Maďarsko zažíva počas turbulencií z konca roku 2011 situáciu ako na jeseň 2008. Výmenný kurz forintu sa oslabil nad hranicu 300 forintov za euro, dokonca posunul úroveň rekordných miním až na 318 forintov. Riziková prirážka desaťročných swapov úverového rizika (CDS) okrem toho vystúpila nad hranicu 600 bázických bodov, nad ktorou Maďarsko žiadalo o preklenovaciu pôžičku od Medzinárodného menového fondu (MMF) v októbri 2008.

Napriek tomu, že aj u južných susedov sú vyhliadky na budúci rok neisté, musela na prudké oslabenie výmenného kurzu a zvýšenú nedôveru investorov voči maďarským aktívam zareagovať znova aj tamojšia centrálna banka. Magyar Nemzeti Bank to urobila spôsobom, ktorý úverujúce sa firmy ani domácnosti v ťažkých časoch nepoteší. Zvýšením základnej forintovej sadzby o 50 bázických bodov na 6,5 percenta sa usiluje posilniť apetít investorov najmä po štátnych dlhopisoch, ako aj po domácej mene. Alebo aspoň zvýšiť ich kompenzáciu za investičné riziko, ktoré podstupujú po znížení ratingu od agentúry Moody’s do špekulatívneho pásma.

Magyar Nemzeti Bank k zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpila aj napriek tomu, že v budúcom roku čaká pokles hospodárskej aktivity. Medzi najviac pôsobiace faktory zaraďuje oslabenie zahraničného dopytu po maďarskej produkcii, sprísnenie rozpočtovej politiky, naďalej oslabený spotrebiteľský dopyt, zostrenie úverových podmienok a „výrazné oslabenie“ investičnej aktivity firiem. Banka bola nútená zvýšiť úroky, aby predišla negatívnemu vplyvu oslabujúceho sa výmenného kurzu na infláciu. Po znížení ratingu Maďarska do neinvestičného pásma čelí krajina znova vážnej nedôvere zahraničných investorov.

Magyar Nemzeti Bank nevylúčila v prípade pokračujúcej nedôvery zahraničných investorov voči maďarským aktívam ani ďalšie zvýšenie úrokov, pokiaľ by to bolo nevyhnutné. A vláde odkázala, aby dosiahla dohodu o podmienkach prípadnej pomoci s MMF čo najskôr.

Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.