Najväčšie slabiny slovenských verejných univerzít v porovnaní so zahraničím pretrvávajú. I keď skoro všetky školy a ich fakulty sa vlani vo väčšine sledovaných oblastí mierne zlepšili. Či ide o trend alebo jednorazový výkyv, jednoznačne povedať nemožno. Na takéto závery si treba pár rokov počkať, prísť k nim iba na základe dvoch ročných správ by zaváňalo šarlatánstvom.

Za opatrným zlepšením škôl môže byť čoraz silnejšia verejná diskusia o kvalite vysokých škôl a vedy na Slovensku. Svoje určite priniesol aj stúpajúci, hoci stále nedostatočný tlak ministerstva školstva na kvalitu vedy pri rozdeľovaní štátnych dotácií univerzitám. Nastaviť zrkadlo pomáha školám i prebiehajúca evaluácia, ktorú iniciovala predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Zastrešujú ju Slovenská rektorská konferencia a Európska asociácia univerzít.

Tieto závery ponúkajú autori správy o hodnotení kvality verejných vysokých škôl a ich fakúlt za rok 2005 z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Svoje v ňom nájdu tí, čo hľadajú náznaky postupného zlepšovania verejného vysokého školstva na Slovensku, ako aj vyznávači tvrdenia, že školy stále ponúkajú veľmi rôznorodú úroveň s bohatým zastúpením podpriemerných pracovísk, vedcov i pedagógov. Ak v nej budú listovať záujemcovia o vysokoškolské štúdium, nedočítajú sa vyčerpávajúcu informáciu o úrovni vybranej fakulty a jej zázemí. Jednoducho preto, lebo toľko dát k dispozícii agentúra ARRA nemá a nezbierajú ich ani samy školy. Napríklad v porovnaní s rebríčkami známymi v zahraničí chýba zaujímavý údaj o zárobkoch absolventov či informácie o vybavení pracovísk. Napriek tomu potenciálnych poslucháčov vysokých škôl správa zorientuje.

Vyšla v polovici decembra minulého roka a TREND ju, rovnako ako jej predchodkyňu, prináša v skrátenej verzii v tomto TREND špeciále. V podaní agentúry ide o druhú edíciu, medziročne doplnenú o niekoľko zmien v metodike a kritériách. Okrem verejných vysokých škôl sa ARRA vlani bližšie pozrela aj na ústavy Slovenskej akadémie vied. Ich výkony vo vede a výskume porovnala s výsledkami fakúlt. Agentúra tak plní sľub, že svoj úvodný počin z decembra 2005 bude postupne rozširovať a skvalitňovať.

Kontroverzná. Výstupy agentúry 
ARRA sú znovu kontroverzné, i keď sa zdá, že už nevyvolali také búrlivé a emotívne ohlasy. Napriek tomu sa kritické reakcie stále objavujú. V zásade sú dvojaké. Jedny polemizujú s postupom, ktorý zvolila ARRA, a väčšinou majú formu zoznamu výčitiek voči metodike alebo kritériám. Jeden taký poslal redakcii TRENDU aj agentúre prorektor Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Juraj Slabeycius. Výhrady zaznievajú aj zo súkromnej Vysokej školy manažmentu/City University. Tá poukazuje napríklad na to, že kritériá znevýhodňujú privátne školy, pretože nemajú prístup ku všetkým grantom ako školy verejné. Takisto sú tieto školy zamerané nie na výskum, ale hlavne na vzdelávanie. Preto sa na hodnotení v podaní 
ARRA na základe v súčasnosti platných kritérií nezúčastňuje.

Druhá skupina kritikov spochybňuje agentúru a jej prácu ako takú. Do tejto kategórie sa vo verejnej reakcii k prvotnému dielu ARRA zaradil trebárs niekdajší rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a súčasný predseda Banskobystrického kraja Milan Murgaš. Vyhlásil, že ho správa ARRA vôbec nezaujíma. V decembri ho nasledoval minister školstva Ján Mikolaj. O druhom vydaní analýzy pre agentúru ČTK povedal, že zistenia ARRA sú nehodnoverné. „Je to dobrovoľná organizácia, ktorej nikto nedal licenciu,“ vyhlásil podľa ČTK J. Mikolaj.

Faktom zostáva, že agentúra ARRA sa kritike nevyhýba. Inak by jej členovia neabsolvovali v predchádzajúcom roku niekoľko stretnutí s členmi akademickej obce i Akreditačnej komisie, aby si vyjasnili viaceré sporné body. ARRA následne niekoľko pripomienok, hoci zďaleka nie všetky, premietla do spôsobu hodnotenia. Akceptovala námietku škôl s mladšími pracoviskami. Cítili sa znevýhodnené, pretože agentúra pri niektorých kritériách zohľadňuje výsledky práce fakúlt desať rokov dozadu. Mladšie pracoviská sa tak automaticky ocitajú v nevýhode. Preto sú v aktuálnej správe za rok 2005 mladšie fakulty bonifikované. Agentúra takisto pracuje s akademikmi na novom systéme hodnotenia spoločenskovedných a humanitných fakúlt. Bude hotový prvý polrok tohto roka. Mal by komplexnejšie mapovať vedeckú činnosť, a tak hodnotiť viacero výsledkov výskumnej práce fakúlt.

Záujem škôl o činnosť ARRA potvrdzujú nielen vyhlásenia ich rektorov pre médiá, ale aj spolupráca fakúlt s agentúrou pri získavaní dát. Hodnotiac skúsenosti z minulého roka, interes je vlažný. Na ilustráciu. Agentúra čoskoro zverejní anonymný študentský prieskum o úrovni škôl. Pýta sa v ňom okrem iného na ich názor na učiteľov, na technologické vybavenie fakúlt, kvalitu knižníc a podobne. Keď fakulty žiadala o spoluprácu pri oslovovaní študentov a ponúkla im možnosť, aby si v prieskume realizovanom spoločnosťou GfK položili dve vlastné otázky, ozvala sa necelá pätina. Dokonca tri, konkrétne Fakulta špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity, právnici z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, spoluprácu explicitne odmietli. (Ne)záujem fakúlt poznať názor vlastných študentov presiahol najpesimistickejšie očakávania agentúry.

Pokroky i znepokojenia. Agentúra ARRA hodnotila vzdelávanie aj výsledky vedy, pretože všetky verejné vysoké školy sa hlásia k obom. Na podmienky výučby na fakultách sa ARRA pozrela optikou študentov. Predpokladala, že čím kvalitnejšie a kvalifikovanejšie pedagogické i vedecké tímy na škole pôsobia a čím menej študentov pripadá na jedného učiteľa či vedeckého pracovníka, tým lepšie.

Súčasných i budúcich vysokoškolákov veľmi nepoteší, že výskyt profesorov a docentov sa v porovnaní so všetkými pedagógmi vlani zvýšil iba nepatrne. Zato viditeľnejšie sa prejavila pozitívna zmena v kvalifikácii pedagógov na vysokých školách. Podiel učiteľov s akademickým titulom PhD. na celkovom počte vysokoškolských učiteľov stúpol. I keď mierne. Ak bude tento trend pokračovať, mohla by stúpnuť i kvalita pedagogických a výskumných činností fakúlt.

Optimizmus tlmí zistenie, že PhD., prípadne jeho ekvivalent si k menu píše ani nie polovica vysokoškolských učiteľov. Na jednej strane sa môže 22 fakúlt pochváliť, že tretí stupeň vysokoškolského vzdelania ukončili najmenej tri štvrtiny ich pedagógov. Na štyroch desiatkach pracovísk má naopak titul PhD. maximálne jedna tretina učiteľov. „Alarmujúce!“ komentuje tento stav ARRA.

Študenti s ambíciou študovať istý čas na zahraničnej škole prostredníctvom výmenných programov ako Erazmus či Socrates budú na slovenských univerzitách sklamaní. Vyplýva to z oboch doterajších hodnotení agentúry. Napriek tomu, že minulý rok počet tých, čo vycestovali za hranice, stúpol. Ak by pri súčasnom počte vysokoškolákov mal každý absolvent stráviť aspoň jeden semester v zahraničí, čo je, mimochodom, odporúčanie vyplývajúce z dohôd na úrovni EÚ, ročne by malo vycestovať zo Slovenska vyše pätnásťtisíc študentov. Vlani sa to podarilo desatine.

Kvalita nie je zadarmo a ARRA preto sledovala aj finančné ukazovatele škôl. S akým rozpočtom pracujú, koľko financií si vedia zohnať nad rámec štátnej dotácie. Výsledok? Na tom, že podnikanie k úspešným zárobkovým činnostiam slovenských univerzít nepatrí, sa nič nezmenilo. Lepšie sa školám darí získavať granty, ich podiel na nákladoch na hlavnú činnosť škôl medziročne stúpol. Súvisí to však aj s tým, že vlani bolo k dispozícii viac grantových zdrojov.

Neutíchajúce masy. V kritickom duchu sa nesie kapitola o vývoji počtu študentov k počtu učiteľov, a špeciálne k profesorom a docentom. Tieto pomery vlani narástli najmä vplyvom neutíchajúcej masifikácie štúdia a nárastu externých poslucháčov škôl. A to aj na technických a prírodovedných fakultách, historicky známych skôr nižšími počtami študentov na jedného učiteľa. Školy nedokážu pre toľko poslucháčov zabezpečiť adekvátne podmienky ani učiteľov.

Externisti tvoria na verejných vysokých školách tretinu všetkých študentov. Na 16 zo stovky fakúlt sú nad dennými v početnej prevahe. „Tento nárast môže ohrozovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania, keďže zatiaľ neexistuje dostatočný mechanizmus na kontrolu základných štandardov externého štúdia,“ komentuje to ARRA. Neslávnym rekordérom je Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na každého jej profesora alebo docenta pripadá päťsto študentov. Na porovnanie, podobne zameraná Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity dosiahla číslo dvanásťkrát nižšie.

Vedecké pokroky. Ak na škole pôsobia kvalitní vedci a výskumníci, profitujú z toho aj jej študenti. Možno predpokladať, že špičkový vedec, ktorý pracuje s najnovšími poznatkami vo svojom odbore, píše do svetových vedeckých časopisov a dokáže získať granty na projekty s ohlasom v zahraničí, študentov veľa naučí. Pozitívne je, že slovenské vysoké školy si vedeckovýskumné zázemie vlani mierne zlepšili.

ARRA meria úroveň vedy na školách podľa zavedeného zahraničného modelu, okrem iného počtom publikácií. Používa na to medzinárodnú databázu Web of Knowledge. Sleduje i citácie slovenských diel v iných vedeckých prácach. Zistí tak, nakoľko sú pre svetovú vedeckú komunitu atraktívne a ako úspešne Slováci posúvajú vpred najnovšie poznanie vo svojom odbore.

Počet publikácií od slovenských vysokoškolských vedcov za ostatné desaťročie medziročne opatrne stúpol. No štyri z desiatich týchto prác nikto, dokonca ani sám ich autor, za celé minulé desaťročie vôbec necitoval. Vlani bol tento ukazovateľ pre slovenských autorov publikácií priaznivejší, bez povšimnutia prežili jednu dekádu len tri z desiatich ich prác. Absolútny nárast počtu publikácií sa teda takmer zhoduje s nárastom takých, ktoré nikto za sledované desaťročie nezacitoval.

Lepšie ako v roku 2004 skončili fakulty v počte citácií na jedného svojho pracovníka i v priemernom počte citácií na jednu publikáciu. Na čo to stačí, keď porovnávanie prekročí hranice Slovenska, naznačí vlaňajší celosvetový rebríček vysokých škôl podľa britského denníka The Times. Harvardova univerzita dokázala za ostatné desaťročie získať na jednu publikáciu svojich zamestnancov v priemere vyše dvadsať citácií, o pár menej Princeton, Stanford a Berkeley. Stred rebríčka obsadili univerzity z Veľkej Británie, Dánska či Talianska s číslami okolo desať. Pre najúspešnejšie slovenské fakulty zostáva nedosiahnuteľnou métou nielen špička rankingu, ale aj jeho stred. Výnimkou je len Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave s číslom osem, tvrdí ARRA. Hoci faktom zostáva, že táto fakulta má na svojom konte viacero prác so stovkami citácií i stovkami spoluautorov, čo jej výsledok mierne nadhodnocuje.

Obavy ostávajú. Kvalitatívne kritériá o budúcich vedcoch, čiže študentoch doktorandského štúdia, sa takisto na Slovensku medziročne zlepšili. Znovu iba pozvoľna. Na školách stúpol počet doktorandov a zdvihla sa nízka miera úspešnosti doktorandského štúdia. Z desiatich doktorandov aj tak titul získajú stále len traja. ARRA však nedokáže zistiť, akú úroveň títo doktorandi majú.

Napriek zľahka pozitívnym správam má 
ARRA obavy. Dôvod? Naďalej chýba korelácia medzi vedeckým výkonom vysokoškolských pracovísk a počtom doktorandov. Vysoké počty budúcich vedcov vychovávajú inštitúcie s pomerne malým vedeckým výkonom. Školy s najväčším počtom absolventov PhD. štúdia nie sú, až na Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, najúspešnejšie vo vedeckej produkcii. Platí to i v prípade, ak sa do úvahy neberú externí doktorandi, ale iba interní. Pri téme korelácie predseda ARRA Juraj Barta upozorňuje na ďalšie negatívum. Výkon vo vede nesúvisí s počtom profesorov a docentov pôsobiacich na fakulte. Hoci táto korelácia je o trochu silnejšia než v prípade úrovne vedy a doktorandov. Možno z toho vyvodiť, že tituly profesor a docent prideľujú školy aj takým ľuďom, ktorí si to vzhľadom na počiny vo vede a výskume nezaslúžia.

Záujemcovia o vysokoškolský diplom očividne nepovažujú výskumnú produkciu škôl pri posielaní prihlášok za rozhodujúcu. Inak by sa nestalo, že pracoviská z horných poschodí rebríčka publikácií a citácií nepatria medzi najpopulárnejšie fakulty v očiach slovenských študentov. Spojiť úspešnosť vo vede s atraktivitou u študentov sa podarilo iba Farmaceutickej fakulte UK. Tu však treba dodať, že až donedávna bola farmaceutická fakulta monopolnou v odbore farmácia. Je tiež zaujímavé, že najpopulárnejšie fakulty u slovenských študentov nesedia s výberom poslucháčov spoza hraníc.