Ťažobný priemysel na Slovensku v posledných rokoch vykazuje nepretržitý pokles tržieb i počtu zamestnancov. Výnimkou bol šestnásťpercentný rast tržieb v predminulom roku, no vlani ich pokles opäť pokračoval.

Mierne klesli aj zisky, ktoré v roku 2005 zaznamenali rekordný nárast. Spôsobili ho najmä producenti stavebného kameňa. Tí rástli aj v minulom roku, no zároveň prudko klesli firmy, ktoré sú v odvetví stále rozhodujúce a ešte stále tvoria zhruba polovicu jeho tržieb: ťažiari palivovo-energetických surovín.

Vlani tržby tohto pododvetvia klesli o celú pätinu. Ropa a zemný plyn sa viac skladujú a prepravujú, ako ťažia. A hnedé uhlie prežíva najmä vďaka vládnej podpore, ktorá má skôr sociálny aspekt ako ekonomický – snahu o spomalenie prepúšťania baníkov. No celoeurópskemu príklonu k ekologickejším zdrojom energie sa vyhnúť nedá.

Perspektívu má ťažba a spracovanie magnezitu. Do popredia sa derú aj spomínané stavebné suroviny, ich zaujímavejšie veľké ložiská sú už prevažne v rukách zahraničného kapitálu. Investori prejavujú záujem aj o mastenec, urán či zlato.

Vo veľkej miere ostáva nevyužitý potenciál podzemných termálnych vôd. V tomto prípade ide o finančne nákladné vrty do veľkých hĺbok, výraznejší posun by teda mohol nastať len po príchode silných investorov.

Celkovo tak pretrváva možnosť, že by sa ťažobný priemysel opäť začal dvíhať, pokiaľ by sa zmenila jeho štruktúra. Procesy v tejto brandži sú zdĺhavé, otvorenie nového ložiska je finančne aj časovo náročné. V najbližších troch rokoch sa preto dramatickejšie zmeny očakávať nedajú.

NEPREHLIADNITE:

• Kompletná ročenka TREND Top v priemysle 2007
• Najväčšie ťažobné podniky v SR

S prispením štátu

Novembrové banícke nešťastie v Novákoch obmedzilo v tomto roku najväčšieho producenta hnedého uhlia Hornonitrianske bane Prievidza. Na trhu nastal prechodný nedostatok uhlia, čo sa snaží využiť Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši.

Podnik by mal podľa vládnych zámerov ukončiť činnosť ešte v tomto roku, no jeho vedenie predložilo návrh na predĺženie ťažby do roku 2009. Hornonitrianske bane Prievidza drží najmä vládny program podpory využívania domáceho hnedého uhlia v energetickej sústave do roku 2010. Po tomto dátume je osud podniku neistý.

Rovnako ako osud jedinej bane na železnú rudu v strednej Európe. V Nižnej Slanej ju prevádzkuje spoločnosť Siderit. Rudu spracováva na pelety, ktoré sa používajú na vsádzku do vysokých pecí. Predchodcu Sideritu, spoločnosť Želba, kúpili v roku 2003 v konkurze súčasní majitelia.

O ich aktivitách na rodnej Ukrajine nie je na Slovensku nič bližšie známe. Želba i Siderit v minulosti viackrát žiadali o štátnu pomoc z dôvodu vysokých nákladov na energie. Až súčasná vláda schválila začiatkom roka dotáciu prevyšujúcu stoosemdesiat miliónov korún. Zbytočne.

Siderit z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie. Spoločnosti, ktorá takmer všetku produkciu predáva košickým oceliarňam U.S. Steel, konkurujú predovšetkým dodávatelia z Ukrajiny a Ruska. Tí pracujú s podstatne nižšími nákladmi na energie.

Dobre na tom nie je ani jediný producent soli. Prešovské Solivary vykazujú dlhodobo stratu, ktorú ich vedenie v minulosti zdôvodňovalo opravnými položkami súvisiacimi s nedokončenou investíciou na výstavbu nového závodu v Zbudzi pri Michalovciach.

Vlani vstúpila do skupiny 1. garantovaná, ktorá Solivary kontroluje, investičná skupina J&T. Jej manažéri zistili aj ďalší, závažnejší problém. Firma väčšinu svojich výrobkov zákazníkom predávala pod výrobné náklady. Keďže J&T sa najnovšie pokúša firmy z portfólia 1. garantovanej predať, o ďalšom osude Solivarov zrejme rozhodnú až budúci majitelia.

Perspektívne komodity

Slovensko disponuje asi desiatimi percentami svetových zásob magnezitu, z čoho zatiaľ najviac profitujú jelšavské Slovenské magnezitové závody. Zvyšujúcim sa cenám energií dokážu čeliť vyššou produktivitou práce a orientáciou na produkty s vyššou pridanou hodnotou, najmä zásaditých monolitických žiaruvzdorných hmôt. Orientujú sa najmä na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu.

Ťažbou a spracovaním magnezitu sa zaoberá aj Slovmag Lubeník. Spolu s Lovinitom Lovinobaňa patril až do jesene minulého roku bývalému poslancovi HZDS Dušanovi Macuškovi.

Lovinit spracúval magnezit zo Slovmagu, no v októbri naň vyhlásili konkurz. Slovmag kúpila koncom minulého roka spoločnosť Invest Kapital, ktorá splatila staré dlhy, rozšírila portfólio i objem výroby. Podnik začal expandovať na svetové trhy a v tomto roku sa mu podarilo dostať zo straty do zisku.

Lukratívny biznis sľubuje aj rožňavské ložisko mastenca, jedno z najväčších v Európe. Ten sa využíva najmä vo farmácii, chemickom, kozmetickom a papierenskom priemysle, pričom v krajinách EÚ začínajú pociťovať jeho nedostatok.

Ložisko mala pôvodne využívať spoločnosť Rozmin, ktorá ani po siedmich rokoch od udelenia dobývacích práv ťažbu nespustila, preto jej štátna banská správa v roku 2005 odobrala licenciu. Súťaž o nového prevádzkovateľa mastencovej bane vyhrala v predminulom roku účelovo postavená firma Economy Agency, ktorú postupne ovládla a do likvidácie poslala spoločnosť VSK Mining.

Na budúci rok vyprší trojročná lehota, počas ktorej je majiteľ dobývacích práv povinný spustiť ťažbu. Keďže VSK Mining ju nebude schopná dodržať, v tomto roku založila stopercentnú dcéru VSK Eurotalc, na ktorú dobývacie práva previedla.

Stihla tak urobiť ešte pred vstupom novely banského zákona do platnosti. Získala tak k dobru ďalšie tri roky. V odborných kruhoch sa predpokladá, že spoločnosť napokon ložisko predá niektorému z veľkých svetových producentov. O mastencovú baňu prejavoval v minulosti záujem napríklad jeden z najväčších hráčov v tejto brandži, fínsky koncern Mondo Minerals.

Prichádzajú investori

Zvýšený stavebný ruch nahráva producentom kameňa. V tomto pododvetví sa v posledných rokoch usídlil zahraničný kapitál. Eurovia-kameňolomy, dcéra francúzskej Eurovie špecializujúcej sa na výstavbu ciest, vlastní sieť kameňolomov od Košíc po Žilinu.

Na strednom Slovensku ťaží kameň aj nemecká stavebná firma Strabag. Na území od Bratislavy po Žilinu dominuje rakúsky Alas. Ten v tomto roku sprevádzkoval po rozsiahlych rekonštrukčných prácach kameňolom v Sološnici. Podľa predstaviteľov spoločnosti ide momentálne o jeden z najmodernejšie vybavených kameňolomov v strednej Európe.

Zahraničný, konkrétne islandský investor, by mal zachrániť aj dosiaľ najväčší slovenský projekt na využitie termálnej vody. Tú v súčasnosti využívajú prevažne aquaparky, čiastočne aj niektoré mestá na vykurovanie. Najväčším projektom má byť vykurovanie tretiny košických bytov z jedného z najväčších európskych zdrojov termálnej vody. Pôvodne sa mal spustiť na budúci rok.

Uskutočniť sa ho chystá spoločnosť Geoterm Košice s väčšinovou účasťou Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Napriek tomu, že má silného vlastníka, nedokázala nájsť potrebnú sumu na dokončenie projektu.

Doteraz preinvestovala 370 miliónov korún. No dokončenie si vyžaduje ďalšie zhruba dve miliardy korún. Zatiaľ nie je urobené potrubie medzi vrtmi a vyše dvadsať kilometrov vzdialenými Košicami. Tento rok sa SPP dohodol na strategickej spolupráci s islandskou spoločnosťou Enex.

Ide o konglomerát viacerých islandských energetických firiem, ktoré majú s geotermálnou energiou bohaté skúsenosti z Európy, Ameriky i Ázie. Zásobovanie Košíc týmto teplom by sa malo podľa najnovších zámerov spustiť v roku 2009 alebo 2010.

Kanadský záujem

Okrem spomínaných investorov by sa na Slovensku radi usadili ďalší. V hre je najmä zlato a urán. Kanadská spoločnosť Ultra Uranium chce ťažiť urán v okolí Trenčína a Nového Mesta nad Váhom. V chotároch obcí Selec a Kálnica už urobila prieskum, ktorý jej potvrdil výskyt rádioaktívneho materiálu.

Náleziská uránových rúd v pohorí Považského Inovca zistili ešte za bývalého Česko-Slovenska, ťažbu vtedy označili za neefektívnu. Odvtedy cena uránu niekoľkonásobne narástla, aj menej výdatné náleziská sa stávajú zaujímavé. Kanaďania zatiaľ pokračujú v prieskume, o predpokladanom začiatku ťažby je ešte predčasné hovoriť.

Ultra Uranium už teraz naráža na nesúhlas miestneho obyvateľstva, podobne ako zámery ďalšej kanadskej firmy Tournigan Gold, respektíve jej slovenskej dcéry Kremnica Gold. Tá má záujem o urán v blízkosti Košíc a o ložisko zlata pri Kremnici.

Zložitejšiu situáciu má v prípade Kremnice. Parlament v apríli schválil novelu banského zákona. Z nej okrem iného vyplýva, že banská spoločnosť bude na použitie kyanidu pri spracovaní horniny potrebovať aj súhlas dotknutej a susediacich obcí.

Primátorka Kremnice Zuzana Balážová už vyhlásila, že Kremnica Gold tak v meste skončila. Iná ako kyanidová metóda sa jej totiž ekonomicky nevyplatí. Predstavitelia spoločnosti stále dúfajú, že sa s mestom a okolitými obcami dokážu dohodnúť.

Investori sa zaujímajú aj o ložisko rúd s obsahom medi, striebra, ortuti, antimónu, zlata a pravdepodobne aj platiny v Mária bani pri Rožňave. Jej dobývací priestor získala vlani košická spoločnosť Pideco CGF, za ktorou sa skrýva kanadský kapitál.

No baňa je už dva roky zatopená, mineralizované banské vody vytekajú na povrch a predstavujú záťaž pre životné prostredie. Ďalší problém je, že povrch bane a zariadenia patria inému vlastníkovi ako podzemie, a to Rudohorskej investičnej spoločnosti.

Foto - Milan Illík