Keď kalifornská firma Animoto pred dvoma rokmi vydala facebookový plugin na vytvárane videoprezentácií z domácich fotiek a videí, najprv to na veľký hit nevyzeralo. No keď ho v jednom rozhovore pochválil šéf Amazonu Jeff Bezos, záujem veľmi rýchlo explodoval. Počet používateľov sa za pár dní zdesaťnásobil.

Raketovému nárastu používateľskej základne – na štvrť milióna členov – sa muselo prispôsobiť technologické zázemie služby. A veľmi rýchlo. Kým na začiatku softvér spracúval dva súbory uploadovaných fotiek a videí za minútu, po novom ich bolo 450. Tvrdá skúška pre každý IT systém a nočná mora každého IT manažéra.

Ale v Animote nemali žiadny IT systém ani žiadneho IT manažéra. Ich softvér bežal na serveroch Amazonu, ktorý okrem toho, že je celosvetovo najväčším online predajcom kníh či cédečiek, vo veľkom prenajíma výpočtové kapacity vo svojich dátových centrách. Dohodnuté to mali tak, že čím viac obľuba Animota rástla, tým viac amazonských počítačov sa venovalo jeho videoprezentáciám. Zoznámte sa, volá sa to cloud computing. Aké sú jeho perspektívy na Slovensku, o tom sa hovorilo na minulotýždňovej TREND konferencii Infotrendy.

Rebrandovaný megatrend

Analytici a konzultanti veria, že cloud computing (cloud – oblak) nie je len módny vzdušný zámok, ale megatrend IT priemyslu. Agentúra Gartner napríklad zverejnila predpoveď, podľa ktorej do roku 2012 pätina firiem na zemeguli nebude vlastniť žiadne IT aktíva, ale bude si ich podľa požiadaviek na diaľku prenajímať. A platiť bude len za to, čo spotrebuje – podobne ako pri elektrine. Z prieskumu medzi 1 600 IT manažérmi z celého sveta Gartneru vyšlo, že cloud bude v tomto roku ich druhou najvýznamnejšou technologickou prioritou.

Úvahy o zmene organizácie podnikových IT sa na scéne objavujú periodicky. Živia ich vízie o úsporách, jednoduchej správe či škálovateľnosti prevádzky. „Softvér ako služba, utility computing, cloud computing, Web 2.0 – všetko je to zhruba to isté,“ sumarizuje nezávislý konzultant Petr Koubský, jeden zo spíkrov konferencie Infotrendy.

Na rozdiel od minulosti do hry vstupujú nové faktory, ktoré zvyšujú šance rebrandovaného megatrendu na úspech. Výhodou je najmä dostupnosť lacného broadbandu, vysokorýchlostného pripojenia k vzdialeným aplikáciám a serverom. Okrem toho, aj pre krízu rastie tlak top manažérov firiem na prepojenie IT s biznisom: aby nasadené informačné technológie reálne prispievali k rozvoju podniku. Lebo ako hovorí i P. Koubský, jedna z vecí, ktoré sa IT priemyslu zatiaľ nepodarili dosiahnuť, je „výrazne zvýšiť produktivitu práce“.

Jazýčkom na váhach môže byť aj generácia ypsilon, ktorá v súčasnej dobe nastupuje do práce – a so sebou si prináša iPhone, Gmail i konto na Facebooku. Dnešní mladí sú s výdobytkami digitálneho veku spätí natoľko, že ich pri práci nielenže vedia, ale i proaktívne chcú využívať (TREND 12/2010).

Na veľkosti záleží

Technicky vzaté, cloud už na Slovensko dorazil. No ak aj ľudia majú Gmail, využívajú online služby Google Docs alebo Webex (videokonferencie), neuvedomujú si, že sú súčasťou nejakého megatrendu. Ani v slovenských podnikoch nie sú vyslovene cloudové riešenia na programe dňa. Hoci práve služby „z oblakov“ môžu byť návodom na technologické priority, ktoré stredoeurópski IT manažéri v prieskume Gartneru označili na tento rok za kľúčové: storage, networking a virtualizácia.

Výhodou cloudu sú ľudové ceny. Napríklad prenájom výpočtovej a úložnej kapacity ekvivalentnej malému serveru vychádza v Amazone v prepočte 55 eur na mesačne. Najvyužívanejšia edícia systému na manažovanie vzťahov so zákazníkmi (CRM) od cloudového poskytovateľa Salesforce.com stojí 90 eur mesačne.

Vidina úspor z cloudu, keď používateľská organizácia nemusí vynakladať veľké investície na hardvér a softvérové licencie, je lákavá, no takéto riešenie nemusí byť vhodné pre každého. „Dôležitým faktorom pre využívanie vzdialených IT kapacít na požiadanie [on demand] je množstvo starých aplikácií, ktoré firma z nejakých dôvodov musí naďalej používať,“ hovorí Maurizio Salvaderi zo spoločnosti Accenture.

Záleží i na veľkosti firmy. „Ak rozbieham firmu s dvadsiatimi zamestnancami, nechcem investovať tisícky eur ročne, aby som nakupoval a implementoval aplikácie pomáhajúce môjmu biznisu, lebo by som ho mohol zabiť skôr, ako ho rozbehnem,“ mieni šéf slovenského Microsoftu Peter Čerešník. Vo veľkých korporáciách sú zasa informačné systémy často veľmi rozsiahle a komplikované. „Majú problém rozpliesť rezance technológií tak, aby dokázali nájsť nejaký obláčik, ktorý by sa dal vytiahnuť von,“ dodáva projektový manažér Orangeu Teodor Škereň.

Právne otázky

Ak firmy vyriešia otázku, či do oblakov ísť, ešte stále budú stáť pred rozhodnutím, do akej miery sa naň spoľahnúť. Odporúčanie? Peter Mravčák z SAP hovorí, že v súčasnosti žiadnu z dostupných komerčných cloudových infraštruktúr nepovažujú za vhodnú na prevádzku kritických aplikácií, od ktorých firma bytostne závisí. No i tak existuje plejáda možností s nižším rizikovým profilom, kde sa cloud môže podľa neho uplatniť už teraz: vývoj a testovanie softvéru, školenia a workshopy, informačné servisy, kolaboračné aplikácie.

Relatívne skeptický postoj SAP a ďalších výrobcov tradičného podnikového softvéru sa dá vnímať ako obrana pred novým modelom riadenia IT, ktorý ich priamo ohrozuje (hoci sa na nový prúd tiež snažia naskočiť). No slabé miesta cloud computing evidentne má. V prvom rade je otázna najmä spoľahlivosť. Ak vzdialený server či služba na pár hodín, v horšom prípade na pár dní vypadnú a/alebo používateľ príde o uložené dáta – čo sa v prípade webových služieb Amazonu a Googlu už aj stalo –, vzniknuté škody poľahky zotrú všetky výhody.

Okrem kvalitatívnych podmienok na poskytovanie služby (SLA – Service Level Agreement) by záujemcovia mali venovať pozornosť aj právnym otázkam. Nielen banky a poisťovne bývajú háklivé na to, kde sú uložené ich údaje – a pri cloude to môže byť hocikde na svete. Ochrana obchodného tajomstva, osobných údajov či práv súvisiacich s duševným vlastníctvom je, samozrejme, v každej krajine iná. Rovnako sa líši aj prístup polície a ďalších štátnych orgánov k týmto informáciám.

Rating štátov z hľadiska primeranosti právnej úpravy ochrany osobných údajov vydáva aj Európska komisia. „Treba si zistiť, či sa tým, že uložíte osobné údaje v treťom štáte, nedopustíte porušenia povinností pri ochrane, respektíve spracovaní osobných údajov,“ pripomína Tomáš Nielsen z advokátskej kancelárie Rowan Legal. Zmluvne treba riešiť i prípadné náhrady škôd či pokuty za nedodržanie dohodnutých podmienok. A ošetriť situáciu, keď sa projekt skončí odstúpením od zmluvy. „Riešili sme situáciu, keď dodávateľ nevedel, či musí zákazníkovi vydať dáta uložené na svojom serveri. Nakoniec mu ich dal v proprietárnom formáte, ktorý bol zákazníkovi úplne nanič,“ spomína T. Nielsen.

Mení pozície

Cloud computing podľa analytikov (z)mení tiež rozloženie síl na IT trhu. P. Koubský vraví, že v situácii, keď webové aplikácie nahradzujú tie, čo bežia priamo u používateľa, stráca dominantnú pozíciu Microsoft. A nahrádza ho Google: „Nachádzame sa v postmicrosoftskej ére. Tak ako kedysi IBM, ani Microsoft už neudáva tón, hoci stále je to dôležitá a zisková firma.“

Pravdaže, tradičných hráčov, ako sú Microsoft, IBM či SAP, ale ani menšie počítačové firmy nenechávajú oblaky chladnými. Gartner predpovedá, že do dvoch rokov bude tretina softvérových výrobcov niektoré svoje produkty ponúkať na báze cloudu – buď alternatívne, alebo dokonca exkluzívne.

Snahu zapojiť sa do megatrendového diania cítiť z volania po štandardizácii riešení, napríklad prostredníctvom memoranda Open Cloud Manifesto. Firmy v ňom narážajú na uzavretosť systémov: ak chce zákazník prejsť od jedného providera k inému, kvôli rôznym použitým štandardom ho to môže stáť nemalé peniaze. Fakt je, že top hráči oblakového biznisu, ako sú Amazon a Google, ale ani Microsoft manifest zatiaľ nepodpísali.

Príležitosť zacítili aj telekomy. Slovak Telekom stavia dátové centrum s rozlohou 1 200 štvorcových metrov, dokončiť ho chce v polovici budúceho roka. „Záujem je enormný, plocha sa rýchlo míňa,“ tvrdí senior konzultant telekomu Ľubor Žatko. A rozsiahle výpočtové strediská lákajú i stredne veľkých a menších hráčov, ako sú Swan alebo Vnet.

Pri malej zhode okolností môže cloud získať i geopolitický rozmer. Podľa niektorých názorov ho už dokonca má. Ako hovorí P. Mravčák, cloudové prostredia sú momentálne sústredené v Severnej Amerike: „Terminológiou dvadsiateho storočia, všetky naše cesty a železnice vlastnia Američania.“ Pravda, v budúcnosti sa to môže zmeniť. Ale medzi ďalšími veľkými oblakovými hráčmi sa starý kontinent zatiaľ nespomína. Naopak, Gartner očakáva, že do roku 2012 bude pätina najväčších cloudových providerov z Indie. Ostáva veriť, že Európa na nové výzvy zareaguje inovatívne – a nie tradične: unáhlenou a nezmyselnou reguláciou.©

 Sedem otázok o bezpečnosti cloudu
 
-Prístup k dátam: Akí ľudia manažujú vaše dáta?

-Súlad s reguláciou: Za bezpečnosť a integritu dát v konečnom dôsledku zodpovedajú zákazníci, ale prešli cloudoví provideri externou certifikáciou?

-Umiestnenie dát: Ak provider uchováva dáta v krajine so špecifickou jurisdikciou, zaviaže sa v zmluve k dodržiavaniu lokálnych právnych noriem?

-Segregácia dát: Aké opatrenia urobil provider, aby vaše dáta oddelil od dát ostatných zákazníkov? Navrhli a otestovali šifrovacie schémy skúsení špecialisti?

-Obnova dát: Čo sa stane v prípade, ak sa dáta v dôsledku poruchy alebo nehody u providera stratia?

-Investigatívna podpora: Pomôže provider zákazníkovi pri odhaľovaní neadekvátnych a ilegálnych aktivít?

-Dlhodobá životaschopnosť: Ako sa zákazník dostane k dátam, ak provider skrachuje alebo ho prevezme iná spoločnosť?

PRAMEŇ: Gartner