Moderné technológie prenikli prakticky do každej oblasti života. Umožňujú ľuďom okamžite komunikovať so známymi na inom kontinente, objednávať si tovar a služby z celého sveta cez internet či platiť účty z pohodlia obývačky. No ak chce spotrebiteľ (alebo dodávateľ) zistiť, koľko minul vody či elektriny, neostáva mu nič iné, ako ísť sa osobne pozrieť na merače. O jednoducho prístupných informáciách o zmenách spotreby v určitom čase či sume za doteraz spotrebované energie môže len snívať. Technológie, ktoré by všetky informácie sprístupnili a umožnili odpočty meračov na diaľku, existujú už dávnejšie. Skúsenosti s nimi majú aj firmy na Slovensku. Od ich masového nasadenia odrádza viacero prekážok.

Začali pred rokmi

Využívať moderné technológie pri odpočtoch meračov začali dodávatelia plynu, elektriny, vody i tepla už pred niekoľkými rokmi. Na prenos dát z meračov do svojich systémov využívajú v rámci diaľkových odpočtov sieťové firmy najmä siete mobilných operátorov. No iba pri veľkých klientoch, o ktorých tak získali omnoho presnejšie údaje o spotrebe.

Napríklad Západoslovenská energetika (ZSE) začala zbierať na diaľku dáta o spotrebe elektriny pri najväčších zákazníkoch už od roku 2004. „Bola to nevyhnutnosť. V tom období sme u dôležitých zákazníkov prešli na fakturáciu na základe profilu zaťaženia, keď sa merania robia v 15-minútových intervaloch,“ vysvetľuje vedúci úseku služieb pre energy data management ZSE Miroslav Majerčík.

V súčasnosti robí firma diaľkové odpočty zo zhruba desaťtisíc meracích bodov. Ide o veľkých zákazníkov i distribučné transformačné stanice, odkiaľ putuje energia k drobným zákazníkom. ZSE má okrem toho aj vzorku zákazníkov z rôznych kategórií, pri ktorých slúžia informácie o spotrebe ako základ na vypracovanie typových diagramov.

V tisícoch ráta počet zákazníkov, pri ktorých využíva diaľkový prenos údajov, aj spoločnosť SPP – distribúcia. Ide o klientov so spotrebou plynu presahujúcou 60-tisíc kubických metrov za rok. „V tejto kategórii odberateľov je dôležité poznať dennú spotrebu takmer v reálnom čase, keďže ovplyvňuje kľúčové distribučné procesy ako napríklad navrhovanie siete a jej vyvažovanie či riadenie distribúcie plynu v prípade zložitých a havarijných situácií,“ zdôrazňuje riaditeľ sekcie riadenia aktív firmy SPP – distribúcia Rastislav Lauko.

Diaľkové odpočty nie sú len doménou veľkých sieťových firiem. Testujú a nasadzujú ich aj menšie spoločnosti ako Vodárenská spoločnosť Ružomberok. Tá v súčasnosti na diaľku zisťuje dáta z dvoch tuctov odpočtových miest a plánuje túto technológiu využívať celkovo pri 75 veľkoodberateľoch.

Obrovský potenciál

Zavádzanie odpočtov na diaľku väčšinou obchádza domácnosti a malé firmy. Pri nich zväčša aj naďalej chodia odpočtári, ktorí fyzicky kontrolujú stav meračov. Ide o neporovnateľne väčšiu kategóriu zákazníkov. SPP – distribúcia diaľkovo odpočítava zhruba päťtisíc odberateľov, no fyzické odpočty robí až pri 1,45 milióna zákazníkov. Východoslovenská vodárenská spoločnosť má zase 350 zákazníkov s diaľkovým odpočtom, no bez neho až 130-tisíc.

Už o desaťročie by mala situácia vyzerať inak. Vlani prijatý tretí európsky energetický balíček od členských štátov požaduje, aby vypracovali časový harmonogram zavádzania inteligentných meracích systémov. V prípade elektrickej energie by do roku 2020 malo 80 percent európskych domácností používať inteligentné merače. Tie umožnia nielen odpočty na diaľku, ale poskytnú spotrebiteľom presnejšie a rýchlejšie informácie o ich spotrebe. To by malo viesť zákazníkov k tomu, aby znižovali spotrebu a spolu s ňou aj svoje účty za elektrinu. Zároveň by mohli napríklad predávať svojmu dodávateľovi prebytočnú elektrickú energiu získanú zo solárnych panelov nainštalovaných povedzme na streche, pripomína stránka euobserver.com.

Masové zavádzanie nových technológií, umožňujúcich aj diaľkové odpočty, samozrejme, stojí nemalé peniaze. Britská vláda odhaduje, že vybaviť 26 miliónov tamojších domácností inteligentnými meračmi do roku 2020 bude stáť vyše osem miliárd libier, píše stránka euractiv.com. No náklady by mali prevýšiť úspory, ktoré tento proces prinesie. Podľa britského ministerstva energetiky ušetria energetické spoločnosti na prevádzkových nákladoch a spotrebitelia vo forme nižších účtov celkovo až 14,5 miliardy britských libier.

Drahé riešenie

Podobné odhady pre Slovensko k dispozícii nie sú. A konkrétne čísla zatiaľ nezverejňujú ani tie spoločnosti, ktoré testujú diaľkové odpočty aj v segmente domácností alebo o nich uvažujú. No zhodujú sa v tom, že k masovému nasadeniu v blízkej budúcnosti zrejme nedôjde práve pre vysokú cenu.

„Prvé výsledky jasne naznačujú, že plošné nasadenie takýchto meračov je u odberateľov elektriny v domácnostiach nanajvýš nehospodárne, a teda je v neprospech zákazníka,“ konštatuje hovorkyňa spoločnosti Východoslovenská distribučná Andrea Danihelová. Podľa nej sú investičné náklady v porovnaní s očakávanými úsporami privysoké, čo by sa odzrkadlilo v cene elektriny.

Jedinou firmou, ktorá si trúfla vyčísliť, koľko by stálo spustenie diaľkového odpočtu aj v domácnostiach, je Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS). Náklady na vybudovanie jedného bodu na diaľkový odpočet pri plošnom zavedení odhadol výrobno- -technický riaditeľ Rudolf Kočiško na 190 eur. Ak by sme túto sumu vynásobili počtom zákazníkov VVS, dostali by sme 24,7 milióna eur. A k tomu by bolo ešte treba prirátať ceny nových vodomerov.

Nové inteligentné merače sú podľa vyjadrení firiem tri- až päťkrát drahšie ako tie klasické. Podľa A. Danihelovej stojí jeden inteligentný elektromer zhruba dvesto eur. No samotné nové merače nestačia. Nevyhnutnosťou je v segmente domácností aj takzvaný koncentrátor, ktorý sa pri veľkoodberateľoch zväčša nevyužíva. Ide o zariadenie, do ktorého sa posielajú údaje z meračov domácností či iných malých odberateľov v určitej lokalite. Sumárne dáta potom koncentrátor posiela na ďalšie spracovanie do informačného systému distribútora, ktorého úprava tiež vyžaduje určité investície.

Výšku nákladov ovplyvňuje aj použitá technológia. Napríklad ZSE testuje v rámci dvoch pilotných projektov prenos dát medzi meračom a koncentrátorom prostredníctvom rádiového signálu na voľných frekvenciách a aj prostredníctvom elektrickej siete. Dáta z koncentrátorov následne posiela do centrály cez siete mobilných operátorov.

Veľa výhod

„Inteligentné merače sú veľmi drahým riešením, ako nahradiť manuálny odpočet diaľkovým. No počítame aj s pridanou hodnotou, napríklad v podobe lepšej regulácie siete, čo zlepšuje návratnosť investícií,“ hovorí M. Majerčík zo ZSE.

Nové merače by priniesli nielen viac rozmanitejších dát, čo umožní presnejšie sledovať vyťaženie siete i kvalitu dodávok. Ich montovanie by tiež bolo krokom k vybudovaniu takzvaných inteligentných sietí, v rámci ktorých môže dodávateľ napríklad na diaľku jednoducho pripájať či odpájať odberateľov, obmedzovať odber pri prekročení dohodnutých limitov či podrobnejšie diferencovať cenové tarify. Vie totiž okamžite či takmer okamžite zistiť stav spotreby u všetkých zákazníkov. Jednoduchšie by tiež mohlo byť zisťovanie čiernych odberov, pretože merače by mohli v prípade neoprávnenej manipulácie vyslať upozornenie.

Domácnosti by zase po nasadení inteligentných meračov prestali platiť preddavkové platby za vodu či elektrinu, ale platili by za reálnu spotrebu. Dodávateľ by im na webe mohol sprístupniť informácie o spotrebe za ostatné mesiace i roky. Na displejoch meračov by napríklad mohli sledovať aktuálny odber alebo zistiť, aký vplyv na spotrebu majú jednotlivé spotrebiče.

Zdieľanie nákladov

Celkové náklady na zavedenie inteligentných meračov a diaľkových odpočtov do domácností by podstatne mohlo znížiť, keby sa jednotlivé firmy rozhodli spolupracovať. Plynári, elektrikári či vodári by totiž mohli na zber dát z rôznych meračov využívať spoločnú infraštruktúru.

„Vieme si túto spoluprácu predstaviť, pretože nami zavádzaný systém môže prenášať z jedného modulu dáta až zo štyroch zariadení a tak by stačilo u každého zákazníka inštalovať pre všetky sieťové odvetvia len jeden modul,“ súhlasí R. Kočiško z východoslovenských vodární. Podľa neho VVS už rokovala o tejto možnosti s Východoslovenskou energetikou, no spoločnú reč firmy nenašli.

Pilotný projekt, ktorý by spoluprácu otestoval, by uvítali viaceré sieťové firmy oslovené TRENDOM. No okrem VVS žiadna z nich zatiaľ v tomto smere kroky nepodnikla. Podľa M. Majerčíka by k zníženiu cien technológie súvisiacej s inteligentnými meračmi tiež pomohla väčšia interoperabilita jednotlivých systémov od rôznych výrobcov. „Momentálne sú tieto systémy uzatvorené a produkty jednotlivých výrobcov nie sú kompatibilné,“ hovorí. Firmy sú tak prakticky nadviazané na jedného dodávateľa, po zavedení technológie ju nemôžu zmeniť.

Nedostatočnú interoperabilitu jednotlivých systémov si uvedomuje aj Brusel. Preto sa rozhodol zafinancovať projekt OPEN meter, ktorý odštartoval v januári 2009 a mal by sa skončiť v júni budúceho roku. Jeho cieľom je za účasti všetkých relevantných subjektov vypracovať návrh štandardov pre inteligentné merače v oblasti elektriny, plynu, vody i tepla, čo by malo pomôcť rýchlejšiemu zavádzaniu takýchto meračov do praxe. Návrh potom predloží príslušným štandardizačným organizáciám. ©