Keby boli zahraničné investície tržbami v pomyselnej firme, slovenský obchodný riaditeľ by bol s rokom 2011 zrejme spokojný. Priniesol zahraničný kapitál za vyše pol miliardy eur, čo je po kríze citeľné zlepšenie. Pochvaľovať by si mohol aj manažér ľudských zdrojov, vlaňajšok mu pripísal niekoľko tisíc pracovných miest. Dokonca aj v regiónoch, kde najviac chýbajú. Po rokoch vidno lepšiu starostlivosť o klientov – agentúra SARIO začala robiť to, čo má. Zmiešané pocity by mohol mať vo virtuálnom podniku s názvom Priame zahraničné investície na Slovensku finančný šéf. V čase, keď peňazí nie je nazvyš, má síce citeľne funkčnejšie pravidlá výdavkov na získavanie novej klientely, na druhej strane ale definitívne nastalo obdobie, keď si niektorí investori vypýtali štátnu pomoc, aby ich motivovala – neodísť. A napriek silným rečiam politikov na ňu získali prísľub, čo finančnému plánovaniu nepomôže. Najmä to však mohlo narobiť vrásky na čele tým, ktorí sa snažia uvažovať strategicky a hľadia ďalej. Lebo málokomu sa podarí podľahnúť tlaku iba raz. Najsmutnejší člen vedenia pomyselnej firmy by bol zrejme technický riaditeľ. Nielen preto, že sa iba ťažko a pomaly darí presviedčať obchodných partnerov s atraktívnym podnikaním, aby si začali biznis aféru práve na Slovensku. Ak sa aj niekto nájde, cítiť z neho skôr odhodlanie ako to, že by ho zaujala vládna politika. No nedá sa tiež zbaviť pocitu, že v prepotrebnom vývoji na pomedzí univerzitno--akademickej vedy a priemyslu Slovensko nielen minulo príležitosť, ale zrejme zaknihovalo jeden krikľavý neúspech. Nevyužiť možnosť získať investíciu vedeckej inštitúcie formátu nemeckého Fraunhoferovho inštitútu sa javí ako ťažko odpustiteľná chyba.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.