Jednou z najvážnejších obetí ekonomickej krízy sú mladí ľudia. Podľa iniciatívy Youth@Work je každý piaty práceschopný Európan do 24 rokov bez zamestnania. Pred krízou v roku 2008 to bol každý šiesty. V absolútnych číslach nemá prácu zhruba toľko mladých Európanov, ako je populácia Slovenska. Pod samotnými Tatrami je to pritom ešte horšie. Presnejšie povedané takmer najhoršie – väčší problém majú už iba v Lotyšsku, Estónsku a Španielsku. Miera nezamestnanosti medzi mladými Slovákmi dosiahla vlani podľa Eurostatu 35 percent.

Problém sčasti spočíva v preferenciách mladých Európanov, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce. Podľa prieskumov chce väčšina mladých ľudí pracovať v štátnych inštitúciách. Na druhom mieste preferujú mladí veľké korporácie. Na treťom mieste sú malé a stredné firmy – ktoré však vytvárajú drvivú väčšinu pracovných miest.

„Toto musíme u mladých obrátiť. Ukázať im, že v malých firmách majú oveľa vyššie možnosti rastu a uplatnenia,“ vysvetľuje Wallis Goelenová z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť. Európska komisia to chce dosiahnuť, ako ináč, dotáciami – napríklad priamo na pracovné miesto či príspevkom na cestu za pohovorom do inej krajiny.

No a túžba podnikať, tá medzi mladými ľuďmi obsadila v európskom priestore posledné miesto. Aj tu pritom platí, že príležitostí je neúrekom. Dokonca netreba ani vymýšľať nič nové. „V najbližších desiatich rokoch bude treba prebrať podľa našich prieskumov okolo šesť miliónov biznisov,“ hovorí Liliane Volozinskisová z Európskej asociácie remeselných, malých a stredných podnikov.

Vyššia vzdelanosť, ako ukazujú štatistiky, Európu takisto k podnikaniu nerozhýbe. Podľa Raymonda Mayesa, ktorý riadi oddelenie zamestnávania mladých, podnikateľstva a mikrofinancovania na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre zamestnanosť, ľudia s titulmi PhD či MBA nie sú vôbec tí, čo zakladajú podniky.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.