Hneď na druhý deň po tom, čo sa funkcie prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) ujal Mario Draghi, sa pod jeho vedením riadiaci výbor rozhodol využiť pootvorené dvierka. Tie jej zanechal na októbrovej tlačovej konferencii jej bývalý šéf Jean--Claude Trichet. Frankfurt pod novým vedením rozhodol o prekvapivom znížení úrokov na 1,25 percenta.

To, že ešte v tomto roku sa začne opäť cyklus znižovania úrokov, sa vzhľadom na chradnúcu európsku ekonomiku očakávalo. Pochybnosti panovali len o tom, či sa riadiaci výbor pre prvý krok rozhodne okamžite po nastúpení nového prezidenta. A navyše v prostredí, keď medziročná inflácia spotrebiteľských cien (3,0 % v septembri) o celý percentuálny bod prevyšuje inflačný cieľ ECB. Tá si pod taktovkou Jeana-Clauda Tricheta vybudovala povesť bojovníka proti inflácii, hoci podľa kritikov to nebolo vždy dostatočné.

Pri interpretácii minulotýždňového rozhodnutia netreba zabúdať na to, že vplyv úprav menovej politiky na reálnu ekonomiku je rozložený v horizonte deviatich až 18 mesiacov. Tiež je dobré si pripomenúť, že počas ostatnej recesie podobne ako americký Fed ani ECB neváhala zapojiť sa mimoriadnymi opatreniami do prevencie pred rizikom deflácie. Chceli tak zabrániť realizácii japonského scenára, teda všeobecného poklesu cien a stagnácie.

Radikálne rozhodnutie začať s novým cyklom uvoľnenia menovej politiky už v novembri nevyhnutne naznačuje, že prognózy Frankfurtu na budúci rok sú pochmúrnejšie, než sa očakávalo. ECB zošliapnutím menového plynového pedála ukázala, že sa treba pripraviť na vážne ochladenie hospodárskej aktivity. Šesťmesačný EURIBOR po tomto kroku klesol o 10 bázických bodov (na 1,692 %). Neistota na európskom trhu tak znižuje účinnosť zmeny menovopolitickej sadzby. To signalizuje, že nemožno vylúčiť ďalší menový stimul ešte pred Vianocami.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.