K základnej výbave slovenských trénerov patrí schopnosť pomenovať onen „kľúčový moment“, ktorý rozhodol o prehre jeho tímu. Pri pokuse vysvetliť bankrot Grécka týmto spôsobom by sa nemohla nespomenúť Allaji. 


Toto slovo znamenajúce zmena sa stalo heslom Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) vo voľbách v roku 1981. Heslo zabralo a vodca PASOK Andreas Papandreu sa stal premiérom. 


Osem predošlých rokov po páde vojenskej diktatúry (1973) bolo pre krajinu v mnohom úspešných. Štát mal síce stále obrovskú kontrolu nad gréckou ekonomikou – vlastnil všetky energetické spoločnosti, 95 percent bánk a podiel verejného sektora na národnom hospodárstve presiahol tri pätiny. No priemerný rast HDP sa v rokoch 1975 – 1978 pohyboval na štyroch percentách, nezamestnanosť do roku 1979 klesla na 1,9 percenta a Grécko vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. 


A. Papandreu uspel u voličov slovami o „protiľudovej“ sociálnej politike bývalej vlády a západoeurópske sociálnodemokratické strany mal za „slúžky imperializmu“. Rétoriku neskôr zmiernil a v praxi robil všetko pre to, aby jeho vláda trvala dlhšie ako štyri roky. Zvýšili sa dôchodky i platy vo verejnom sektore a zaviedlo sa ich prispôsobovanie inflácii. Tá v prvé dva povolebné roky presiahla 20 percent. 


Počet zamestnancov štátnej správy sa rozšíril o 224-tisíc ľudí. Zvýšiť priame dane sa však PASOK neodvážil a netvorili ani 20 percent rozpočtových príjmov. Nezamestnanosť vyletela do roku 1985 na deväť percent, verejný dlh z 39,4 na 85,1 percenta HDP. 


Napäté vzťahy s Tureckom (v obrannej doktríne z roku 1984 Grécko označilo spojenca v NATO za hlavný zdroj vonkajšieho ohrozenia) sa prejavili v masívnych výdavkoch na obranu, ktoré sa aj uplynulých desiatich rokoch pohybovali okolo troch percent HDP. V prepočte na obyvateľa sa gréckych sedem miliárd eur (2010) približuje armádnym výdavkom v priamych konfliktoch v Iraku či Afganistane zaangažovanej Británie. 


A. Papandreu sa s prestávkami udržal pri moci do roku 1996. Ako? „Dokázal sa prevteliť za revolučného agitátora, metlu Američanov, veľkého spojenca NATO, veľkého Európana, Antieurópana, fanatického turkofóba, balkánskeho federalistu, marxistického internacionalistu, obrancu robotníckej triedy a poslednú nádej kasty lodiarov, Spartakusa, Periklea, Dona Juana,“ opísal ho americký historik James Petras. Mnohí Gréci o jeho ére dnes hovoria ako o začiatku súčasných problémov.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.