Maďarská centrálna banka vedená guvernérom Andrásom Simorom sa aj počas uplynulých rokov turbulencií ocitla v dileme, či spomaľovať infláciu alebo stimulovať chradnúce hospodárstvo uvoľnenou menovou politikou.

Po recesii z roku 2009, keď ekonomický prepad dosiahol 6,8 percenta, reálny hospodársky rast Maďarska sa už druhý rok za sebou nevytiahol ani na pol druha percenta. Napriek tomu v závere roku 2010 centrálna banka základné kľúčové sadzby zvýšila z protikrízových 5,25 percenta až na súčasných šesť percent.

Počas uplynulého roka Magyar Nemzeti Bank opakovane signalizovala potenciálny priestor pre zníženie úrokov – v dôsledku neduživej sily hospodárskeho rastu. No vzápätí nikdy nezabudla zdôrazniť, že takýto scenár je v prvom rade závislý od dôvery zahraničných investorov k maďarským aktívam. A tá nezažíva najlepšie časy.

Hoci tým má Budapešť na mysli najmä maďarské štátne dlhopisy, najhmatateľnejším prejavom nedôvery zahraničných portfóliových investorov je vývoj výmenného kurzu.

Ako po septembrovej priamej intervencii upozornila aj Národná banka Poľska, stredoeurópske menové autority si nemôžu dovoliť ignorovať prudké oslabovanie výmenného kurzu. Najmä ak k nemu dôjde vo veľmi krátkom období. Pretože sa, podobne ako v roku 2009, môže prostredníctvom vyšších cien vývozov premietnuť do zvýšenia celkovej inflácie.

Do podobnej situácie ako Národná banka Poľska na konci septembra sa uprostred novembra dostala aj Budapešť. Eskalácia napätia na dlhopisovom trhu eurozóny sa premietla nielen do nárastu rizikových prirážok štátnych dlhopisov v regióne, ale aj do prudkého tlaku na oslabenie meny. Od začiatku júla klesol forint k euru o 16 percent, zatiaľ čo poľský zlotý v dôsledku septembrovej intervencie „len“ o 10,7 percenta. Česká koruna obstála najlepšie, keď stratila 5,7 percenta.

Krátko pred uzávierkou TRENDU sa kurz forintu ocitol po prvý raz v doterajšej histórii na úrovni 317,92 HUF/EUR, čím tesne prekonal minimá z marca 2009. Rekord učebnicovo naznačuje riziko výbušného zrýchlenia prepadu kurzu. A centrálna banka sa tak ocitá veľmi blízko rozhodnutia, či použije intervenčný zásah na podporu slabnúcej meny. Otázkou ostáva, či bude intervenovať predajmi devíz alebo zvýšením sadzieb. Úroky v mene boja s infláciou „obetovala“ napriek biednemu rastu v minulosti už viackrát.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.