Najmä ak s touto myšlienkou v zásade súhlasia. V. Tvaroška hovorí, že prvé lastovičky za poldruharočné volebné obdobie vlády Ivety Radičovej sa už podarili. Spoločne pre viacero úradov sa napríklad nakupuje elektrická energia, alebo letenky.

Pokiaľ ide o pécečkový softvér, novinkou pre ďalšie trojročné obdobie zmluvy s Microsoftom je, že rezorty dostali motiváciu, aby skúsili porozmýšľať aj nad alternatívnymi softvérmi. „Ak prejdú napríklad na Linux a OpenOffice, peniaze, ktoré sa ušetria z microsoftovských licencií, im MF SR pošle a môžu ich použiť na iný účel.“Či to bude dostatočná motivácia, ukáže čas. No bude jej konkurovať dlhodobá tradícia partnerstva s Microsoftom.

Účet za jeho predĺženie o ďalšie tri roky bude zrejme o niečo vyšší ako naplánovaných 52,6 milióna eur. V tejto sume sú zahrnuté licencie, ale nie služby podpory na riešenie vzniknutých problémov (premium support). Tie si úrady dokupujú extra z vlastného rozpočtu.

Vladimír Tvaroška: Prvé príklady centrálneho nákupu už sú. Ak sa ukáže, že je to efektívne, ponúkneme tento model aj ďal

Viac záujemcov

Ak by štát – hypoteticky – centrálne tendroval všetok pécečkový softvér, jedným zo záujemcov by popri Microsofte mohol byť napríklad Novell. Šéf jeho slovenskej pobočky Mário Minarovský pre eTREND.sk uviedol, že by vedeli zostaviť produktovo porovnateľnú ponuku.

Iste, ním odhadnutú 50-percentnú úsporu oproti súčasnému riešeniu treba brať ako orientačnú. Najmä vzhľadom na momentálne ťažko vyčísliteľné náklady na migráciu. Okrem toho, štát by síce ušetril na licenciách, ktoré sú pri Linuxe či OpenOffice bezplatné, no musel by počítať s vyššími nákladmi na prevádzku. Ale naznačuje to, že zákazka za desiatky miliónov eur môže mať viacerých alternatívnych dodávateľov.

Častým argumentom oponentov opensourcu je, že neexistuje jeho úspešná realizácia v takom rozsahu, o aký by šlo na Slovensku. Do karát im hrá aj zlyhanie viacerých exemplárnych inštalácií v zahraničí. K Microsoftu sa po niekoľkých rokoch súžitia s opensourcom vrátilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí, aj mestská časť Ostrava-Juh. Kým úradníci dôvodia neudržateľnými nákladmi na servis, podľa opensourcovej komunity aspoň časť dôvodov súvisí aj s tým, že inštitúcie zámerne prepustili ľudí, ktorí tieto riešenia servisovali.

Na druhej strane, stále existuje rad vládnych úradov či samospráv, kde Linuxu a spol. veria. Napríklad v Mníchove ho využívajú na deväťtisíc počítačoch, vo francúzskom národnom zhromaždení na šiestich stovkách. Novell zasa nasadzuje opensourcové riešenie na desaťtisíc pracovných staníc belgického ministerstva spravodlivosti.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.