Vyše 60 miliónov hodín ročne by mali Slováci k dispozícii navyše a mohli ich stráviť oddychom či prácou, ak by im verejná správa poskytovala služby elektronicky. Štátny rozpočet by si polepšil na strane príjmov o 1,3 miliardy eur. Úrady by mohli byť štíhlejšie takmer o štyri tisícky ľudí a každý rok by sa ušetrilo zhruba 490 miliónov listov papiera.

Tieto odhady vzišli ešte v polovici minulej dekády z rezortu dopravy a neskôr ich prevzala aj Stratégia informatizácie verejnej správy z roku 2008, ktorú pripravilo Ministerstvo financií. Či sú presné a vierohodné alebo nie, naplniť sa z nich nepodarilo nič.

Chronické symptómy

Vízia o fungujúcom e-Governmente zostala iba víziou pre veľa dôvodov. Napríklad preto, lebo nad verejným záujmom prevážili iné záujmy, aj preto, lebo informatizácii chýbali najskôr kompetencie a potom dobré riadenie.

Výsledkom je, že vo verejnej správe existujú stovky izolovaných informačných systémov a databáz postavených na rozličných technologických platformách. Každý úrad či inštitúcia si zbiera, uskladňuje a spravuje vlastné dáta, takže hoci majú úrady často o občanoch rovnaké údaje, tie sú nesúrodé, uložené v rôznych formátoch.

Z doterajších stratégií, koncepcií a akčných plánov sa síce tieto chronické problémy dali v záplave vaty vyčítať, navrhované riešenia – ak sa vôbec nejaké vyskytli – však boli príliš vágne a málo konkrétne. A bez toho, aby sa jednotlivé systémy verejnej správy naučili komunikovať a aby sa dáta podarilo nejakým spôsobom aspoň navonok konsolidovať, sa e-Government vpred nepohne.

Predstava už je

Minulý mesiac vyšiel z rezortu financií návrh novej stratégie pre informatizáciu a implementáciu projektov OPIS, ktorý bez zbytočných okolkov nielenže vystihuje súčasný stav a pripomína ako by v ideálnom prípade mala vyzerať svetlá budúcnosť, ale predovšetkým naznačuje, ako sa k nej dopracovať.

Preto, aby sa rozbehli elektronické služby verejnej správy, definuje stratégia tri paralelné úlohy. Prvou je nastolenie poriadku v dátach – a to prostredníctvom štandardnej komerčnej platformy pre konsolidáciu dát, čo vytvára predpoklady pre rýchle, nepredražené a najmenej rizikové naplnenie ambície.

Predstava sekcie informatizácie je využívať čo najviac referenčné dáta. Znamená to, že ak nejaký subjekt verejnej správy dáta spravuje, mal by byť povinný zdieľať ich s inými úradmi. A tie by ich mali využívať a nie opakovane ťahať od občanov.

Cieľom je priblížiť sa k ambicióznej predstave „jedenkrát a dosť“, podľa ktorej by žiadny úradník nemal pýtať od občana údaje, ktoré už raz pri úradnom styku odovzdal. Ale cieľom je tiež predchádzať tomu, na čo narazí aj projekt jednotného výberu daní a odvodov UNITAS, ktorý bude drahý aj preto, lebo vyžaduje veľa piplačiek práve s konsolidáciou dát.

Vzájomná komunikácia

Druhou úlohou na ceste k naštartovaniu e-Governmentu má byť integrácia jednotlivých informačných systémov verejnej správy do kompaktného, integrovaného systému. Cieľom je, aby jednotlivé aplikácie nespolupracovali iba s jedným centrálnym systémom, ale aj navzájom medzi sebou.

Interoperabilita je všeobecne známy problém, ktorý síce doterajšie vládne dokumenty spomínali, no neprinášali návod ako ho riešiť. Nanajvýš sa odvolávali na všeobecné pojmy ako je servisne orientovaná architektúra (SOA).

Nová stratégia hovorí presne, o čo konkrétne, napríklad o aké rozhrania, majú byť existujúce informačné systémy doplnené. Vysvetľuje tiež, ako dorobiť k existujúcim úradníckym softvérom dokumentovo orientovanú prezentačnú vrstvu, čiže akési rozhranie pre komunikáciu občanov s úradmi. A napokon predstavuje koncept, ako má v útrobách informačných systémov komunikácia cez elektronicky potvrdené dokumenty prebiehať. Ide o koncept, ktorý je použiteľný obecne, bez ohľadu na to, o akú aplikáciu ide.

Pravda, treba dodať, že integrácia a dopĺňanie existujúcich aplikácií nebudú napriek dobrému popisu a konceptu jednoduché, vzhľadom na to, že každý systém musí – popri tom, ako ho niekto bude dorábať – naďalej prakticky nepretržite fungovať.

Stredobodom občan

Tretím pilierom stratégie je poskytovanie služieb na báze životných situácií. Jednotný register životných situácií by mal umožniť štandardizovať a postupne optimalizovať procesy vo verejnej správe tak, aby sa dali životné situácie zabaliť do komplexnej elektronickej služby. Optimalizácia procesov, ktoré zostávajú nezmenené aj desiatky rokov, je niečo, čo verejná správa potrebuje ešte urgentnejšie ako nasadenie IT, lebo inak sa míňajú desiatky miliónov eur na elektronizáciu zastaraných „papierových“ pracovných postupov.

Naplnenie troch úloh – konsolidácie dát, integrácie systémov a nazeranie na služby verejnej správy cez životné situácie ľudí, vytvorí predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb. To je zatiaľ vzdialený sen. Jasné predstava ako sa k tomuto snu dopracovať je nevyhnutný základ, ale to najťažšie – podniknutie konkrétnych krokov – informatizáciu ešte len čaká.

Autor je konzultant v oblasti IT.