Identifikovať najzávažnejšie bariéry efektívneho a férového podnikania, ako aj vytvárania pracovných miest na Slovensku. Takýto bol cieľ prieskumu, ktorý v máji 2010 uskutočnila analytická jednotka TREND Analyses pre Podnikateľskú alianciu Slovenska v rámci prípravy Správy o stave podnikateľského prostredia v SR. Zúčastnilo sa na ňom 214 respondentov – top manažérov veľkých podnikov, majiteľov a konateľov stredne veľkých spoločností i malých podnikateľov a živnostníkov.

Rovnaký prieskum realizovala TREND Analyses aj v roku 2006, vtedy v rámci Auditu podnikateľského prostredia v SR. Takmer identické otázky i podobný okruh respondentov umožňujú porovnávať. Ako sa podnikateľská klíma v krajine pod Tatrami zmenila za uplynulé štyri roky?

2010 verzus 2006

Celková spokojnosť respondentov s podmienkami na podnikanie na Slovensku sa z mierne nadpriemernej v roku 2006 posunula na podpriemernú. V škále od 1 (maximálna spokojnosť) po 7 (maximálna nespokojnosť) ju tento rok vyjadrilo iba 17 percent podnikateľov známkami 1 až 3, naopak až 55 percent známkami 5 až 7. Negatívnych hodnotení súčasného stavu podmienok na podnikanie teda bolo trikrát viac ako pozitívnych. Najčastejšia známka sa z 3 pred štyrmi rokmi posunula na 5, priemerná z 3,77 na 4,62. Najviac nespokojní sú respondenti zo stredne veľkých firiem s 20 až 100 zamestnancami.

Okrem spokojnosti so súčasným stavom podmienok na podnikanie mali majitelia a konatelia firiem v prieskume vyjadriť aj spokojnosť so zmenou podmienok za ostatné tri roky. Tu boli ešte kritickejší. Známkami 1 až 3 vyjadrilo spokojnosť iba 12 percent podnikateľov, naopak známkami 5 až 7 nespokojnosť až 74 % podnikateľov. Priemer hodnotení sa posunul z 3,49 pred štyrmi rokmi na aktuálnych 5,38. Najčastejšie známky pred štyrmi rokmi boli 2 a 3, v aktuálnom hodnotení až 6 a 7.

Cieľom prieskumu prekážok podnikania bolo identifikovať najpálčivejšie problémy – najslabšie miesta v podnikateľskom prostredí. Obsahoval prevažne uzavreté otázky, podnikatelia vyberali zo škály odpovedí vyjadrujúcu stupeň dôležitosti, závažnosti problémov v predostretých oblastiach a tiež negatívny vplyv na ich podnikanie. Respondenti hneď v úvode odpovedali na otázku: „Nakoľko sú nasledovné faktory prekážkou pre fungovanie a ďalší rast vášho podnikania?“

Najvážnejšie prekážky

Štvorica najširšie pociťovaných problémov je rovnaká ako pred štyrmi rokmi: zlá vymáhateľnosť práva, nestabilita a nejednoznačnosť zákonov, odvodové zaťaženie a korupcia. Podstatný rozdiel je v tom, že problém korupcie poskočil zo štvrtej na prvú priečku. Nie preto, že by vážnosť problémov v ostatných troch zmienených oblastiach klesla. Naopak, vo všetkých ďalej vzrástla.

Avšak miera korupcie a jej negatívneho vplyvu na podnikanie v súčasnosti prerástla všetky ostatné problémy podnikateľov. Ako rozhodujúci problém ju označilo až 52 percent respondentov (v roku 2006 necelá štvrtina). Za rozhodujúcu alebo vážnu prekážku fungovania svojho podnikania korupciu označilo až vyše 85 percent – pred štyrmi rokmi 65 % – z podnikateľov a manažérov, ktorí sa do prieskumu(ov) zapojili. Takmer rovnako ohodnotili stav vymáhateľnosti práva cez súdy. Ten už v prieskume pred štyrmi rokmi označili za rozhodujúcu alebo vážnu prekážku podnikania vyše tri štvrtiny podnikateľov a manažérov. Aktuálne sa na tom zhodlo až 85 percent z nich.

Na tretej a štvrtej priečke figurujú nestabilita a nejednoznačnosť zákonov a odvodové zaťaženie. Pre troch z desiatich podnikateľov sú rozhodujúcou a pre ďalších piatich vážnou prekážkou v ich podnikaní. Medzi najväčšie problémy z pohľadu majiteľov a top manažérov firiem patrí aj fungovanie verejného obstarávania. Za rozhodujúcu alebo vážnu prekážku považujú súčasnú prax v tejto oblasti tri štvrtiny respondentov.

Ďalšie faktory nasledujú už s väčším odstupom. V druhom slede problémov už tradične figuruje poplatkové zaťaženie či obmedzovanie vstupu na trh a protikonkurenčné praktiky. Vysoko sa však tentoraz vyšvihla aj politická nestabilita a neistota, ktorú k vážnym prekážkam zaradila celá polovica (v roku 2006 iba štvrtina) majiteľov a manažérov firiem. Vyššie v poradí problémov podnikateľov sa posunulo aj financovanie, čo súvisí s dôsledkami krízy a zhoršením finančnej kondície firiem, s väčším počtom neplatičov i menšou ochotou bánk poskytovať úvery.

Napríklad infraštruktúra, ktorú niektorí politici i reprezentanti podnikateľov neraz povyšujú na kľúčový hendikep Slovenska, je pre väčšinu podnikateľov a manažérov len miernou prekážkou. Zo 14 oblastí, ktorých vplyv na fungovanie a ďalší rast svojho podnikania mali zhodnotiť, odpovede radia infraštruktúru až na 12. miesto – medzi menej významné prekážky.

Pôsobenie inštitúcií

Vytvárajú dôležité inštitúcie na Slovensku priaznivé podmienky na podnikanie? Skúsenosti a s nimi i hodnotenia podnikateľov sa rôznia. Prevažujú však odpovede „skôr nie“, a to až pri šiestich z desiatky inštitúcií, ku ktorým sa mali vyjadriť. Miernu prevahu pozitívnejších hodnotení – skôr áno – si tentoraz vyslúžili len profesijné komory a orgány Európskej únie. Naopak pri dvoch bola najčastejšia odpoveď „určite nie“. Takéto vysvedčenie vystavili podnikatelia súdom a vláde.

Z desiatky sledovaných inštitúcií boli súdy najhoršie hodnotené aj v roku 2006. Výrazný prepad v hodnotení inštitúcií zaznamenal parlament. V predchádzajúcom prieskume bol tretí, tentoraz je až predposledný. Že vytvára priaznivé podmienky na podnikanie, si myslí už len jeden z desiatich podnikateľov. Ešte hlbší pád podľa podnikateľov predviedla vláda. V roku 2006 bola najvyššie hodnotenou inštitúciou so 65-percentným podielom pozitívnych odpovedí. Z aktuálneho prieskumu vyšla ako tretia najhoršia, s iba 12 percentami pozitívnych odpovedí.

Pôsobenie ostatných inštitúcií z hľadiska vplyvu na podnikanie pritom podnikatelia hodnotili v aktuálnom prieskume podobne ako v roku 2006. Okrem strmého pádu vlády a parlamentu si z desiatky hodnotených inštitúcií viditeľne pohoršila už iba polícia.

Vplyv štátu na férovosť

Respondenti ďalej odpovedali na otázku, či štátne alebo samosprávne inštitúcie (ich predstavitelia) ovplyvňujú férovosť súťaže v ich odvetví. Výsledky ukazujú, že až podľa troch štvrtín podnikateľov sa tak deje cez poskytovanie štátnej podpory vybraným firmám, ďalej cez verejné zákazky (zvýhodňovanie vybraných firiem pri objednávkach tovarov a služieb) a tiež netransparentným rozdeľovaním zdrojov z eurofondov. Zatiaľ čo verejné zákazky najviac škodia súťaži v obchode, službách a stavebníctve, štátnu podporu vybraným investorom hodnotia najnegatívnejšie majitelia a vrcholoví manažéri firiem pôsobiacich v priemysle.

Veľmi vážnym fenoménom sa stalo netransparentné rozdeľovanie zdrojov z eurofondov. Nielenže až tri štvrtiny opýtaných podnikateľov odpovedali, že štát rozdeľovaním eurofondov ovplyvňuje férovosť súťaže v ich odvetví, ale je tu vôbec najmenej (sotva 11 percent) takých, ktorí si myslia opak (zvyšných 14 % to nevedelo posúdiť). Kým pred štyrmi rokmi sa najviac respondentov priklonilo k odpovedi „skôr áno“ (34 %) a „neviem“ (28 %), aktuálne prevládlo kategorické „určite áno“ (54 %) a „skôr áno“ (21 %). Je teda zrejmé, že viac ako k zamýšľanému odstraňovaniu regionálnych rozdielov v rámci EÚ prispievajú eurofondy na Slovensku k vytváraniu nových nerovností.

Prioritné opatrenia

V jednej z otázok boli respondenti vyzvaní, aby si predstavili, že sú predsedom vlády SR. Ktoré opatrenia by presadzovali na rozvoj podnikania a podporu tvorby pracovných miest?

Úplne jasnými prioritami, na ktorých sa zhodujú prakticky všetci podnikatelia, sú: 1) ráznejšie potláčanie korupcie na úradoch, 2) zlepšenie vymáhateľnosti práva a 3) zabezpečenie férovosti vo verejnom obstarávaní. Takmer rovnako jednotný hlas volá aj po stabilizácii (menšom počte zmien) zákonov ovplyvňujúcich podnikanie a tiež po znížení administratívnej náročnosti podnikania. Uvedených päť problémov by ako stimuly na rozvoj podnikania a tvorbu pracovných miest presadzovalo vyše 94 percent majiteľov a manažérov firiem.

Naopak za málo efektívne považujú investičné stimuly pre veľkých investorov, ktoré využívala predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu a v ešte širšej miere aj kabinet Roberta Fica. Vôbec najmenej podnikateľov a manažérov by ako nástroje na podporu podnikania a zamestnávania ľudí presadzovalo veľké verejné investície financované pôžičkami a zavedenie nižšej DPH na vybrané tovary a služby. Celkovo z 12 opatrení, na ktoré sa prieskum dopytoval, práve štyri presadzované najsilnejšou parlamentnou stranou Smer-SD považujú podnikatelia za najmenej účinné na stimulovanie podnikania a zamestnanosti.

Plnú verziu výsledkov prieskumu – ako aj analýzy problémov vo vybraných oblastiach a konkrétne odporúčania pre novú vládu – prinesie Správa o stave podnikateľského prostredia už v priebehu júla.

Autor je hlavný analytik TREND Analyses.

Celková spokojnosť s podmienkami podnikania na Slovensku

PRAMEŇ: prieskumy TREND Analyses pre Podnikateľskú alianciu Slovenska

Prekážky pre fungovanie a rast podnikania

PRAMEŇ: prieskumy TREND Analyses pre Podnikateľskú alianciu Slovenska

Vytvárajú priaznivé podmienky pre podnikanie?

PRAMEŇ: prieskumy TREND Analyses pre Podnikateľskú alianciu Slovenska

Opatrenia na rozvoj podnikania a podporu tvorby prac. miest

Pozn.: 214 majiteľov a top manažérov firiem odpovedalo na otázku: Predstavte si, že ste predsedom vlády SR. Ktoré opatrenia by ste presadzovali na rozvoj podnikania a podporu tvorby pracovných miest?