Sociológ Borislav Petrík sedel vlani na jeseň so slušne veľkou a pestrou zostavou ľudí. Väčšinou to boli jeho známi alebo známi známych, menšia časť úplne cudzí ľudia. Pochádzali z kruhov politických, podnikateľských, finančníckych, analytických aj úradníckych. Našli sa medzi nimi šéfovia bánk i vplyvní biznismeni.

Konkrétne mená zostavy ponecháva socio­lóg z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied v anonymite. Tak to všetkým sľúbil, keď sa s nimi zhováral o korupcii a ich odpovede zaznamenával do dotazníka. Robil to preto, aby overil, či sa potvrdí jeho hypotéza. Tá znela: Korupcia predstavuje v súčasnosti na Slovensku systémovú ekonomickú poruchu.

Boli rozhovory otvorené a úprimné? B. Petrík je presvedčený, že zďaleka nie všetky. „My ani nevieme, čo je to korupcia,“ povedal mu jeden podnikateľ. Keďže ho sociológ dobre pozná, vie, že nehovoril pravdu. Neverí ani pár ďalším, ktorí vyhlasovali, že sa s korupciou nikdy nestretli. Tvrdili to bohorovne, nezaváhali. Neprezradili sa ako jeden vplyvný človek z biznisu, s ktorým sa B. Petrík o korupcii bavil ešte pred vyše desiatimi rokmi. To, že nie je čistý, zistil sociológ v momente, ako mu odpovedal na otázku, o čom sa budú zhovárať. Vyslovil slovo korupcia a dotyčný si ihneď nervózne zapálil.

Napriek tomu B. Petrík tvrdí, že nepriznanie sa k vlastnému korupčnému správaniu alebo k jeho výskytu v najbližšom okolí výsledky výskumu neovplyvnilo. Otázky v dotazníku boli totiž formulované tak, aby respondent nemusel hovoriť o sebe, ale o iných.

Hypotéza platí. S vyhodnotenými výsledkami výskumu v ruke a nezabúdajúc na dialógy mimo záznamu, atmosféru rozhovorov i správanie respondentov B. Petrík nepochybuje: hypotéza platí. Ukázalo sa, že medzi negatívnym a pozitívnym hodnotením miery korupcie existuje významný rozdiel v neprospech toho pozitívneho. Rovnako ako v prípade hodnotenia vplyvu korupcie na hospodárstvo krajiny a pri výskyte relevantných negatívnych a pozitívnych argumentov korupčného správania.

Vzhľadom na relatívne malú a nereprezentatívne poskladanú vzorku respondentov B. Petrík nerád používa percentá, dbá na kvalitatívnu analýzu. V tomto prípade robí výnimku. A spresňuje, že polovica opýtaných je presvedčená, že korupcia na Slovensku nie je na ústupe, no ani sa nehorší. Zostáva stabilná. Zvyšná polovica sa rozdelila na dva porovnateľne veľké tábory. Jeden s názorom, že tendencia výskytu korupcie sa zlepšuje, druhý s presne opačným postojom.

Neprekvapuje, že respondenti presvedčení o stagnujúcej alebo rastúcej miere korupcie majú oveľa negatívnejší názor na jej vplyv na slovenskú ekonomiku. Myslia si, že korupcia ju ovplyvňuje výrazne alebo dokonca až zásadne. Naopak skupina, ktorá vníma korupciu ako slabnúcu, tvrdí, že jej vplyv na hospodárstvo Slovenska je len mierny. Ani jeden z necelej stovky opýtaných sa nestotožnil s možnosťou, že korupcia ekonomiku Slovenska neovplyvňuje.

Lepšie aj nie. B. Petrík si na základe týchto odpovedí dovolí polemizovať s organizáciou Transparency International a jej názorom, že vnímanie korupcie sa na Slovensku od roku 2004 vyvíja čoraz priaznivejšie. Transparency prezentovala tieto dáta v rámci celosvetového Indexu vnímania korupcie minulý rok v novembri. Index zostavuje pravidelne z dvanástich prieskumov od deviatich nezávislých inštitúcií. Robia sa medzi podnikateľmi, analytikmi i bežnými obyvateľmi – domácimi i cudzincami.

Inak ako odlišnou vzorkou si protichodné závery nevysvetľuje ani B. Petrík. „Transparency zohľadňuje aj mienku bežných ľudí, ktorí nemusia mať o korupcii ani potuchy. Nikdy sa s ňou nestretli, a ak áno, len výnimočne,“ mieni B. Petrík. S dodatkom, že on sa pýtal iba tých, ktorí sa pohybujú v kruhoch, kde je pravdepodobnosť korupcie vyššia než v bežnom živote. Núka sa aj úvaha, či nie sú potom bežní ľudia optimistickejší ako kruhy analytikov, podnikateľov, manažérov či finančníkov. A či korupcia v školstve, zdravotníctve a v bežnom kontakte ľudí s úradmi naozaj neklesá na rozdiel od „veľkej“ korupcie pri zadávaní štátnych objednávok, licencií, povolení či v biznis sporoch na súdoch.

Okrem vzorky opýtaných sa výskum B. Petríka líši ešte spôsobom, ako odvodzuje tendencie vývoja. Transparency o nich hovorí podľa každoročných prieskumov. Sociológ z akadémie na základe jediného dotazníka, v ktorom sa na vývoj pýta. Oba postupy sú pritom správne. Dotazník si dal B. Petrík posúdiť piatim ľuďom, dostala ho aj prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá. Jej pripomienky prešli v drvivej väčšine.

Kde najviac. Mená respondentov si B. Petrík necháva pre seba, niečo však predsa len naznačuje. Vzorku tvorili hlavne tri podobne veľké skupiny. Jednu predstavujú malí, strední i veľkí podnikatelia vrátane drobných živnostníkov, druhú ekonomickí analytici a tretiu finančníci, manažéri bánk a vedúci odborov na daňových úradoch. Našiel sa medzi nimi poľnohospodár z južného Slovenska, stavebník z Bratislavy, analytik zo stredného Slovenska aj daňový úradník z východu. Doplnilo ich zopár súčasných alebo bývalých politikov.

Najmenej sa zhodli v tom, v ktorých slovenských regiónoch je korupcia najrozšírenejšia. Podnikatelia a finančníci boli skôr naklonení názoru, že v bohatých oblastiach s najvyššou ekonomickou silou a objemom financií vo verejnej sfére. „Viac peňazí robí viac korupcie, to je priama úmera,“ povedal jeden podnikateľ z južného Slovenska. Opačné postoje boli v týchto dvoch skupinách zriedkavé. Viac sa ich však objavilo u analytikov. Viacerí sympatizovali s predstavou, že najviac korupčného správania sa vyskytuje v zaostalých regiónoch s najmenej zdrojmi, kde je snaha akýmkoľvek spôsobom získať kapitál, hlavne ten zahraničný.

Stalo sa, že respondenti z jednej časti krajiny poukazovali na tú druhú a naopak. Jeden bratislavský podnikateľ tvrdil, že za rozšírenejšou korupciou na východe treba hľadať aj blízkosť Ruska a Ukrajiny a inú kultúru a mentalitu ľudí. Takéto argumenty sa B. Petríkovi zdajú ako podceňovanie východu Slovenska a majú psychologické podfarbenie. Je pritom zaujímavé, že absentovali názory, ktoré by korupciu do súvisu s regiónmi nedávali a predpokladali jej rovnomerný výskyt.

Aké reformy najviac znižujú korupciu na Slovensku? Podnikatelia sú presvedčení, že ňou je rovná daň, finančníci favorizujú privatizáciu a prílev zahraničných investícií a analytici infozákon.

Kto najviac. Súťaž o najskorumpovanejší rezort vyhral rezort hospodárstva a v rámci neho stavebníctvo. Medzi častými odpoveďami sa objavovalo i zdravotníctvo a analytici ešte pridali všetky regulované odvetvia a tie, ktoré sú orientované na štátne a samosprávne tendre. „Aby som získal zákazku, musím dať z investičných nákladov desať percent,“ povedal B. Petríkovi staviteľ z Bratislavy. Transparency tvrdí, že uplácanie v stavebníctve nie je len špecifikom Slovenska. Podľa údajov spred dvoch rokov dosahuje celosvetovo obrat v stavebníctve vyše tritisíc miliárd dolárov, z toho desatina sa platí za získanie objednávky.

O desiatich percentách na úplatky panuje všeobecná zhoda aj pri rozdeľovaní eurofondov. Respondenti okrem toho vytýkajú štátnym úradníkom veľké porušovanie pravidiel verejného obstarávania. Ešte horší imidž ako štátna správa má samospráva. Podnikatelia netaja, že je skorumpovaná na všetkých úrovniach. Hlavne pri predaji pozemkov, stavebnom konaní a zadávaní verejných objednávok. Spolu so samosprávou má nálepku najskorumpovanejšieho subjektu súdnictvo, lepšie skončili policajti.

U podnikateľov, finančníkov i analytikov jednoznačne prevážilo presvedčenie, že domáce firmy majú bližšie ku korupcii ako zahraničné pôsobiace na Slovensku. Dôvod? Prísnejšia kontrola a iná kultúra správania. I keď jeden bratislavský finančník tvrdil opak. Podľa neho korupcia na Slovensku pred rokom 1989 nebola, korumpovať naučili Slovákov firmy z Nemecka a Rakúska.