Zlato, potraviny, ropa – to sú komodity, ktoré plnili počas uplynulého roka stránky novín. Počas roka však zdraželi takmer všetky komodity. Potvrdzuje to aj hospodársky výsledok najväčšieho svetového obchodníka s nimi, švajčiarskej spoločnosti Glencorev International. Jej zisk v prvom polroku tohto roka vzrástol na 2,47 miliardy dolárov, čo je o takmer 130 percent viac ako za rovnaké obdobie vlaňajška. Firma sa zaoberá ťažbou, prepravou a obchodom so základnými komoditami, ako je uhlie, technické a drahé kovy aj obilie. Rovnako stúpol zisk najväčšieho ťažiara komodít BHP Billiton, ktorý za hospodársky rok, končiaci sa júnom 2011, dosiahol rekordnú úroveň. Vzrástol takmer dvojnásobne z 12,7 miliardy dolárov na 23,6 miliardy dolárov.

Cena zlata pritom odzrkadľuje najmä situáciu svetovej ekonomiky, keď problémy s dlhovou krízou a hroziacou infláciou vedú k nedôvere k peniazom. Zlato stále vnímajú investori, ale aj obyvatelia ako bezpečný prístav, preto ho vo veľkom nakupujú. Jeho súčasná cena tak dosahuje viac než 1 800 dolárov za troyskú uncu (31,1 gramu), no dosiahla už aj 1 911,46 USD/uncu. Čo nie je ďaleko od skutočného historického maxima z roku 1980. Vtedy sa síce jedna unca obchodovala „len“ za 875 dolárov, ale po zohľadnení inflácie a znehodnotenia dolára to predstavuje súčasných 2 400 dolárov.

Ešte pred tromi či štyrmi rokmi by sa nenašiel nikto, kto by predpokladal, že Čína dokáže prekonať Indiu v dopyte po zlate. Výsledkom tohto vývoja je, že investičné nákupy zlata sa v Číne zvýšili v 1. štvrťroku tohto roka medziročne viac než dvojnásobne na 90,9 tony. Oznámila to v máji Svetová rada pre zlato. Podľa nej v prvých troch mesiacoch roka Čína už predstihla Indiu, ktorá bola ešte vlani svetovou jednotkou v dopyte po zlate. Najmä pre vysoký záujem o zlato na výrobu šperkov.

Zlatokopi sa vyrojili

S rastom ceny zlata ožil nielen záujem o žltý kov, ale aj tradícia zlatokopov. Do texaských kopcov v USA putuje s krompáčmi a panvicami nová generácia hľadačov pokladov, idúcich v stopách amerických rojkov, ktorí sa sem pred rokmi vydávali v nádeji, že nájdu zlato. Zameriavajú sa najmä na geografickú oblasť Llano Uplift severozápadne od Austinu. Žulový útvar, kde zlato a striebro ťažili už Indiáni, slúžil za základ legendy o stratenom zlatom a striebornom meste. Rieky v Texase vlastní štát, ale právo na ťažbu získa každý, kto zaplatí 250 dolárov, s podmienkou, že po sebe v prírode uprace. Z lopaty piesku z rieky Llano je možné získať jemný malý plátok zlata, nájsť väčší je zriedkavé. Na naplnenie malej fľaštičky zlatokop potrebuje 40-tisíc plátkov, čo trvá mnoho týždňov. Ak aj zlatokopi niečo nájdu, sú vo svojich vyjadreniach oveľa zdržanlivejší ako ich predchodcovia.

Zlatokopi, samozrejme, nechýbajú ani Slovensku. Podľa geologického ústavu Slovenskej akadémie vied je tu vyše 200 lokalít s potvrdeným výskytom zlata. Takmer všetky náleziská si však vyžadujú väčšie náklady na ťažbu, ako je predpokladaný príjem z predaja zlata. Medzi lokality sa zaraďuje aj viacero zlatonosných riek, kde možno stretnúť zatokopov, ale len tých „športových“. Napríklad v obci Zlatá Baňa v Prešovskom okrese boli v júli niekoľkodňové majstrovstvá Slovenskej a Českej republiky v ryžovaní zlata.

Ako vyplýva zo správy, ktorú Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo v marci, na Slovensku sú významnejšie geologické zásoby zlatých a strieborných rúd v šiestich ložiskách v objeme zhruba 59 miliónov ton. Z toho vyťažiteľných je takmer 50 miliónov ton.

Reálny výskyt zlatých a strieborných rúd evidujú slovenskí baníci v ložiskách Banská Hodruša, Brehov, Detva – Biely vrch, Dolná Lehota, Kremnica a Pezinok. Najviac vyťažiteľných zásob rúd zlata a striebra (viac ako 25 miliónov ton) je v dobývacom priestore Detva – Biely vrch. Nasleduje ložisko Kremnica s vyťažiteľnými zásobami zlatých a strieborných rúd takmer 23 miliónov ton. Zatiaľ sa v týchto ložiskách neťaží.

Najhodnotnejším ložiskom je podľa správy Banská Hodruša. V tejto lokalite sa za rok vyťaží priemerne 300 kilogramov zlata, čo predstavuje ročne hodnotu takmer 12 miliónov eur. Z ostatných spomínaných dobývacích priestorov je významné ložisko Pezinok, kde sa však v súčasnosti vykonávajú likvidačné a zabezpečovacie práce v rámci útlmového programu rudného baníctva.

Britská ťažobná spoločnosť Ortac Resources, ktorá na Slovensku plánuje ťažiť zlato, v júli oznámila, že jej finálny geofyzikálny prieskum územia pri obci Lutila neďaleko Kremnice identifikoval 14 zón vhodných na prieskumné vrty. Šiestim z nich pridelila štatút najvyššej priority. Projekt Lutila pokrýva územie s rozlohou približne 63 štvorcových kilometrov. Podľa niektorých analytikov by sa prvotná ťažba zlata v okolí Kremnice mohla spustiť začiatkom roka 2013.

Voda nad zlato

Ako upozorňuje Willem Buiter, hlavný ekonóm a stratég finančnej skupiny Citigroup, v budúcnosti svojou dôležitosťou prevýši všetky komodity pitná voda. Očakáva, že o niekoľko rokov dôjde k masívnym investíciám v tomto sektore vrátane výroby, skladovania a jej prepravy. Potrubia na prepravu by mali svojou kapacitou prevýšiť súčasné ropovody a plynovody. Podobne sa v dohľadnom čase stanú realitou vodné tankery a sklady, ktoré svojou veľkosťou zatienia súčasné zariadenia na skladovanie ropy, zemného plynu a LNG. Budú sa budovať nové systémy kanálov, podobné tým, čo sa v súčasnosti stavajú v Číne. Napríklad India bude musieť podľa tohto ekonóma investovať obrovské sumy, aby bola schopná transportovať vodu od jej zdrojov do domácností, priemyselných a poľnohospodárskych podnikov.

W. Buiter očakáva, že do 25 až 30 rokov vznikne globálny integrovaný trh s pitnou vodou. Po pripojení spotového trhu vzniknú vodné futures kontrakty na vodu a ďalšie deriváty, ktoré sa budú obchodovať na burzách. Bude sa obchodovať s rôznymi typmi vody, podobne ako v súčasnosti existuje ľahká ropa WTI, ťažká Brent a ďalšie. Voda sa nakoniec podľa viacerých ekonómov stane najdôležitejšou fyzickou komoditou, dôležitejšou ako ropa, meď, poľnohospodárske komodity či vzácne a drahé kovy.

Obnovujúci sa poklad

To je pre Slovensko zaujímavá prognóza. Jeho Žitný ostrov totiž predstavuje najväčší riečny ostrov v Európe, ktorý nemá obdobu. Má rozlohu takmer 1 900 štvorcových kilometrov a pod jeho povrchom je 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody. A je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer, vznikli riečne uloženiny, ktorých materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, hrúbky a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú hrúbku 10 až 15 metrov, pri Čilistove vyše 150 metrov, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 metrov a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Presne kopírujú dno niekdajšieho Panónskeho mora. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že podmienky výskytu podzemnej vody nie sú rovnaké. Je väčšinou 200 až 700 metrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 až 150 metrov. Ako pre britskú televíziu BBC povedal v reportáži o Žitnom ostrove Július Hétharši z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, množstvo podzemnej vody na Žitnom ostrove je také veľké, že by ho bolo možné dodávať nielen slovenským, ale aj zahraničným odberateľom. „Uvažovalo sa napríklad o Cypre či Afrike, ale v tejto súvislosti stále narážame na problém dopravy a hygienického zabezpečenia,“ povedal.