Susedné stredoeurópske meny začali tento rok posilnením. Hoci to môže zahmlievať skutočnosť, že ekonomiky regiónu sú oslabované prepojením na problémovú západnú Európu. Nielen intenzívnym zahraničným obchodom, ale i kapitálovými tokmi.

Kedy zasiahnu

Pozornosť púta v ostatných mesiacoch hlavne Maďarsko. Cenou za kurzovú stabilizáciu je zvýšenie úrokových sadzieb (na 7 %) spôsobom, ktorý v tomto roku domácemu dopytu ani investíciám firiem nepridá. Záznam z rokovania výboru pre menovú politiku Magyar Nemzeti Bank naznačuje, že pokiaľ sa pre rozhodnutia domácich politikov nezlepší vnímanie krajiny v očiach investorov, „môže byť nevyhnutné pokračovať v zvyšovaní úrokov aj ďalej“. Tento týždeň zostali nezmenené. No podľa 20 z 21 analytikov zúčastnených v prieskume agentúry Bloomberg môže ďalšie zdraženie forintových úrokov prísť už v posledný januárový týždeň.

V prvých troch týždňoch nového roka sa maďarský forint dočkal posilnenia o takmer päť percent, poľský zlotý k euru spevnel o 4,5 percenta a česká koruna o necelé percento. Dlhšie obzretie sa späť ukazuje iný obraz: napriek tejto korekcii je oproti začiatku vlaňajšieho júla forint slabší o 12 percent, zlotý o osem a koruna o vyše štyri percentá.

Zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb (4,50 %) je tento rok potenciálnym rizikom aj v Poľsku. Hoci aj v tomto prípade k jastrabiemu tónu menotvorcov prispeli koncoročné turbulencie výmenného kurzu, na rozdiel od Maďarska nie je prísnejšia menová politika v Poľsku ani tak paradoxnou, ani pre reálnu ekonomiku priťažujúcou. Hoci aj tam bude rok 2012 rokom hospodárskeho spomalenia, Poľsko bude s najväčšou pravdepodobnosťou (podobne ako v roku 2009) vďaka veľkému domácemu trhu vyčnievať ako krajina s jedným z najvyšších reálnych rastov HDP. Po lanských viac než štyroch percentách by ochladenie aktivity mohlo poľskú ekonomiku spomaliť na +2,5 až tri percentá.

Česká národná banka udržuje úrokový status quo na rekordne nízkych úrovniach (0,75 %). Hoci jej guvernér Miroslav Singer v závere roka naznačil, že pokiaľ by cenovú stabilitu ohrozilo neprimerané oslabenie výmenného kurzu koruny, zasiahli by aj zmenou základných sadzieb. Praha sa v tomto roku neobáva dopytových inflačných tlakov, no varuje pred potenciálne vyššou novoročnou infláciou, ale aj rizikom oslabenia výmenného kurzu. Podľa takzvanej alternatívnej prognózy nemožno v tomto roku v Česku vylúčiť miernu recesiu. Aj v predvianočnom stanovisku preto pražskí menotvorcovia zdôraznili, že „sa zosilňujú riziká v smere nižšieho HDP a slabšieho kurzu koruny v duchu alternatívneho scenára“.

Maďarské hop a trop

No najviac rozkolísaný bude v tomto roku pravdepodobne forint. Bez dohody o preklenovacej pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF) ostáva kurz zraniteľný odlevom portfóliových investorov. Napriek tomu, že Maďarsko čaká v tomto roku mierna recesia, priestor pre skoré uvoľnenie menovej politiky sa nečrtá. Dôvodom je, podobne ako v roku 2009, vplyv oslabeného výmenného kurzu na ceny dovozov. A sprostredkovane aj vývoj domácich spotrebiteľských cien.

Ďalším úderom pre infláciu bude pritom januárové zvýšenie DPH o dva percentné body na 27 percent. To ju pravdepodobne posunie späť k päťpercentným úrovniam. Na rozdiel od Slovenska podlamuje nohy maďarskej konečnej spotrebe domácností aj oslabenie forintu. Nezamestnanosťou, slabým kurzom a infláciou oslabený disponibilný príjem domácností, ako aj nevyhnutná rozpočtová reštrikcia a vysokými úrokmi odradené investície firiem vysvetľujú dôvod negatívneho očakávania maďarského reálneho HDP v tomto roku.

Do pozície fundamentálne najzraniteľnejšej ekonomiky regiónu, ako ju pripomína neinvestičný stupeň ratingu, dostali Maďarsko najmä minulé rozhodnutia domácich politikov. Napríklad už zabudnuté dvojciferné zvyšovania miezd vo verejnej správe – ktoré naštartovali eróziu konkurencieschopnosti prostredníctvom prílišnej dynamiky miezd predbiehajúcej vývoj produktivity práce.

História menových kríz a vysokých úrokov
(%, vývoj kľúčovej sadzby Magyar Nemzeti Bank))

PRAMEŇ: MNB

Snaha centrálnej banky udržať dôveru investorov a výmenný kurz naráža aj teraz na sériu populistických vládnych opatrení. Tie silne torpédujú prípadný záujem priamych zahraničných investícií. Napríklad selektívnym zdaňovaním firiem. Alebo snahou oklieštiť nezávislosť centrálnej banky. Stredoeurópske Grécko je bližšie, než by sa zdalo.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.