Jeho meno v preklade znamená Silný, a tak ho vnímala aj odborná verejnosť. Vo výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB) bol Nemec Jürgen Stark zodpovedný za ekonomickú divíziu a výskum. Preto bol i označovaný za jej hlavného ekonóma, hoci banka formálne takýto post nemá. Jeho vplyv sa prejavil pri minulotýždňovom nečakanom oznámení odchodu: devízové trhy zareagovali oslabením eura, európske akciové parkety sa oslabili.

Hoci sa oficiálne hovorí o „osobných dôvodoch“, tie neoficiálne sú oveľa pravdepodobnejšie. J. Stark je po bývalom šéfovi Bundesbanky Axelovi Weberovi ďalším Nemcom, ktorý inštitúciu opúšťa na protest proti jej politike.

Ako píše nemecký denník Handelsblatt, jeho odchodom stratia všetci zástancovia stability. „Lebo Stark zosobňuje ako nikto iný centrálneho bankára, ktorý si ctí tradície Bundesbanky orientované na stabilitu.“ Nemecký ekonóm podľa denníka pociťoval v ECB čoraz viac izoláciu.

Ilustruje to na príklade, keď pri augustovom rokovaní bankovej rady (okrem výkonnej rady sú jej členmi i 17 guvernéri centrálnych bánk eurozóny) bol len on a aktuálny šéf Bundesbanky Jens Weidmann proti nákupu španielskych a talianskych štátnych dlhopisov. Zvyšných 21 členov rady hlasovalo za.

Nákupy by mali pritom ďalej pokračovať. Pôvodne mal túto aktivitu ECB, ktorou upokojuje nervózne trhy, prevziať v blízkom čase Európsky fond finančnej stability (EFSF): no rozšírenie jeho kompetencií musia schváliť jednotlivé národné parlamenty, a to viazne.

Tieto nákupy nemecká Bundesbanka podrobila ostrej kritike. „Stark mal rovnaký názor na nákupy dlhopisov, ako mal Axel Weber a aký má súčasný šéf Bundesbanky,“ komentoval to podľa ČTK emeritný profesor ekonómie univerzity v Bonne Manfred Neumann. „Je to postoj, ktorý majú spoločný všetci Nemci, a je to signál obrovských problémov vnútri centrálnej banky. Nemci majú so smerovaním ECB rozhodne problém,“ dodal.

Navyše európski politici čoraz viac tlačia na ECB, aby sa zapájala do riešenia situácie, hoci jej hlavným mandátom je cielenie stanovenej inflácie. J. Stark, jeden z najsilnejších „jastrabov“, teda zástancov prísnej protiinflačnej menovej politiky centrálnej banky, sa i preto rozhodol radšej z vedenia odísť, hoci jeho funkčné obdobie malo trvať až do roku 2014.

Okamžite po oznámení sa rozprúdili debaty o jeho nástupcovi. Najčastejšie sa spomína meno Jörga Asmussena, námestníka nemeckého ministra financií.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.