Prepúšťanie a depresívni bankári, ktorí prišli o bonusy. Nálady v Londýne sú pochmúrne, opisuje mesto, v ktorom pôsobí, manažér Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy. Sám má práce čoraz viac. Volatilita nám vyhovuje, biznisu pribúda, hovorí.

Ako si máme predstaviť súčasný finančnícky Londýn?

Vedľa nás sídli Lehman Brothers a tam ľudia síce sedia, ale nič nerobia. Vo finančnej štvrti City, nielen tam, kde boli finančníci, ale aj u právnikov sú prázdne celé poschodia. Ľudia radi hľadajú nepriateľa, toho, kto spôsobil finančnú krízu. Vzniká vlna nevôle, nenávisti voči bankárom. Keď Royal Bank of Scotland začiatkom februára dostala štátnu pomoc, z ktorej časť použila na financovanie akvizícií a časť na výplatu bonusov, bola demonštrácia pred jej hlavnou budovou. Vtedy bol v Londýne ešte sneh. Každého, kto išiel von alebo dnu, zguľovali. Sociálne nepokoje môžu rásť. Určite sa to v Londýne prejaví.

Vaše pracovné tempo sa zmenilo?

Ohromne, som mimoriadne zaťažený. Chvalabohu, kríza nám zatiaľ praje, pretože trhy sú volatilné, čo pre nás znamená zvýšenie obchodných objednávok.

Saxo Bank narástla za tri roky z necelých 500 na 1 400 ľudí, no vlani ste štyri stovky prepustili. Takže predsa len racionalizácia.

Ale tá nebola spôsobená krízou. Každý rok robíme veľkú revíziu a vlani prišiel nový generálny riaditeľ. Banku, čo zažila explóziu v minulosti, pripravil na možné následky krízy.

Z akých pozícií odchádzali?

Z vývoja produktov a hlavne programátori. Najväčšie straty utrpel Petrohrad. Keď hrozí hospodárska kríza, treba stabilizovať, udržať ziskové to, čo máme. Navyše, síce sme ich prepustili, no väčšina z nich je ďalej najatá ako živnostníci alebo cez outsourcing.

Outsourcujete z lacnejších krajín?

Platformu Saxo Bank v začiatkoch bombardovali hackeri z postsovietskych krajín. Uvedomili sme si, že keď je tam toľko schopných ľudí, lepšie bude ich zamestnať, ako s nimi bojovať. Platforma bola vymyslená v Dánsku, ale správu a údržbu robil ruský office.

Hovoríte, že volatilita vášmu biznisu prospieva.

No do určitej miery áno. Veľa našich klientov je v akciách a trvalo im dlho, kým pochopili, že modely platné v normálnych časoch rastu nemožno aplikovať počas recesie. Keď predtým akcie klesli, bolo dobré dokupovať. A keď klesli ešte viac, dokúpiť ešte viac. V tejto dobe je to čistá samovražda, veľa klientov na tom pohorelo. My si myslíme, že akcie či komodity budú ešte chvíľu klesať. Na druhej strane odlev z akciového trhu priniesol klientov do FX či derivátov umožňujúcich shortovať akcie a to nám nahráva. Sú to naše hlavné oblasti biznisu.

Aký ste mali vlani nárast zisku?

Viac ako 100 percent. Celoročné výsledky a hlavne štvrtý kvartál boli top. Darí sa nám.

Takže kríza ako recept na úspech?

Áno, no obávame sa japonského modelu. Ich krivka ekonomického vývoja má tvar L. Pred pätnástimi rokmi strmý pád a odvtedy stagnácia. Ak sa to stane, prestane sa kompletne hýbať trh, volatilita sa zúži, budú minimálne výkyvy. Toho sa bojíme. No ak toto postihne svet, nebude to len náš problém.

Dúfate preto, že sa to čoskoro otočí do tvaru U?

U celkom nie, ale buďme optimisti: ku koncu roka sa začnú prejavovať záchranné balíčky v USA, stavebníctvo sa oživí, predajnosť domov začne rásť a to bude prvý vážny signál, že sa blíži koniec recesie. Samozrejme, potrvá pol roka, kým sa to dostane ďalej do Európy. Ak sa tento scenár naplní, môže to investorom priniesť príležitosti, aké sú len raz za život.

Ak by ste boli menej optimistickí, aké hrozby nás čakajú?

Dve hlavné. Prvá, pomerne realistická, že bankový sektor nezachránime, štáty ho budú musieť znárodniť. Druhá, že dopyt sa nepozviecha a napríklad v Európe budeme mať 20-percentnú nezamestnanosť. To by potom už naozaj vyzeralo ako počas Veľkej hospodárskej krízy. Dlhodobo sa to nedá ťahať tak, že USA dajú napríklad General Motors 200 miliárd dolárov a o pár mesiacov si príde po ďalšie. To nie je žiadne systémové riešenie, len vytlačené peniaze. Vlastne je tu ešte jedno riziko, úplne najstrašnejšie. Po tom, čo spľasli bubliny hypoték, kreditiek, kreditu medzi bankami, je ešte jedna nedotknutá – štátne dlhy, ktoré sú všade na maximách. Ak by sa to stalo, bolo by to nepredstaviteľné. Doom and gloom.

Popri tom aj vašich pravidelných „10 šokujúcich predpovedí“, ktoré každoročne zverejňujete, je málo šokujúcich.

No snažíme sa byť skôr optimisti. Veď to nakoniec pomôže aj nám, keď svetoví politici a ekonómovia prídu nakoniec s takými opatreniami, ktoré ekonomiku naštartujú.

Mimochodom, vaše predpovede vyzerajú byť písané v štýle „aby sme zaujali“, pripomína to štýl bulvárnych magazínov a ich klasických »xx rád, ako niečo urobiť«...

Dúfam, že nás nevnímate bulvárne. Je to tradícia, predikcie robíme už dlhšie. Rád sa pochválim, z minuloročných nám vyšlo sedem.

No pri hodnotení, či vám tipy vyšli, máte dosť voľné mantinely.

Pretože hlavný je trend. Ide o to, aby ho investor poznal. Ak si niekto myslí, že vie odhadnúť strop a dno, má garantovanú prehru.

Kde sú najproblémovejšie európske oblasti?

Scenár, aký sa odohráva v Kalifornii, kde je obrovský nárast nezamestnanosti, štát nemá peniaze a ľudia prichádzajú o strechu nad hlavou, čakáme v niektorých európskych krajinách v druhom či treťom štvrťroku tohto roku. Problémy majú krajiny, ktoré sú vysoko zadlžené, Španielsko, Taliansko, Grécko. No napríklad aj Veľká Británia a dokonca aj Švajčiarsko, pre ich vysokú závislosť od finančného sektora. Aj tam sa kríza ešte len naplno prejaví, ešte neukázala plnú silu. Na druhej strane si nemyslím, že to bude také zlé napríklad v Nemecku.

Odporúčate na základe toho špekulovať na pokles mien niektorých z týchto krajín?

Napríklad švajčiarsky frank je veľké sklamanie. Bol vždy chápaný ako ostrov v zlých časoch, podobne ako zlato. No krajina je čoraz viac napojená na EÚ, a preto aj vývoj meny koreluje s eurom. Švajčiari navyše vždy ťažili z bankového tajomstva a to sa oslabuje.

Medzi problémistami spomínate aj členov eurozóny, dokonca vaša banka predpovedá možné vystúpenie Talianska z nej.

Treba si pripomenúť, že Taliani či Španieli nikdy neboli príkladnými dodržiavateľmi maastrichtských kritérií, ešte pred eurom mali problémy s rozpočtovou politikou. Pre nich bol vždy jednoduchý recept použiť na problémy devalváciu a tým zvýšiť atraktivitu svojho exportu. Teraz tú možnosť nemajú. A k tomu majú prísne kritérium trojpercentného deficitu (v pomere k HDP)...

... ktoré nedodržiavajú.

No Európska komisia vytvára tlak, aby ho dodržiavali. Keďže tieto režimy majú tendencie voliť populistických politikov, je tam riziko, že budú inklinovať ku krátkodobým prospechom jednotlivých politických strán namiesto toho, aby naštartovali dlhodobý ekonomický rast. Sú to zatiaľ špekulácie, ale sú realistické. Všetci analytici sa zhodnú na tom, že táto kríza bude najväčším testom pre eurozónu ako takú. No silne dúfam, že sila eura ako štítu preváži.

Ako bude podľa vás vyzerať stredná Európa a jej meny?

Predpoklady nám zatiaľ pekne vychádzajú. Tento región chápu zahraničné banky stále ako emerging markets. V čase krízy manažéri hľadajú miesta, kde síce nezarobia, ale ani nestratia. A emerging markets sa spájajú s vyšším rizikom. Preto odchádzajú, dokonca aj z krajín, ako je Česko, ktoré je v relatívne dobrej kondícii. Díler, ktorý sedí niekde v Londýne či v New Yorku, to vníma ako jeden kôš. Maďari, ktorí sú na tom oveľa horšie, oslabia síce viac, no ťahá to aj Čechov. Dokonca sa môžu posunúť až na 32 korún za euro. No ku koncu roka sa znova vrátia na 26. A možno aj nižšie. Euro ako také sa bude vtedy viac oslabovať. Maďari budú na tom horšie.

Čo si myslíte o vyjadreniach niektorých českých euroskeptikov, ktorí si chvália, že oslabujúca mena im môže pomôcť na exportných trhoch? Tie sú predsa tiež oslabené.

Je to z ich strany alibizmus. Pravda je taká, že oni na situáciu nemajú vôbec žiaden vplyv. Neoslabujú zámerne menu, aby posilnili export. Navyše, ako ste povedali, na exportných trhoch klesol dopyt napríklad po autách. Ak človek stratí prácu či možnosť požičať si, nekúpi si auto, aj keď bude lacnejšie o dvadsať percent. Vidno to napríklad aj na nehnuteľnostiach v Británii. Ceny išli dole o pätinu, no dopyt to nenaštartovalo.

Ako sa v čase krízy darí vášmu biznisu v strednej Európe?

Čísla o počte klientov nemôžem zverejniť. Môžem vám povedať rast. Za február tu máme historický rekord v počte klientov na jeden mesiac. Na Slovensku vidíme ešte priestor, mnoho ľudí je nespokojných s vývojom a ziskovosťou v podielových fondoch.

Priamo obchodovať je náročnejšie, nie je to pre každého.

ETF (Exchange Traded Funds) či fondy, veľký rozdiel v tom nevidím. V minulosti sa tvrdilo, že v podielových fondoch je menšie riziko, sú konzervatívnejšie. Teraz sa tí, čo stratili 20 či 30 percent, pýtajú, ako je to možné. To isté riziko máte v akciách, na forexe.

No do alternatív sa odporúča investovať len desatinu majetku.

Áno, ale ETF do toho nerátam. To len na Slovensku je to stále alternatívna forma.

Aké sú štatistiky úspešnosti traderov?

Pre akciový, komoditný a forexový trh platia rovnaké vzory, 80 percent ľudí vlastnou chybou príde o peniaze.

Napriek tomu s vami ďalej obchodujú?

Často áno, lebo pochopili, kde urobili chybu. Väčšine investorov sa najskôr nedarí. Potom sa to naučia, ale začnú hazardovať. A sú to len oni, kto podľahne vlastnému emočnému skratu.

Čo robia zle?

Vedia, že je dobré používať stop-loss príkazy a iné limity, ale nepoužívajú ich. Je rozdiel medzi mužmi a ženami. Typický ženský trader má oveľa lepší rizikový profil – menej riskujú a viac poslúchajú experta. Muži sú odhodlaní pridlho čakať, kedy sa vývoj obráti, pripomína to ruletu. Ale klienti sa k nám vracajú, polovica sú starí. Vedia, kedy je chyba v nich. A keď nie je, zarobia.©

Karol Piovarcsy (29) je od roku 2006 manažér pre strednú Európu dánskej investičnej banky Saxo Bank. Jeho tím sídli v Londýne. Absolvoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Podnikovohospodársku fakultu v Košiciach. Vo Veľkej Británii pracuje od roku 2004, pred Saxo Bank ako manažér spoločnosti Direct Residential a potom komoditný broker Capital Assets.