Bulharsko vstúpilo do Európskej únie v roku 2007 a je spolu s Rumunskom najmladším členom únie. V Európskej komisii Bulharsko reprezentuje komisárka Meglena Kuneva. Má na starosti citlivú oblasť ochrany spotrebiteľa. Ten by podľa nej mal mať k dispozícii pre rozhodovanie čo najviac informácií.

Ovplyvnila nejako súčasná kríza program sekcie ochrany spotrebiteľa, ktorý máte naplánovaný na roky 2007 až 2013?

Tri piliere našej stratégie sú posilňovanie práv spotrebiteľa, maximalizovanie jeho blahobytu a jeho ochrana. Myslím si, že tieto tri piliere by sa meniť nemali, zmení sa len intenzita snáh vkladaných do ochrany spotrebiteľa. Mala by byť silnejšia.

Prečo?

Posilnenie práv spotrebiteľa je podstatné pre to, aby teraz dokázali spraviť správne rozhodnutia. A napríklad ochrániť ich pred nepoctivými obchodníkmi. Pretože v časoch krízy sa bude snažiť oklamať spotrebiteľov viac falošných obchodníkov. Kríza takéto správanie skrátka niekedy vyvoláva. Pri maximalizovaní blahobytu treba mať na zreteli, čo je pre spotrebiteľa najdôležitejšie. Nedávno som mala webchat so slovenskými občanmi. Jeden sa ma spýtal na čínsky tovar – či by nebolo vhodnejšie uzavrieť pred ním náš trh, pretože často nie je bezpečný.

Čo ste mu odpovedali?

Mojou odpoveďou je, že čo sa týka bezpečnosti, nerobím kompromisy. Ale ak ide o nízku cenu tovarov, proti tomu nenamietam. Potrebujeme tovar s nižšou cenou. Ak sú topánky či hračka lacnejšie, no zároveň bezpečné, tak dokážeme maximalizovať blahobyt spotrebiteľa.

A čo služby?

Pri službách je to podobné: nízkonákladové spoločnosti, napríklad aerolínie, sú pre spotrebiteľa skvelé. Treba pre ne nechať otvorený trh. Preto sme s USA vyjednali otvorené európske nebo, aby bolo možné znížiť ceny leteniek. No na druhej strane nepotrebujeme spoločnosti, ktoré spotrebiteľov klamú. Ponúknu letenku za päť eur, pričom konečná cena môže byť až sto eur. Alebo ani neviete, že ak chcete ušetriť za poplatky, musíte odškrtnúť vopred zaškrtnuté políčko. Alebo musíte platiť dodatočné poplatky za platbu kartou. Samozrejme, potrebujeme viac lepších a lacnejších služieb, aby sa posilnila konkurencia. Maximalizovanie blahobytu klienta počas krízy je naozaj dôležité.

Ako tretí pilier ste spomínali ochranu spotrebiteľa.

Nie je ochranou v klasickom zmysle slova. Nie je možné, aby sme boli nejakou opatrovníčkou klientov. Čo však dokážeme, je poskytnúť spotrebiteľom dostatok nástrojov na individuálnu ochranu, prípadne brániť jeho záujmy, ak sa ocitne v situácii, kde nemá ako inak získať pomoc. Vtedy som zástankyňou klasickej ochrany. To sa týka napríklad nebezpečných látok v hračkách či nakazených potravín – v domácnostiach predsa nemáme laboratóriá, aby sme na takéto chyby došli. Potrebujeme zaistiť, aby trh bol bezpečným miestom.

To znamená ešte viac predpisov, nariadení, smerníc?

Popri týchto stratégiách budeme potrebovať lepšie pravidlá – nie viac pravidiel, len lepšie, väčšina z nich bude spojená s obrazovkou počítača. Pretože tá sa stáva miestom, kde prebieha čoraz viac nákupov, a bolo by hlúpe nevyužiť jej možnosti. Dať klientovi viac možností a väčší blahobyt obyčajným kliknutím myši. Preto potrebujeme pravidlá, aby sme sa cítili pohodlne v tomto prostredí, nech nakupujeme odkiaľkoľvek. Momentálne máme v pravidlách sedemdňovú lehotu na zrušenie kontraktu uzavretého cez internet, v Nemecku to však je až 14 dní. Tieto rozdiely komplikujú medzinárodné nákupy – nepoznáte svoje práva, čo sa týka záruky, servisu, zmluvných podmienok a podobne, lebo sú v každej krajine iné. Jednotné pravidlá sú pre tento trh nevyhnutné. Podobne chceme vypracovať spôsob riešenia sťažností spotrebiteľov. V súčasnosti sú to individuálne prípady, ktoré sa nakoniec riešia až na úrovni ombudsmana. Ak by sa zo sťažností spravil nástroj, bolo by to lepšie. Ako príklad uvediem účty za elektrinu, ktoré sú najčastejším dôvodom sťažností. Ľudia im nerozumejú, takže ani nemenia poskytovateľov elektriny a nedôverujú celému trhu s elektrinou. Je to veľký problém. Keby bola politika sťažností zapracovaná, bola by EÚ bližšie k občanovi a ľudia by mali jednoduchší život. Konečným problémom je presadzovanie týchto zákonov, ktoré sa tiež líši medzi krajinami. A zákon je len natoľko kvalitný, nakoľko je jeho presadzovanie účinné.

Spomínali ste účty za elektrinu, druhou najväčšou skupinou sťažností sú podľa vašich dát systémy hromadnej dopravy. Obe tieto odvetvia sú zvyčajne v rukách štátov alebo miest a obcí. Ako s nimi chcete bojovať? Európska komisia je nakoniec vytvorená zástupcami štátov, tí si svoje záujmy zrejme budú brániť.

Samozrejme, že to bude komplikované, ale celý trh je v súčasnosti náročný. Spotrebitelia stratili dôveru v ekonomiku, v trh, a dá sa povedať, že dôvera je menou ekonomiky. Preto je aj prvým bodom v programe komisie znovuzískanie dôvery spotrebiteľa. Na to potrebujeme silné a odvážne riešenia. Budeme postupovať v troch fázach. Prvým krokom bude zber údajov o piatich faktoroch: cena, sťažnosti, zmena poskytovateľa, spokojnosť spotrebiteľa – pretože niekedy sa nemusíte sťažovať, ale ani nie ste spokojný – a bezpečnosť. Ja budem pridávať ďalšie v budúcnosti, ale začíname s týmito piatimi indikátormi a sledovaním 20 sektorov trhu, služieb i tovarov. Druhým krokom bude analýza dát. Tak zistíme rozdiely medzi trhmi. Napríklad prečo sú autá na Slovensku oveľa drahšie ako inde? Tretím krokom potom bude vytvorenie nástrojov pre vlády, pretože predpokladáme, že im ide o blaho občana. Keďže občania volia.

Lenže občania nevyberajú nutne tých najschopnejších politikov. Ako teda zabezpečiť, aby mali dostatok informácií?

Mojím nástrojom je transparentnosť. Napríklad z môjho porovnávania vyplýva, že elektrospotrebiče sú na Slovensku o 17 percent drahšie než v Maďarsku. Môže to byť nevinné a ľahko vysvetliteľné a dá sa to vyriešiť aj nákupom priamo v Maďarsku či cez internet. Ale nie všetky rozdiely sa dajú ľahko vysvetliť a vyriešiť. Napríklad cena elektriny pred zdanením je v Poľsku o polovicu vyššia než v Nemecku. A zasa digitálny fotoaparát je o 40 percent drahší na Slovensku než vo Veľkej Británii. To je predsa zvláštne, nie ste bohatší než Briti a v oboch krajinách ide o dovezený tovar. Je to dobrý nástroj pre protimonopolný úrad, inštitúcie, vládu na vyšetrovanie. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch ide o kartel, tichú dohodu na udržanie vysokých cien. Ale môže ísť aj o niečo nevinné. Nechceme stanovovať ceny, nebudeme to robiť. Ale chceme informovať spotrebiteľov aj ostatných účastníkov trhu. To sa dosiaľ takto nerobilo. Podmienky trhu sa doteraz hodnotili len na základe podmienok na podnikanie. Hodnotila sa konkurencia na trhu, legislatívne podmienky, prekážky vstupu a výstupu. Ak boli podmienky dobré, bralo sa to, že by mal byť spokojný i klient.

A nie je to tak?

Takto to veľmi neplatí. Preto je podstatné merať dôsledky trhu pre spotrebiteľa. Je to súčasťou veľkého spotrebiteľského prehľadu, mojím cieľom a snom je nájdenie toho správneho miesta pre spotrebiteľa. Keď dokončíme tento rok prehľad, vyzerá to tak, že čo sa týka tovarov, ľudia sú viac-menej spokojní. Pri službách je to inak. V prípade energií plánujeme spraviť sektorové prieskumy, prečo sú klienti nespokojní, prečo sú ceny vysoké, prečo sťažnosti nič nezmôžu. Tam potrebujeme hĺbkovú analýzu a potom nájdeme spôsob, ako to vyriešiť.

Snažíte sa teda viac o sprístupňovanie informácií než o využívanie právomocí a sily...

Chceme pomáhať vládnym inštitúciám lepšie pochopiť, ako trhy fungujú a ako ich spotrebitelia vnímajú. Niekedy existuje pre vyššie ceny jasný dôvod. Komisia nikdy nebude stanovovať ceny. Ak stanovíte cenu, podporujete lenivosť firiem, nebudú sa snažiť túto cenu podliezť. EÚ nie je administratívna, ale trhová ekonomika. Ale potrebujeme zisťovať zabijakov trhu, ničiteľov konkurencie. Prečo na Slovensku, ktoré vyrába množstvo áut, sú automobily také drahé? Možno na to existuje logické vysvetlenie, uvidíme. Možno je to len menším trhom. Ale navrhujem napríklad nakupovať cez internet, potom sa uvidí, či slovenskí predajcovia naozaj nedokážu znížiť ceny. Preto je aj podstatné zjednotiť pravidlá pre všetky krajiny, keďže napríklad jazyková bariéra obzvlášť pre mladšiu generáciu už nie je problémom. Keď sa vám pokazí fotoaparát, budete vedieť, že ho môžete vrátiť do 30 dní. Ja chcem presadiť aj to, že ak bude doprava tovaru trvať dlhšie ako mesiac, máte právo na vrátenie peňazí do siedmich dní. To bude všade rovnaké.

Nastal od roku 2007, keď ste sa stali komisárkou, nejaký posun v ochrane spotrebiteľa?

Určite sme predstavili nové nástroje, napríklad smernicu o spotrebných úveroch, ktorá sa obzvlášť zíde v čase krízy. Definuje možnosti čerpania aj výpočet ročnej miery zhodnotenia, aby bola všade jednotná. Ide nám o vytvorenie harmonizovaného priestoru, aby mal spotrebiteľ možnosť vybrať si najlepšiu možnosť – rozdiely v úrokoch medzi krajinami sú až desať percentných bodov. Nemyslím si napríklad, že veľká časť ľudí bude hľadať na internete najlepšie sadzby úverov. Ale až 50 miliónov Európanov žije v pohraničných oblastiach, to je viac ako veľký štát. Pre týchto ľudí je pohodlné ísť napríklad z Bratislavy do Viedne požiadať o úver, ak poznajú podmienky. Zložitejšie by to bolo, ak by ste si museli nájsť právnika, ktorý vám vysvetlí zmluvu a právne prostredie Rakúska, s jednotnými pravidlami je to jednoduchšie. Kladieme väčší dôraz na odstraňovanie zemepisných obmedzení, pripravujeme správu o elektronickom obchodovaní, ktorá má zhŕňať, prečo Európania nenakupujú v zahraničí. Robí to len šesť percent Európanov, to je veľmi málo. Snažíme sa tiež o jednotný spôsob podávania sťažností v Európe, to je tiež dôležité.

Ako funguje presadzovanie práv spotrebiteľa na úrovni krajín? Využívate mimovládne organizácie? V niektorých oblastiach ako napríklad finančné služby sa ťažko hľadajú ľudia dostatočne kompetentní na monitorovanie ich kvality.

Máme dva spôsoby. Prvým je európske spotrebiteľské centrum, ktoré sa zaoberá cezhraničnými obchodmi. Centrá v dvoch dotknutých krajinách sa skontaktujú a vyriešia problém za vás, keďže občan na to zvyčajne nemá páky. Druhou možnosťou je spolupráca s inštitúciami ochrany spotrebiteľa, ktoré sa zaoberajú domácimi sťažnosťami. Ich vzájomná spolupráca potom prináša zlepšenia v spôsobe, akým vykonávajú činnosť. Tretím spôsobom by mala byť harmonizácia spotrebiteľských práv v celej Európe, aby sa všade cítili ako doma.

Aká bola vaša najväčšia akcia?

Asi najväčšou bola zatiaľ kontrola leteniek, keď sme v jeden deň skontrolovali 400 rôznych webstránok ponúkajúcich letenky za rôzne zvýhodnené ceny. Výsledkom bolo, že až polovica zo stránok klamala spotrebiteľa. Začali sme podnikať kroky, a keďže išlo o prvú akciu takéhoto druhu, niektoré lokálne inštitúcie nám odmietli poskytnúť dáta. Hovorili, že si problémy vyriešia sami, nechcú zásahy od komisie a nechcú poškodzovať meno spoločností. Čo je zvláštne, pretože aké meno môže mať spoločnosť, ktorá klame klientov? Ale otravovali sme ich tak dlho, až bol trh čistý. A v lete spravíme utajenú kontrolu, aby sme si to potvrdili. Podobnú kontrolu sme spravili v oblasti predaja zvonení a pozadí do mobilov. Príbeh tam bol podobný. Najhoršou praktikou bol súhlas s pravidelným zasielaním tónov a obrázkov bez súhlasu spotrebiteľa. Informácie tam neboli jasné a končilo sa to i tak, že ste platili tisíce eur za zvonenia, ktoré ste nikdy nechceli.©

Meglena Kuneva (51) vyštudovala právo v bulharskom hlavnom meste Sofia, v roku 1992 sa stala profesorkou na univerzite v Burgase. Do politiky sa dostala v roku 2001 ako poslankyňa parlamentu za Národné hnutie Simeon II. Od roku 2002 bola ministerkou pre európske záležitosti a hlavnou vyjednávačkou pre vstup Bulharska do EÚ. Komisárkou pre ochranu spotrebiteľa sa stala po vstupe Bulharska do EÚ v januári 2007.