Superhrubá mzda naráža na kritikov odvodového bonusuPôvodne to mala byť jedna z tých zmien, ktoré si nik veľmi nepovšimne. Prechod na superhrubú mzdu majú zakladajúci členovia SaS Richard Sulík a Jozef Mihál rozpracovaný už roky. V časoch, keď sa ešte súčasný predseda parlamentu venoval najmä odvodovému bonusu, vysledoval si legislatívu, ktorú by bolo potrebné na zavedenie nového pravidla zmeniť.

Superhrubá mzda

Samotný návrh zákona o úprave príjmu, ktorý v polovici augusta schválila vláda, tomu aj zodpovedá. Zjednodušene zavádza pravidlo prerátania súčasných hrubých miezd vynásobením koeficientom 1,334. Zvýšenie hrubej mzdy o 33,4 percenta predstavuje pripočítanie odvodov platených zamestnávateľom. Koeficient nezahŕňa povinné úrazové poistenie, ktoré podľa medzinárodných dohôd musí platiť výlučne zamestnávateľ. Návrh predpokladá aj zjednodušiť platenie odvodov – namiesto súčasných štyroch rôznych sadzieb bude zamestnanec platiť len jeden, devätnásťpercentný sociálny odvod. Zdravotné poistenie bude deväť percent zo superhrubej mzdy. Zároveň sa mení rozsah sociálneho a zdravotného poistenia v prospech nízkopríjmových pracovníkov. Pri tých najnižších mzdách pôjde až o dvanásťpercentné zvýšenie čistej mzdy.

Zmena odvodov síce významne zníži odvodové zaťaženie, no zároveň zvýši zaťaženie daňami, a to najmä vyššie príjmové skupiny. Popri miernom poklese nezdaniteľnej sumy z 19,2-násobku na 18-násobok minimálnej mzdy spôsobí hlavnú časť nárastu platenie daní aj z odvodov. Tie sa dosiaľ od daňového základu odratúvali. Rezort práce to odôvodňuje tým, že zmenou odvodov klesne príjem Sociálnej poisťovne – ten sa bude sanovať zo štátneho rozpočtu, a teda z daňových príjmov.

Podstatou zmeny však je, že na výplatnej páske pracovník uvidí oveľa vyššiu hrubú mzdu – od budúceho roka bude totiž zahŕňať všetky odvody, ktoré z príjmu platí štátu. Odvody zamestnávateľa už nebudú existovať, aj keď firmy budú naďalej zodpovedné za ich správne platenie a výpočet. „Ide o čisto účtovný krok, ktorý nemá nikomu pohoršiť,“ vysvetľuje R. Sulík. Samotný prechod na superhrubú mzdu totiž nezmení celkové náklady práce ani nezníži čistú mzdu. Bežný zamestnanec by si ho ani nemal všimnúť.

V rámci úpravy odvodov čakajú dlhé parlamentné debaty ešte na odvodové riešenie SZČO. Počíta sa so zmenou odvodov a zdanením živnostníkov podobne ako v prípade zamestnancov, čo znamená najmä odstránenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov a zdanenie platených odvodov. Pre všetkých SZČO s príjmami nad päťsto eur to znamená zníženie čistých príjmov hlavne vplyvom dane – odvody sa živnostníkom mierne znížia. Vláda dôvodí tým, že živnostníci boli dosiaľ zvýhodňovaní voči zamestnancom a mali tiež veľký priestor na optimalizáciu svojho zaťaženia. Proti vyšším daňovým povinnostiam živnostníkov je však OKS, súčasť koaličnej strany Most-Híd. Vláda materiál schválila aj napriek nesúhlasu OKS. S jej poslancami však bude musieť v parlamente rokovať, ak má reforma prejsť.

Odborári proti bonusu

Deň po schválení zákona o zavedení superhrubej mzdy vládou sa k nemu vyslovil predák OZ Kovo Emil Machyna. Návrhu vyčíta hrozbu nižších penzií „až o 24 percent“či nesúlad s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce – predovšetkým v tom, že by sa podľa nich mali na sociálnom zabezpečení podieľať zamestnanec aj zamestnávateľ.

V skutočnosti žiadna takáto povinnosť v dohovore nie je. Jediný záväzný bod v dohovore o sociálnom zabezpečení hovorí o tom, že poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobu z povolania (úrazové poistenie) sa nesmie prenášať na pracovníka. A tento bod vládou odsúhlasený návrh spĺňa. Firmám dokonca rozviaže ruky, nebudú musieť platiť toto poistenie výlučne Sociálnej poisťovni, ale ak budú chcieť, môžu si na to nájsť komerčného poisťovateľa. Úrazové poistenie je historicky vysoko prebytkové, je tam teda priestor na úspory, tvrdí minister práce J. Mihál. Podľa Slovenskej asociácie poisťovní bude na trhu o poskytovanie služby záujem – v minulosti ho nakoniec pre štát uzatvárala ešte nesprivatizovaná Slovenská poisťovňa.

E. Machyna sa tiež obáva, že človeku pri zmene zamestnania môže dať nová firma „takú superhrubú mzdu, ako chce. V čistom bude mať ten človek v okamihu menej“. Ide pritom o absurdnú výčitku –žiaden zákon ani medzinárodný záväzok v súčasnosti nezaväzuje firmy vychádzať pri mzdových návrhoch nových pracovníkov z ich predchádzajúcich príjmov.

V Prioritách, mesačníku OZ Kovo, rozoberá otázku superhrubej mzdy odborársky ekonóm Stanislav Tarnovský. Ako uvádza, zmena výpočtu nebude mať vplyv na výšku čistej mzdy. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) – ale aj S. Tarnovský – nezverejňujú na rozdiel od E. Machynu zavádzajúce informácie o možnom poklese miezd či dôchodkov. Dôvod, prečo sú proti superhrubej mzde, netaja: problémom je odvodový bonus, ktorého predpokladom je práve táto mzda. Spolu s ďalšími pripravovanými úpravami, ako je napríklad jednotný výber daní a odvodov. Predstavenstvo KOZ vyzvalo vládu, aby „odmietla superhrubú mzdu ako predpoklad zavedenia odvodového bonusu ako najväčšieho sociálneho zločinu proti všetkým občanom Slovenska“.

Samotná superhrubá mzda by pritom mohla byť ich prioritou – zvyšuje čistú mzdu nízkopríjmových skupín, a teda aj motiváciu pracovať a zároveň zredukovaním administratívy zjednodušuje podnikateľské prostredie. S pochopiteľným odporom by sa mali stretnúť len vedľajšie efekty, napríklad zrušenie milionárskej dane. Tú však vyváži zmena rozsahu odvodov, v ktorej si štát od dobre zarábajúcich občanov, naopak, vypýta viac.

Otestované v teréne

Obavy odborárov o možnom zneužití situácie zamestnávateľmi nestoja na pevnom základe. Od roku 2007 sú firmy združené v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) dobrovoľne zapojené do projektu výplatná páska. Ten uvádza okrem hrubej a čistej mzdy aj položku celkové povinné platby, čo je vlastne obdoba superhrubej mzdy. RÚZ totiž od začiatku podporuje ideu odvodového bonusu.

Upravená výplatná páska uvádza celkovú sumu, ktorú firma za pracovníka zaplatila v mzde aj odvodoch, nielen hrubú mzdu ako tradičná páska. Žiadna snaha zneužiť takúto zmenu však nenastala. Podľa členov RÚZ sa pracovníci skôr sťažovali na vysoké odvodové zaťaženie a veľký rozdiel medzi čistou mzdou a celkovými nákladmi práce. Viceprezident RÚZ Jozef Špirko navyše hovorí, že veľa ľudí výška hrubej mzdy nezaujíma –„pri rokovaniach hovoria, koľko chcú mať v čistom, do hrubého si to prepočítava zamestnávateľ“. Zároveň tvrdí, že zaviesť novú podobu výplatnej pásky v rámci projektu bolo jednoduché a finančne nenáročné. Firmy vyrábajúce mzdový softvér majú navyše vďaka tomuto projektu skúsenosť s potrebnými zmenami.

Novela ešte musí prejsť parlamentom. Definitívnu podobu nových pravidiel budú firmy programujúce mzdový softvér poznať zrejme až tesne pred koncom roka 2011.

Zmena konštrukcie hrubej mzdy 1
(pri súčasnej priemernej mzde 769 eur mesačne)

PRAMEŇ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.