V susednom Česku sa rozhodli, že sa s firmami, ktoré namiesto zamestnancov využívajú prácu „kváziživnostníkov“, maznať nebudú. Minimálna pokuta za takúto daňovo-odvodovú optimalizáciu – za riekou Moravou známu aj pod pojmom „švarcystém“– je od prvého januára štvrť milióna českých korún. No vyšplhať sa môže až na desať miliónov.

Na Slovensku sa vláda Ivety Radičovej rozhodla bojovať s týmto javom menej invazívnymi metódami. Pripravila reformu, ktorá by z daňového hľadiska priblížila náklady na živnostníka nákladom na klasického zamestnanca. Tak by sa znížila motivácia na kreatívne formy zamestnávania. S pádom vlády sa táto reformná ambícia rozplynula. Je to smutná správa pre štátnu kasu a z pohľadu firiem využívajúcich pro forma živnostníkov znamená predĺženie pobytu v daňovom raji. To však neznamená, že „kvázizamestnávateľom“ nehrozí na Slovensku žiadny postih.

Daňové mlyny

Pravdepodobnosť, že daňový úrad zasiahne proti firme, pre ktorú zamestnaneckú prácu vykonávajú živnostníci, je pomerne malá. No existuje. Jedným z najznámejších prípadov je príbeh žilinskej spoločnosti Doxx – stávkové kancelárie (od roku 2008 Doxxbet). Firma ešte v roku 2002 uzavrela mandátnu zmluvu s podnikateľom, aby ako riaditeľ zabezpečoval takmer všetko okolo prevádzkovania stávkových kancelárií.

O niekoľko rokov neskôr do nej prišla daňová kontrola, ktorá zistila, že to, čo podnikateľ robil pre spoločnosť, bolo síce formálne zastrešené obchodnoprávnou zmluvou, no v skutočnosti išlo o typickú prácu zamestnanca. Okrem iného preto, že si riaditeľ spracovával dochádzku do zamestnania, vypisoval dovolenkové lístky a podpisoval veci za podnik, ako keby bol zamestnancom. Výsledkom kontroly bolo, že žilinskí daňoví úradníci zmenili jeho príjem na príjem zo závislej činnosti a firmu prinútili doplatiť rozdiel, ktorý za jeden rok dosiahol vo vtedajšej mene takmer tristotisíc korún.

Spoločnosť sa odvolala a po neúspechoch na jednotlivých stupňoch vrátane žilinského krajského súdu prehrala aj na Najvyššom súde SR. Ten v roku 2010 vyniesol rozsudok, pri ktorom by experti na systém vynájdený začiatkom 90. rokov českým podnikateľom Miroslavom Švarcom mali spozornieť. „Tento judikát môže stanoviť štandard, ktorý musí splniť správca dane, ak chce úspešne zasiahnuť proti predstieraným živnostiam,“ komentoval rozsudok jeden z daňových manažérov spoločnosti PricewaterhouseCoopers Tomáš Vavrák.

To, čím sa krajský i najvyšší súd zaoberali, je zjednodušene povedané odhaľovanie „tých, čo podnikanie iba simulujú“. V tomto prípade riaditeľ firmy podnikanie predstieral. V skutočnosti bolo podľa úradov i súdov od začiatku obom stranám jasné, že sa bude správať ako zamestnanec. Teda nepôjde o rovnocenný vzťah medzi dvoma podnikateľmi, ale o vzťah nadradenosti a podradenosti charakteristický pre závislú činnosť. Najvyšší súd k tomu dodal, že ak sa zmluvné strany správajú inak, ako by pri obchodnom styku predpokladal bežný podnikateľ, potom obchodný vzťah iba simulujú.

Nie je to ľahké

Dobrou správou pre daňových optimalizátorov je to, že prípad tejto žilinskej spoločnosti je zatiaľ skôr výnimkou. Prekvalifikovať príjmy z obchodnej činnosti na príjmy z pracovného pomeru síce daňové úrady môžu, no na to, aby boli v prípadnom súdnom konaní úspešné, musia mať veľmi dobré dôkazy.

Dôkazom toho je napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z roku 2009. V tomto prípade správcu dane žalovala firma D.L.D. – Slovakia podnikajúca v maloobchode s potravinami. Uzavrela s jedným podnikateľom manažérsku zmluvu a s druhým zmluvu o činnosti colného deklaranta. Daňové riaditeľstvo chcelo ich príjmy dodaniť, ako keby boli zamestnancami. Dôvodom bolo, že sa podľa úradu voči firme nesprávali ako obchodní partneri, ale ako jej zamestnanci, ktorým spoločnosť ukladala úlohy a kontrolovala ich plnenie.

Najvyšší súd SR sa v tomto prípade postavil do roly ochrancu zmluvnej slobody a rozhodnutia daňových úradov zrušil. Prekvalifikovať príjem na ten zo závislej činnosti možno podľa súdu, len ak existujú pochybnosti o prejavenej vôli zmluvných strán. To znamená, že v skutočnosti podnikateľom išlo o uzavretie pracovnej zmluvy, no z daňových dôvodov ju formálne zastrešili manažérskou zmluvou. Aby to však daňový úrad dokázal, musí mať detailné dôkazy. Napríklad také ako v prvom spomínanom rozsudku: vyplnené záznamy o dochádzke, dovolenkové lístky a podobne.

Najvyšší súd v spore medzi bývalým Daňovým riaditeľstvom SR a D.L.D. – Slovakia tiež poukázal na Zákonník práce, podľa ktorého závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Inak povedané, ak nejde o okaté zastieranie pracovnoprávneho vzťahu, zmluvy podľa Obchodného zákonníka môžu v praxi naďalej slúžiť ako lacnejšia alternatíva pracovných zmlúv.

(Zatiaľ) pár prípadov

TREND sa pýtal Finančného riaditeľstva SR, ktoré od nového roka prevzalo kompetencie zrušeného Daňového riaditeľstva SR, v koľkých prípadoch daňové orgány preklasifikovali príjem samostatne zárobkovo činnej osoby na príjem zo závislej činnosti. Podľa štatistík krajov boli v rokoch 2009 až 2011 zistené iba tri. Štatistický úrad pritom odhaduje, že takzvaných živnostníkov z donútenia, ktorí v skutočnosti vykonávajú závislú prácu, je viac ako stotisíc.

No ak by daňové úrady rozhodli o prísnejšom postupe, daňový poriadok účinný od prvého januára (TREND 1/2012) im dáva dosť kompetencií na to, aby minimálne v prípade okatého využívania živnostníkov na závislú prácu dokázali získať potrebné dôkazy na dodatočné vyrubenie dane. Hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Gabriela Dianová pripomenula, že okrem daňových kontrol môžu úrady robiť takzvané miestne zisťovanie či nanovo upravenú „vyhľadávaciu činnosť“.

Možno očakávať, že s pretrvávajúcim napätím vo verejných financiách bude narastať tlak na to, aby daniari hľadali peniaze všade, kde sa dá. Samozrejme, problém by sa minimalizoval, ak by budúca vláda a parlament našli odvahu upratať v daniach a odvodoch tak, aby bolo simulovanie podnikania kvôli daňovej optimalizácii menej lákavé.

Prečo sa švarcsystém oplatí
(koľko zostane peňazí po zdanení a odvodoch, eur)

Pozn.: V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) sa počíta s uplatnením 40-percentných paušálnych nákladov, pričom reálne náklady sú nulové
PRAMEŇ: Podnikateľská aliancia Slovenska

Dôležité signály

Ako sa nedať chytiť

Bez ohľadu na apetít daňových úradov platí, že každý má právo na podnikanie a slobodný výber povolania. Ak teda niekto nechce byť zamestnancom, no chce s firmou spolupracovať na základe obchodnoprávnej zmluvy, nikto by mu v tom nemal brániť.

No aby nedošlo k omylu, že v skutočnosti ide o závislú činnosť, je dobré dať si na niektoré veci pozor. Každý prípad je špecifický, no vo všeobecnosti môže pri daňovej kontrole biť do očí napríklad zmluvné ustanovenie, na základe ktorého má živnostník obmedzenú zodpovednosť za škodu. Toto je totiž charakteristické pre pracovnú zmluvu – v skutočnom obchodnom vzťahu pracuje každý na svoju zodpovednosť.

Problémy môže narobiť ďalej to, ak živnostník používa výlučne pracovné nástroje zamestnávateľa, vypisuje si u neho dovolenkové lístky, firma kontroluje jeho pracovný čas či dostáva každý mesiac rovnakú mzdu. Živnostník by po správnosti napríklad nemal komunikovať či podpisovať dokumenty v mene zamestnávateľa.(pkb)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.