Slováci rovnako ako ostatní Európania začali v krízových rokoch sporiť viac. Krátko pred Vianocami revidované čísla Štatistického úradu SR o použití národného dôchodku dokonca ukázali, že v roku 2010 Slováci sporili ešte viac, než sa myslelo. Miera úspor dosiahla v roku 2010 najvyššiu hodnotu za ostatnú dekádu, keď sa dostala na desať percent. Dokumentuje podiel toho, čo zostane z príjmu po spotrebe v pomere k príjmom (očistené o penzijné úspory). Pred revíziou bol tento parameter pod siedmimi percentami.

Už samotný fakt, že ľudia míňajú zo svojho príjmu pomerovo najmenej, by bol zaujímavý. No analytici centrálnej banky upozornili na to, že úspory sa už predvlani nepremietali tak ako obvykle do finančných aktív domácností. Teda do vkladov v banke, fondov či poistných produktov. Medzi vývojom úspor a finančných aktív netradične vznikla medzera. Kam Slováci svoje peniaze zastrčili, nevedia rozlúsknuť žiadne štatistiky. Národná banka Slovenska (NBS) v decembrovom bulletine len zvažovala niekoľko možností. Jednak podľa nej Slováci mohli investovať viac do drahých kovov, ukladať viac do zahraničných bánk či cenných papierov alebo kupovať zahraničné nehnuteľnosti. Alebo sa až tak veľa nestalo a za „zmiznutými“ peniazmi je nedokonalosť dát. Pretože podľa centrálnych bankárov štatistika tržieb nezachytáva napríklad rast internetových obchodov. Tržby v maloobchode môžu byť preto podhodnotené.

No niečo na presune úspor trebárs i do matracov či nočných stolíkov nakoniec predsa len môže byť. Len neoficiálne si na to poťažkali aj bankári. Viac výberov si všimli od leta a malú odchýlku od bežného normálu potvrdili aj štatistiky NBS. V septembri i októbri vklady obyvateľstva v bankách nerástli, ale mierne klesli. Údaje za dva mesiace nemusia byť z dlhodobejšieho pohľadu významné, hoci mohli čo-to naznačiť o nálade či potrebách vkladateľov. Novembrové dáta už potvrdili opätovný a silný rast vkladov. Záver roka býva pre banky najbohatší na ich prílev, december tak pokračujúci vzostup depozitov pravdepodobne potvrdí. Posledné mesiace roka sa už banky predháňali v zvyšovaní úrokových sadzieb a vábení sporiteľov.

V konečnom sčítaní si i tak zapíšu nemalý prílev vkladov, vyšší než predvlani. Kým za prvých desať mesiacov roka 2010 vklady obyvateľstva stúpli o 631 miliónov eur, desať mesiacov vlaňajška znamenalo prílev až 942 miliónov eur čerstvých peňazí. Lenže ako poznamenáva analytik VÚB banky Peter Kišidaj, priamo pod bankovú strechu sa presunula časť úspor v podielových fondoch. Po zohľadnení úspor v nich už vklady nerástli tak ako predvlani. Za desať mesiacov vlaňajška do oboch sektorov prišlo dohromady už len 386 miliónov eur oproti takmer miliarde v rovnakom období roku 2010.

Tak či onak, úspory ľudia budú mať, i keby bolo horšie. Podľa spotrebiteľského barometra si síce 70 percent opýtaných myslí, že nie je správny čas na sporenie, no dve pätiny domácností tvrdia, že vedia usporiť. I keď vyššia miera úspor neteší obchodníkov a výrobcov, opačne je to u finančníkov, pretože im dáva väčší potenciál. Obzvlášť dôležité je to v čase zakliatej dôvery na medzibankovom trhu, kde dlhodobú likviditu do bankového sektora na starom kontinente musí vlievať Európska centrálna banka.

Ako bude

Jedinou predpoveďou analytikov týkajúcou sa investičných príležitostí, na ktorej sa na tento rok vedia zhodnúť, je, že každá predikcia môže veľmi ľahko padnúť. A všetko môže byť razom inak, než čakali. Najpravdepodobnejšie je, že ľudia budú ešte konzervatívnejší, než bývali, a budú najviac veriť vkladovým bankovým produktom. Nakoniec, presne to teraz bankári potrebujú, na získavanie vkladov sa bude budúci rok sústreďovať ich stratégia. Alternatívy v podobe podielových fondov, ktoré v tunajších podmienkach ani nestihli veľmi podrásť, zostanú kozmetickým doplnkom.

Ak sa na európskom trhu neudeje nič také zásadné, čo by mohlo spôsobiť run na banky, úspory pod ich strechou by mali byť aj najistejšou investíciou. Nielen preto, že sú do výšky stotisíc eur v jednej banke chránené zákonom. Ale mohli by dokonca udržať hodnotu. Ak bude inflácia taká nízka, ako ju predpovedajú analytici (približne 2,6 %, TREND odhaduje infláciu 2,1 %), pri dlhších vkladoch by vkladatelia mali zarábať aj reálne. Úrokové sadzby na termínované vklady dlhšie než dva roky boli v novembri 3,46 % – najvyššie od čias prechodu koruny na euro. I keď v tom čase banky ešte viac než dlhé vklady úročili kratšie úložky, o ktoré bol záujem. Podľa čísiel NBS slovenské banky vlani dokonca úročili termínované vklady viac, než je priemer v eurozóne (v novembri 3,03 %).

Termínované vklady by mali byť tento rok hlavnou líniou, kam sa poberú úspory obyvateľstva. Podľa P. Kišidaja budú mať banky vyšší záujem o vklady, a tak je podľa neho menej pravdepodobné, že by pri nich klesli úrokové sadzby. Rast úspor Slovákov v bankách a fondoch sa podľa analytika VÚB tento rok len o niečo spomalí. Pomer dlhodobých vkladov ku krátkodobým by sa mal síce ďalej zvyšovať, ale pomalšie než vlani.

Potopa

Investície do cenných papierov, či už priamo alebo cez podielové fondy, by mohli rásť na úkor vkladov. No jedinou istotou na investičnom poli zostáva neistota. Hoci sú poklesy príležitosťou pred ďalším rastom, individuálni investori sú na ústupe. Suchoty hlási investičné bankovníctvo a rozkolísanosť trhov prináša do investičných portfólií viac strát ako ziskov. Tí, ktorí zostali, sú vyberaví a takými i zostanú.

V tomto prostredí bude pre investorov dôležitých primnoho tém. Ako zhŕňa portfólio manažér Asset Managementu Slovenskej sporiteľne Lukáš Letkovič, dominovať budú verejné financie v Európe a USA a očakávaný hospodársky rast či prípadná stagnácia hlavných ekonomík. Rovnako dôležitý bude vývoj v krajinách rozvíjajúcich sa ekonomík, najmä v Číne, Rusku a Brazílii. Peňažné a dlhopisové fondy budú čakať reakciu na zmeny v úrokových sadzbách a na vývoj financovania dlhu v európskych krajinách.

Hlavný strašiak investorov bude rovnako ako vlani na dlhopisovom trhu. Vládne dlhy pokračujú v lámaní nežiaducich objemových rekordov. Extrémne nízke výnosy pri amerických a nemeckých vládnych dlhopisoch hrozia bublinou a maximá u väčšiny Západoeurópanov platiacich eurom prinášajú nové riziká nesolventnosti. Že nebude dobre a treba čakať vodopád a žiadne gejzíry, v tom je medzi analytikmi zhoda. Otázniky visia len pri veľkosti ďalších poklesov dlhopisových cien. Ceny vládnych dlhopisov zostanú pod výrazným tlakom pre obavy z novej recesie na starom kontinente. V tomto roku bude potrebovať štátny a bankový sektor v OECD viac ako 10 biliónov dolárov. Lenže zákazníci najmä v Európe nie sú ochotní nastúpiť na rizikový vlak páchnuci toxicitou. Na rozdiel od dlhopisového trhu majú akcioví stratégovia viac optimizmu. Veria, že po prežití ťažkého prvého polroka sa situácia postupne stabilizuje, čo prebudí ku koncu budúceho roka dôveru vo vyspelé trhy na oboch stranách Atlantiku. Pády v prvej časti roka akcie ešte viac zatraktívnia. No veľké dvojciferné zárobky (na rozdiel od predpovedí v predchádzajúcom roku) už nemaľuje nik. Benchmarkový index S&P 500 by mal podľa priemeru odhadov analytikov prelomiť hranicu 1 350 bodov a najstarší Dow Jones Industrial Average métu 14-tisíc bodov. Európske indexy zostanú najskôr v podpalubí, ak politici nenájdu uspokojivé riešenia dlhovej krízy. Jasnými favoritmi by mali byť ázijské trhy a zoskupenie krajín BRICS s najviac silnejúcimi ekonomikami. Rovnako Čína, ktorá už dva roky nedokázala investorom priniesť zisky.

Vývoj vkladov a úrokových mier
(nové vklady, obyvateľstvo, mesačne, stav ku koncu obdobia)

PRAMEŇ: NBS

Do vetra

Hľadanie bezpečného prístavu v komoditách bude pokračovať aj tento rok. Najpopulárnejšie zlato, do ktorého sa utiekali nielen Čína, India a ostatné ázijské ekonomiky, ale aj individuálni investori, by ešte nemalo sklamať. Podľa stratégov z Bank of America/Merrill Lynch, Deutsche Bank či podľa výsledkov prieskumu agentúry Reuters, ktoré zhrnul portál Patria Online, by sa malo pozrieť až k hodnotám pri 2 500 dolárov za trojskú uncu. No najprv dá investorom lepšiu nástupnú pozíciu k prípadným investíciám, pretože najbližšie mesiace ešte klesne pod 1 500 dolárov za uncu. Priemerná cena zlata by mala byť na úrovni 1 850 dolárov za uncu, vlani bola o takmer tri stovky nižšie.

Komodity by vo všeobecnosti mali tento rok prejsť testom dôvery. Investorov znepokojuje, že hedge fondy skrátili svoje expozície v komoditách od mája o polovicu, čo stiahlo Dow Jones UBS Commodity Index o takmer pätinu. No optimisti ako Goldman Sachs veria, že napríklad ropa Brent uzavrie rok vyššie o 18 percent pri 127 dolároch za barel. A meď až o 28 percent vyššie. Kto hľadá „nablýskanú“ investíciu, ktorá by predbehla i zlato, ten by sa mohol obhliadnuť po diamantoch. Podľa Edwarda Stercka z BMO Capital Markets by cena nebrúsených diamantov mala tento rok vzrásť o takmer desatinu a potom by si každý rok mala pripisovať tri percentá až do roku 2016. Ceny poženie dopyt v Číne, Indii a na Blízkom východe.

2012 v číslach
(prognózy pre koniec roka)

PRAMEŇ: analytici bánk, TREND

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.