Slovenské vodárenstvo je z najhoršieho von. Aspoň to tak vyzerá podľa minuloročných výsledkov.

Súhrnný zisk odvetvia sa po siedmich rokoch dostal do plusu, narástli tržby i mzdy zamestnancov, v čiernych číslach skončili konečne všetky vodárenské firmy.

Po ich prechode na samosprávy sektor pôsobí stabilizovane. Lenže najnáročnejšiu úlohu stále iba tlačí pred sebou. Na splnenie kritérií EÚ potrebuje zhruba dve stovky miliárd korún, ktoré nemá.

Čierne čísla

Brandža vlani utŕžila necelých 11,5 miliardy korún. V percentách to predstavuje nominálny rast necelých deväť percent. Veselší je pohľad na zisk, ktorý vodári zaknihovali v roku 2005.

Tri štvrte miliardy korún pred zdanením znamenájú, že odvetvie sa po siedmich rokoch dokázalo prehupnúť zo straty do plusových výkazov. Dôvodov je niekoľko. Po dvoch rokoch obludných viac než polmiliardových strát bol vlani konečne ziskový aj Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica.

NEPREHLIADNITE:

• Najväčšie podniky sieťových odvetví SR

Z červených čísel sa vyšplhala aj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Banská Bystrica, posledná z rozhodujúcej osmičky vodárenských distribučiek, ktorá ešte účtovne kazila vzostup odvetvia.

Z jedenásťmiliónovej straty sa bystrické vodárne za rok prepracovali k čistému zisku takmer 110 miliónov korún, čo z nich z pohľadu ziskovosti robí domácu odvetvovú dvojku.

Najziskovejšia je už tradične Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá medziročne dokázala zvýšiť čistý zisk o viac než dve tretiny. Najmä vďaka systematickému zvyšovaniu efektivity firmy, ktorej nahráva aj hustá a priaznivá skladba odberateľov.

Zmena riadenia stojí aj za zlepšenými výsledkami v Banskej Bystrici, kde od januára 2005 vodu, zber a čistenie vody zabezpečuje prevádzková dcéra, ktorá tento rok už dostala aj zahraničného vlastníka, francúzsku Veoliu. Infraštruktúru aj naďalej vlastní Stredoslovenská vodárenská spoločnosť.

Ceny, fondy, investície

Za zlepšením hospodárenia všetkých vodární treba hľadať najmä zvyšujúcu sa cenu vody. A snahu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR o koniec krížových dotácií domácností ostatnými odberateľmi.

Kým pri vodnom sa to už podarilo, cenu stočného stále nemajú všetky firmy vyrovnanú. Tým rastú aj vstupné náklady, najmä energie, čím sa dá vysvetliť nižšie tempo rastu pridanej hodnoty oproti roku 2004.

Pred slovenskými vodárňami je navyše ťažká skúška. Pri vstupe do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že do roku 2010 bude na kanalizáciu napojené každé sídlo nad desaťtisíc obyvateľov. Do roku 2015 musia mať kanalizáciu aj všetky obce nad dvetisíc obyvateľov.

Ministerstvo životného prostredia odhaduje investičné náklady na zhruba 150 miliárd korún. Pravda, je to iba odhad, o skutočný technický audit stavu vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry sa nikto nepokúsil.

Hoci ide o záväzok štátu, o investície sa starajú najmä vodárenské firmy. A keby aj celý zisk používali na investície – čo väčšina robí, takú vysokú sumu do stanoveného termínu nenakumulujú. Časť prostriedkov získajú z nenávratnej pomoci od EÚ. Stačiť to však nebude.

Delenie a predaje

Tento rok už vodárenská brandža žila privatizáciou a delením. Presnejšie, vstupom zahraničného partnera do dvojice prevádzkových spoločností v Banskej Bystrici a Poprade.

Stopercentný podiel v oboch získala francúzska spoločnosť Veolia Environment, globálna vodárenská jednotka, ktorá podľa šéfov oboch vodární ponúkla najvýhodnejšie podmienky. Oba tendre sprevádzal rozruch, ktorý po prehre spustil druhý v poradí Suez Environment, najväčší konkurent Veolie.

Tá sa akvizíciami stala najsilnejším zahraničným prevádzkovateľom vodovodov a kanalizácií na Slovensku. Majiteľmi infraštruktúry aj naďalej ostali pôvodné vodárenské akciovky vlastnené samosprávami, ktoré si tak zachovali vplyv na tvorbu ceny i investície.

Model, nazývaný oddelený či prevádzkový, už sedem rokov úspešne funguje v trenčianskom regióne, kde vodárne dostali zahraničného majiteľa ako prvé – tamojšiu prevádzkovú Trenčiansku vodohospodársku spoločnosť vlastní francúzsky koncern Suez Environment.

Vážnejší problém predstavuje septembrové rozdelenie Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Rozpadla sa na šesť menších firiem. Tým sa pozrie na zúbky aj Európska komisia, ktorá rozdelením stratila partnera čerpajúceho solidárnu pomoc z fondov EÚ.

A teda bude skúmať, či boli porušené pravidlá čerpania. V prípade, že verdikt kontrolórov bude znieť pre firmu nepriaznivo, vyčerpanú sumu bude musieť vrátiť štát. Ten si, pravda, bude môcť od následníckych firiem vymôcť peniaze späť.