Udalosti, ktoré sprevádzajú najväčší kultúrny projekt v dejinách Slovenska, ukazujú, že umelci nie sú o nič ušľachtilejší ako hociktorí iní podnikatelia. Skôr sa zdá, že medzi nimi platia omnoho neúprosnejšie pravidlá ako v inom biznise. Nevraživosť, vzájomné osočovanie, porušovanie nepísaných pravidiel je v prostredí, v ktorom sa má v roku 2013 zrodiť Európske hlavné mesto kultúry, na dennom poriadku. Zrejme nejde o košické špecifikum. Balík peňazí, aký ešte na kultúru do žiadneho slovenského mesta neprišiel, zamáva každou komunitou. Najmä ak skoro všetci umelci fungujú takmer výlučne vďaka dotáciám. Obskúrny výmysel zrodený v nekonečných chodbách Bruselu prináša nebezpečenstvo ďalšej degenerácie prostredia.

Vedenie samosprávy má zrazu v rukách lievik, ktorým môže usmerňovať tok peňazí na kultúru. To prináša riziko kupovania si umelcov a nadháňanie politických preferencií. Okrem toho sú v hre peniaze na investície do priestorov súvisiacich s kultúrou. V Košiciach pôjde o takmer 70 miliónov eur. Tie je možné použiť len v stanovenom období. A tak hrozí, že nad zmysluplnosťou vynaložených peňazí bude stáť snaha minúť čo najviac a rozdeľovať zákazky spriazneným firmám, či prispôsobovať stavby záujmom mecenášov.

V Košiciach sa projekt tiahne cez dve volebné obdobia, počas ktorých si protichodné politické partaje vymenili kľúče. Je naivné domnievať sa, že medzi nimi existujú principiálne výnimky. Nanajvýš má niektorá väčšie zábrany a menšie schopnosti vytĺkať.

Plytvaním riadkov sú aj úvahy o verejných obstarávaniach spojených s projektom. Urobte tak, aby dobre bolo, je okrídlená veta vystihujúca prístup zopovedných. Ostáva len dúfať, že tehly pospájané čo najrozumnejšie a čo najviac plnili účel, na ktorý boli zakúpené.

A košickým umelcom pripomenúť, že pripravených dotačných peňazí je viac, ako momentálne dokážu zmysluplne využiť. Preto by si mali prestať navzájom trhať vlasy a začať vymýšľať projekty, ktoré prežijú aj rok 2013. Lebo potom budú často počúvať, že už veľa peňazí dostali.