Slovensko sa postupne stáva ekonomikou, ktorá viac vyváža, ako dováža. A to nielen priemyselné výrobky, pri ktorých to platí už tri roky. K vyšším vývozom ako dovozom smeruje aj kategória kapitálu – teda saldo bežného účtu platobnej bilancie krajiny. Po rokoch vysokého rastu a čistých dovozov pred hospodárskou krízou sa zo SR stala ekonomika s nižším rastom a čistými vývozmi.

Na prvý pohľad sa niet čo čudovať – veď slovenské hospodárstvo sa extrémne orientuje na vývoz. Export tovarov dosahuje v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) až 82 percent, vývoz služieb ďalších niekoľko percent. Keďže veľké množstvo pridanej hodnoty v krajine je určené práve na vývoz, je do istej miery prirodzené, že jeho hodnota bude väčšia ako hodnota dovezených vstupov.

Roky deficitov

Roky to tak nebolo – najmä preto, že do krajiny vo veľkom prúdil zahraničný kapitál a súvisiace investičné dovozy. Tie dokázali vymazať prebytok pridanej hodnoty exportne orientovaných odvetví. Deficit obchodnej bilancie dosahoval v rokoch 2007 až 2008 do dvoch percent HDP, deficit celkovej platobnej bilancie päť až sedem percent produktu ročne.

Treba povedať, že deficit obchodnej bilancie nemá v ekonómii rovnaký negatívny významový odtieň ako deficit verejných financií. Znamená len to, že do krajiny prúdi viac kapitálu ako smerom von z nej. Problém nastáva vtedy, ak prílev kapitálu nemá podporu v konkurencieschopnosti a potenciáli rastu. To bol problém niektorých periférnych krajín eurozóny, napríklad Grécka.

Nástupom hospodárskej krízy koncom roka 2008 sa deficity obchodnej a platobnej bilancie Slovenska začali zmenšovať. Súviselo to s prispôsobením sa firiem zhoršenej ekonomickej situácii. Výrobné podniky už nezvyšovali svoje zásoby takým tempom ako v minulosti, skôr ich znižovali. Istý čas teda dokázali produkovať a vyvážať rovnako veľa s menšími nákladmi na vstupy a dovozy.

Podobný scenár sa podľa informácií Štatistického úradu SR udial aj na prelome predminulého a minulého roka. Navyše, domácnosti v očakávaní horšej hospodárskej situácie začali viac sporiť, čo tiež negatívne vplýva na dovozy zo zahraničia. Slovenský prebytok zahraničného obchodu s výrobkami aj vďaka tomu dosiahol na dvanásťmesačnej báze v novembri minulého roku rekordnú úroveň 2,3 miliardy eur, teda 3,4 percenta HDP.

Dve strany mince

Na jednej strane vysoký prebytok obchodu a vyrovnaná platobná bilancia znamenajú, že sa zastavilo „zadlžovanie“ krajiny voči zahraničiu. Hrubý zahraničný dlh vrátane súkromného dosiahol podľa Národnej banky Slovenska ku koncu septembra 80 percent HDP a ďalej sa príliš nezvyšuje. To je priaznivé z pohľadu stability ekonomiky v čase dlhovej krízy. Na druhej strane to však znamená, že na Slovensko prúdi málo zahraničných investícií a nevytvára sa dostatok nových pracovných miest.

Aj keď vlani sa už prílev zahraničných investícií vo forme majetkovej účasti a reinvestovaného zisku znovu naštartoval, odlev takzvaného „ostatného kapitálu“, teda medzipodnikových pôžičiek, odčerpáva veľkú časť z dostupných firemných zdrojov.

Kým za prvých deväť mesiacov roku 2008 pritieklo do SR v investíciách celkovo 1,4 miliardy eur, za rovnaké obdobie roku 2011 to bolo len zhruba šesťsto miliónov eur. Predvlani to bolo ešte menej a v roku 2009 mal tento ukazovateľ dokonca mierne zápornú hodnotu.

Je možné, že po rozpustení mračien ekonomickej stagnácie sa prebytok slovenského obchodu znovu zníži a bežný účet sa dostane späť do mínusu. Prílev zahraničných investícií zrejme už nikdy nedosiahne svoje úrovne z rokov po vstupe do EÚ a pred hospodárskou krízou.

Smerom do plusu
(12-mesačné saldo, % HDP)

PRAMEŇ: NBS, TREND Analyses

Čoraz viac ako Nemecko

Aj keď sa štatistiky platobnej bilancie často spätne revidujú, je zjavné, že veľké slovenské deficity sú vecou minulosti, tak ako dvojciferný hospodársky rast. S prebytkami obchodnej bilancie od roku 2005 funguje aj Česko, Nemecko už od šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Česko a Slovensko sú pritom krajiny, kde vývoz do Nemecka prestavuje v pomere k HDP najvyššie hodnoty. Sú teda na najväčšiu ekonomiku eurozóny najviac nadviazané.

Ekonomika SR sa tak čoraz viac podobá na tú nemeckú. Nielen prebytkami obchodu, ale aj vysoko produktívnym priemyslom a konkurenčnými mzdovými nákladmi. Podľa analýzy UniCredit Bank má Slovensko v parite kúpnej sily s odstupom najvyššiu produktivitu v priemysle zo všetkých krajín bývalého východného bloku. Teda vyššiu aj ako bohatšie Česko či Slovinsko.

Akurát v stave verejných financií sa SR Nemecku až tak nepodobá. Nemci dosiahli za minulý rok deficit iba vo výške jedného percenta HDP. Slovenský bol 4,9 alebo 5,8 percenta, v závislosti od započítania starých dlhov nemocníc a železníc. Aj to je príčinou, že riziková prirážka SR sa voči Nemecku v ostatných týždňoch zvýšila na svoje desaťročné maximum.