Po vrátení zákona prezidentom Národná rada SR 4. decembra 2003 opätovne schválila nový zákon o dani z príjmov založený na 19-percentnej rovnej dani. V ten istý večer bola hlavnou témou hlavných správ rakúskej ORF „slovenská daňová reforma“ ako veľmi silná konkurencia pre Rakúsko a lákadlo nielen pre rakúskych podnikateľov, ale i potenciálnych nových zahraničných investorov.

V tom čase mnohí predstavitelia rakúskej vlády vylučovali zásadný vplyv slovenskej daňovej reformy v Rakúsku. Napriek dovtedy zverejňovaným politickým vyhláseniam politikov, že v Rakúsku zásadné zníženie daňových sadzieb neprichádza do úvahy, uzrela neuveriteľne rýchlo svetlo sveta nakoniec i rakúska daňová reforma, ktorej podstata spočíva v znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb od roku 2005 z 34 percent na 25 percent.

Rakúska či slovenská?

Dnes je i rakúsky minister financií

Karl-Heinz Grasser vďačný ministrovi Ivanovi Miklošovi, pretože schválenie daňovej reformy na Slovensku mu následne značne uľahčilo presviedčanie poslancov v rakúskom parlamente o nevyhnutnosti razantnej reformy v Rakúsku.

K.-H. Grasser na rôznych verejných fórach tak v Rakúsku, ako aj na konkurenčnom Slovensku (napríklad na Finanzfoyeri, organizovanom Rakúskou obchodnou komorou vo Viedni, respektíve v interview v ­TRENDE) prezentuje, že rakúska reforma je pre zahraničných investorov atraktívnejšia než slovenská. Na otázky zvykne napríklad odpovedať, že efektívna sadzba dane na Slovensku je podstatne vyššia než nominálna sadzba 19 percent, pretože základ dane je rôznymi obmedzeniami slovenského zákona umelo širší, alebo že skupinové zdaňovanie v Rakúsku a iné výhody sú vcelku pre zahraničných investorov nakoniec atraktívnejšie.

Čo si treba všimnúť

V skutočnosti však najpozitívnejšie zmeny z pohľadu korporátnych investorov – podľa môjho názoru – nastali nie v znížení sadzby dane z 25 percent na 19 percent, ale v nasledujúcich oblastiach, ktoré by si určite zaslúžili i verejnú osvetu v zahraničí:

• podiely na zisku vykázanom po 1. januári 2004 (dividendy) už nepodliehajú zrážkovej dani pri výplate ani zdaneniu u príjemcu, a 19 percent teda pre rezidentov SR predstavuje konečnú daň (tu síce nie je jasné, či EÚ nebude naliehať v SR na zavedenie legislatívy CFC, ktorej cieľom je najmä zabránenie prílevu nezdanených príjmov vo forme dividend z tzv. daňových rajov, avšak takúto legislatívu vo forme zákona nemá dodnes ani Rakúsko)

• výdavky na „reklamu“ sa rozšírili a sú uznateľné v podobnom rozsahu ako v susedných krajinách

• uplatnenie daňovej straty sa výrazne liberalizovalo (obmedzenia sa v podstate zúžili na lehotu piatich rokov)

• limity pri obstaraní osobných automobilov (naposledy maximum pri kúpe 800-tis. Sk a pri lízingu 950-tis. Sk) sa zrušili a podnikatelia či topmanažéri si teda do lepšie vybavenej Škody Octavia môžu sadnúť s podobne čistým svedomím ako vysokopostavení štátni úradníci (okrem výnimky pri dani z príjmov zo závislej činnosti, kde podnikatelia na rozdiel od vybraných vysokopostavených štátnych úradníkov musia odvádzať štátu daň z jedného percenta obstarávacej ceny vozidla mesačne)

• tvorba opravných položiek k novým pohľadávkam sa v podstate vyrovnala ekonomickej podstate (napríklad z pohľadávky s viac než tromi mesiacmi po lehote splatnosti podnikateľ odpíše do daňovo uznateľných nákladov 25 percent a z pohľadávky s viac než dvanástimi mesiacmi po lehote splatnosti dokonca celých sto percent), čo je v týchto európskych končinách unikát

• zrušilo sa pravidlo nízkej kapitalizácie (prestalo sa teda obmedzovať poskytovanie pôžičiek medzi prepojenými subjektmi) a stali sme sa tak len druhou krajinou v EÚ bez tohto reštriktívneho ustanovenia (tu však treba podotknúť, že Rakúsko je v EÚ prvou krajinou, ktorá túto reštrikciu v zákone samom zrušila)

• zaviedlo sa rýchlejšie odpisovanie hmotného majetku (napríklad päť percent ročne z obstarávacej ceny nehnuteľnosti namiesto rakúskych dvoch percent pre väčšinu prípadov) atď.

Dať veci na správnu mieru

Veľa slovenských daňových poradcov dnes – napriek presvedčeniu niektorých médií – daňovej reforme ministra I. Mikloša drukuje. Oveľa zaujímavejšie je totiž pre každého z nás poradenstvo v oblasti štruktúrovania a daňovej optimalizácie pre nadnárodné firmy, ktoré zároveň na Slovensko lákajú zlepšené ekonomicko-sociálne podmienky.

Na záver uvediem aspoň jeden praktický príklad. Nedávno moji partneri, ktorí ako rakúski poradcovia pracujú v jednej z najrenomovanejších daňových kancelárii v Rakúsku, navrhovali pre veľkú nadnárodnú sieť obchodných domov s luxusným tovarom optimálnu štruktúru. A výsledok? Koncern využije skupinové zdaňovanie v Rakúsku pre operatívnu činnosť, holdingová spoločnosť pre strednú a východnú Európu však bude na Slovensku.

Vo vzťahu k Rakúsku by však určite pomohlo, ak by aj I. Mikloš – podobne ako K.-H. Grasser – vystupoval priamo v rakúskych médiách či na podujatiach, kde by uviedol na pravú mieru podstatu skutočných pozitívnych zmien v daňovej reforme v SR.

Autorka, LLM (international tax law), je členka Metodickej komisie Ministerstva financií SR pre priame dane.