Ministerské posty sú pomaly rozdelené, vatikánsky rozkol zažehnaný, agenda ako-tak zladená. Nastupujú úsmevy a vyhlásenia o korektných rokovaniach. Potiaľto je všetko v poriadku.

No kde sa pri tomto handrkovaní stratil postoj k záchrane Grécka (a možno eura), ako ho poznáme? Pred voľbami nebola z radov silnejšej polovice novej koalície núdza o jednoznačné odmietanie. Podľa očakávaní sa ich názor mení. Samozrejme, nenápadne („Nehovorím, že podpíšeme, nehovorím, že nepodpíšeme. Hovorím, že sa nechceme vyjadriť,“ Richard Sulík). Záchranné koleso, ktorému v predchádzajúcich týždňoch slovenská pravica uštedrila hneď niekoľko dier, sa opäť nafukuje. Čudne vyznieva aj snaha hodiť rozhodnutie na odchádzajúceho premiéra. Iste, jeho vláda má ešte pár dní mandát na súhlas s účasťou Slovenska v 750-miliardovom združení na ochranu eura. No v iných prípadoch podpisov na poslednú chvíľu (a takých sa nepochybne nájde dosť) by nová koalícia vehementne protestovala. Je za tým až príliš okatá snaha zachovať si tvár.

No koalíciu aj tak čaká odkrytie kariet. Odklepnutie 818-miliónovej pôžičky Grécku, ktorú už vláda podpísala, je už na novom parlamente. Najneskôr tam sa zistí, ako veľmi bude verná predvolebným heslám či schopná reálne posúdiť situáciu. Tlak na odstránenie slovenského bloku bude v Bruseli čoraz silnejší. Úmerne s tým, ako pretrváva neistota trhov hľadiacich na Grékov, ale čoraz viac i na potenciálne veľmi problematických Španielov. Je pravdepodobné, že bude efektívny. Aj nová slovenská vláda si nakoniec spočíta, že je výhodnejšie plniť si záväzky, ako sa ocitnúť v izolácii, ktorá môže mať aj praktické negatívne dôsledky.

Snaha nesklapnúť opätky pri akejkoľvek požiadavke Bruselu je sympatická. Len by mala mať aj reálne základy a byť podporená konzistentnou politikou. Vykrikovať pred voľbami o bohatých gréckych dôchodcoch a pracujúcich, ktorých máme teraz zachraňovať my, chudobní Slováci, má svoje populistické rácio. No sú to tie isté strany, ktoré euro bezvýhradne vítali. Áno, v časoch, keď bolo pre Slovensko prudko plusové a podpora verejnosti vysoká.

Od Česka reprezentovaného euroskeptickým prezidentom sa folklór vo forme kontroverzných vyhlásení na adresu fungovania spolku čaká. A časti verejnosti môže byť jeho vytrvalosť po chuti. No to nie je prípad Slovenska. Aj keď predstava, ako „tigrica“ Iveta Radičová zdôvodňuje slovenské nie nemeckej kancelárke Angele Merkelovej (ktorú spomínala v nemeckých médiách ako svoj vzor), môže byť vítaným spestrením nudných eurosummitov.

© 2010 TREND Holding, spol. s r.o.