Hospodárska kríza ukazuje podnikateľskému sektoru ďalšiu tvár. Po páde objednávok sa prejavuje nákazou šíriacou sa na firmy, ktoré by sťažené podmienky predaja vedeli zvládnuť. Bezmála polovica z vyše stovky manažérov oslovených v TREND Barometri začiatkom mesiaca tvrdila, že symptóm oslabenej platobnej disciplíny pocítili. A to najhoršie ešte len príde.

Situáciu komplikuje bankrotová legislatíva, ktorej nedostatky sa prejavujú práve v ťažších časoch. Jej tvorcovia s výraznou zmenou hospodárskeho trendu akoby nerátali. V rokoch rekordného hospodárskeho rastu sem-tam nezaplatená či omeškaná faktúra nemusela byť pre ekonomiku ako celok problém. No fakticky zrušená možnosť veriteľov hroziť návrhmi na konkurz sa dnes vypomstieva. Predlžuje sa agónia krachujúcich firiem. A ak sa nezdravá firma nepodrobí tlaku veriteľov, keď je možnosť ju reštrukturalizovať alebo vyrovnať dlhy, môže stiahnuť do problémov obchodných partnerov.

Prví na rane

Ako prví pocítili problémy s meškajúcimi platbami exportéri, ktorých sa zmena správania obchodných partnerov dotkla vlani. „Spoločnosti, ktorých zákaznícke portfólio tvoria firmy z najpostihnutejších krajín, cítia problém s platbami už dnes,“ hovorí Tomáš Jurík, generálny riaditeľ spoločnosti Coface Slovakia, ktorá sa zaoberá mimosúdnym vymáhaním pohľadávok a ich poisťovaním. Kto má klientelu v Španielsku, Taliansku, Grécku, USA, vo Veľkej Británii, v Maďarsku či Rumunsku, má najväčší problém. Začiatkom roka sa pridala Česká republika, najväčší obchodný partner Slovenska. Firmy, ktoré majú hlavný biznis na domácom trhu, sú na tom o čosi lepšie.

Narúšanie peňažných tokov v súkromnom sektore má aj iné dôvody než len pokles zákaziek. Za problémom sa skrýva aj ťažšie získavanie peňazí od bánk. Mnohé z firiem, ktoré si počas uplynulých rokov zvykli na komfortné úverové linky, musia hľadať iné riešenie. Korporátni bankári klientom celé minulé leto a jeseň oznamovali, že peniaze na investičné či prevádzkové financovanie budú drahšie (TREND 41/2008). A kritériá schvaľovania prísnejšie.

Aj preto s platbami meškajú mnohé firmy, ktoré sú na tom zatiaľ dobre. Šéf logistickej firmy Convoi Ján Pelikán dokonca označil za problematické aj konkrétne pobočky silných svetových koncernov a lídrov slovenského biznisu. S komentárom, že naťahovaním splácania faktúr zneužívajú vlastnú silu a takto sa „úverujú“ na účet dodávateľov.

Jeden z ukazovateľov je index platobnej neschopnosti (PII), ktorý porovnáva objem problémových pohľadávok s celkovým objemom poistených pohľadávok. Vyčísľuje ho Coface Slovakia, ktorá zbiera informácie o finančnej kondícii firiem v šesťdesiatich krajinách. Z rebríčka vychádza, že Slovensko je na tom zatiaľ relatívne dobre. V porovnaní so septembrom 2008 ukázal index v januári zhoršenie platobnej disciplíny o 10,2 percenta. Na porovnanie, celosvetovo narástla úroveň neplatenia o takmer štyridsať percent.

Najhoršie príde

To najťažšie súkromný sektor len čaká. Vzhľadom na obvyklé niekoľkomesačné splatnosti faktúr sa nová vlna nesplatených záväzkov zdvihne v najbližších týždňoch. Dotkne sa to napríklad najsilnejšieho odvetvia slovenského priemyslu. V automotive sú štandard trojmesačné splatnosti pohľadávok. Ak odberateľské firmy pocítili pokles biznisu koncom minulého roka, k dodávateľom to prichádza práve teraz.

„Už vlani boli pohľadávky mnohých firiem z tejto brandže prakticky nepoistiteľné, pretože automobilky v auguste začali znižovať odbery,“ opisuje symptómy riaditeľka česko-slovenskej pobočky poisťovne pohľadávok Atradius Markéta Stržinková. Súhlasí s ňou aj T. Jurík. „Slovensko ešte len čaká hlavná vlna platobnej neschopnosti,“ predpovedá.

Poistenie citeľne zdraželo. Kým pred rokom stálo okolo 0,2 až 0,3 percenta z objemu pohľadávky, dnes je to minimálne raz toľko. „Často musíme klientom, ktorí sa zrazu spamätajú a chcú si pohľadávku poistiť, oznámiť, že je nepoistiteľná,“ dodáva M. Stržinková. Biznis všetkých firiem, ktoré akokoľvek vymáhajú, odkupujú či prefinancovávajú pohľadávky, rastie. Príkladom je faktoring.

Medzi podnikateľmi sa začínajú objavovať názory, že by sa mohla zopakovať situácia z 90. rokov, keď druhotná platobná neschopnosť v kombinácii s ťažko dostupným bankovým financovaním paralyzovala mnohé podniky. Aj keď sa T. Jurík takého vývoja neobáva, pripúšťa, že situácia sa bude zhoršovať. Očakáva tiež, že bude rásť objem pohľadávok, ktorých mimosúdne vymáhanie v biznise jeho firmy nahradí práca právnikov.

V prospech dlžníkov

Pozornosť sa tak obracia na neobľúbený nástroj riešenia problémov s nesolventnými firmami – konkurz. Ten je považovaný za čistiaci nástroj, ktorý odstraňuje jed nezaplatených faktúr. Na Slovensku túto úlohu neplní. Dôvod je legislatíva orientovaná na prospech dlžníkov. Jej medzery dovoľujú problémovým firmám zotrvať na trhu dlhšie, ako je zdravé. A infikovať veriteľov druhotnou platobnou neschopnosťou. Neefektívne zákony nedokážu vystrašiť ani tých, ktorí si neplatením záväzkov riešia iné problémy. Hoci na to nie sú nevyhnutne odkázaní.

Od roku 2006 si dlžníci z prípadných hrozieb veriteľov na vyhlásenie konkurzu nemusia robiť starosti. Bývalá vláda v snahe zabrániť konkurzným podvodom vytvorila legislatívu, ktorá väčšinu veriteľov ponechala na milosť a nemilosť dlžníkom. Domôcť sa vyplatenia pohľadávky súdne trvá na Slovensku podľa údajov Svetovej banky 565 dní, v krajinách OECD je to v priemere zhruba o sto menej. Ešte dlhšie, štyri roky trvá uspokojovanie pohľadávok cez bankroty. Tie na Slovensku v porovnaní s priemerom OECD nielenže trvajú dlhšie a sú nákladnejšie, ale z nich veritelia i menej vyťažia.

A strácajú viac než len čas. „Pri odďaľovaní konkurzu je negatívny efekt dvojitý. Dlžník sa zbavuje aktív, pričom jeho záväzky narastajú. Výrazne sa tak zníži miera uspokojenia veriteľov a ešte môže vyvolať ich druhotnú platobnú neschopnosť,“ pripomína jednoducho znejúcu zásadu konkurzný sudca z Banskej Bystrice Milan Ďurica. „Ak by sa otvorili veriteľské konkurzy, ozdraví sa ekonomické prostredie. Firmy, ktoré sú v problémoch, škodia. Ďalej odoberajú, no neplatia,“ pridáva sa šéf Združenia konkurzných správcov SR Ján Havlát.

Príliš reštriktívne

Hlavný problém bankrotového procesu je práve to, že veriteľ nemá ako chorú firmu dostať do konkurzu. Keď v roku 2005 ministerstvo spravodlivosti na čele s Danielom Lipšicom pripravovalo nový zákon, argumentovalo sa špekulatívnymi konkurzmi. Rezort upozorňoval, že vďaka nim sa veritelia dokázali dostať k majetku firiem, ktoré konkurz nepotrebovali. Často na to mala stačiť nezaplatená faktúra v neznámych rukách, ktorú bolo ťažké uhradiť. Napríklad preto, že záväzok zmenil majiteľa, ktorý o jeho vyrovnanie nestál. Využil ho len ako prostriedok na vyhlásenie konkurzu.

Po prijatí zákona iniciovaného D. Lipšicom počet návrhov na konkurzy rapídne klesol. Napríklad vlani ich prišlo na okresné súdy 841. Z nich veriteľské návrhy tvorili necelú štvrtinu. Väčšinou išlo o podnety daňových úradov či Sociálnej poisťovne. Tieto inštitúcie si dokážu exekučný titul v podobe platobného výmeru vydať samy. Na porovnanie, v roku 2005, teda za účinnosti starej legislatívy prišlo na konkurzné súdy 3 907 nových návrhov.

Poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá mala ako štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti na starosti konkurznú legislatívu, upozorňuje, že za poklesom nie je len zmena zákona, ale i zlepšenie ekonomiky. Súčasná úprava zákona napriek tomu podľa nej dobrá nie je. „Pre zdravé podnikateľské prostredie je nevyhnutné, aby sa veriteľské konkurzy uvoľnili. Som presvedčená, že je to príliš reštriktívne,“ priznala.

Iba teoreticky

Zákon presadený D. Lipšicom možnosť väčšiny veriteľov podať návrh na konkurz ponechal v teoretickej rovine. Ak sa chcú dostať k časti majetku dlžníka, musia splniť ťažko splniteľné. Aspoň dvaja veritelia potrebujú dlžníkom notársky overené potvrdenie záväzku. Alebo právoplatné rozhodnutie súdu o pohľadávke. „Ak máte rozhodnutie súdu a ste z časového hľadiska v predstihu pred ostatnými veriteľmi, primárne nikdy nebudete podávať návrh na vyhlásenie konkurzu,“ upozornil advokát Marek Šmida. V takom prípade sa oplatí pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní a uprednostniť vlastné záujmy pred ostatnými veriteľmi.

Kým úprava pred zákonom z roku 2005 nabádala na špekulácie veriteľov, stav po prijatí zákona umožňuje špekulovať dlžníkom. Zákon optimisticky predpokladá, že ak sa podnik dostane do úpadku, či už pre platobnú neschopnosť alebo pre predlženie, konkurz vyhlási jeho šéfstvo bez iniciatívy veriteľov. Konateľ musí dať návrh na konkurz najneskôr tridsať dní po tom, čo sa mohol dozvedieť, že jeho podnik je v úpadku.

No v praxi chodia dlžníci do konkurzu, až keď nemajú majetok. „Pokiaľ si dlžník uvedomuje, že veriteľ nemá možnosť vyhlásiť konkurz na jeho spoločnosť, tak stále podnik ťahá, až sa jeho majetková podstata roztratí alebo »vytuneluje«,“ opisuje zvyky konkurzný správca Branislav Pospíšil. Pred oneskorenými návrhmi na samokonkurzy zrejme neodstrašuje ani hrozba väzením. „Vzhľadom na nízky počet prípadov trestného činu marenia konkurzného konania nevedieme štatistiky [pre tento trestný čin],“ informovala policajná hovorkyňa Andrea Polačiková.

B. Pospíšil tvrdí, že za marenie konkurzného konania počas účinnosti nového zákona nebol odsúdený nikto: „Každý to preto berie tak, akoby tá hrozba ani neexistovala.“ Odhaduje, že zhruba 90 percent konkurzov vyhlásených na návrh dlžníkov sú takzvané nemajetné konkurzy. Teda veritelia sa v nich nedostanú k žiadnemu majetku.

Mimo záujmu

Problémom konkurzného zákona by sa podľa Tibora Gregu z Klubu 500 mala zaoberať aj Rada pre hospodársku krízu. Klub na konci januára navrhol, aby sa rokovalo o prehodnotení postavenia veriteľov. Poznamenal však, že názory podnikateľov nie sú jednotné. „Niektorí sa obávajú, že by v prípade zjednodušenia veriteľských konkurzov čelili nepriateľským prevzatiam,“ varoval. Klub predložil návrh bez bližších podrobností, rada sa mu do uzávierky TRENDU nevenovala.

Bývalý konkurzný sudca a súčasný riaditeľ odboru civilnej legislatívy na ministerstve spravodlivosti Vladimír Kitta navrhuje, aby sa v rámci protikrízových plánov prijali opatrenia na zjednodušenie reštrukturalizácií podnikov, ktoré sú alternatíva konkurzov. V rámci nich sa veritelia spravidla vzdajú časti nárokov, aby umožnili podniku ďalšie fungovanie. Pri reštrukturalizácii sa zároveň predpokladá, že veritelia vďaka nej získajú viac peňazí, ako by vyťažili z rozpredaja majetku firmy v konkurze.

K väčšiemu využívaniu reštrukturalizácií ešte v čase, keď podnik možno aspoň čiastočne zachrániť, by mohlo prispieť práve obnovenie právomocí veriteľov. Dlžníci by boli pod väčším tlakom konať. Lenže reštrukturalizačné ambície podľa V. Kittu už v súčasnosti stroskotávajú, keď majú firmy podlžnosti na daniach či na odvodoch. Pravidlá EÚ neumožňujú štátu v reštrukturalizácii hlasovať za odpustenie čo i len časti sankcií za dlhy. Považovalo by sa to za nedovolenú štátnu pomoc.

Ak je teda väčšinový veriteľ štát, reštrukturalizácia sa nebude môcť uskutočniť. A to ani v prípade, ak je vopred jasné, že z prípadného konkurzu úrad nič nevyťaží. V. Kitta navrhuje, aby štát v čase krízy dočasne plošne znížil sankcie za oneskorené platenie daní či odvodov. Zároveň sa prihovára za predĺženie lehoty, v ktorej sa môže podnik brániť pred konkurzom a exekútormi za predpokladu, že sa odhodlal na reštrukturalizáciu. Tridsaťdňovú lehotu navrhuje predĺžiť na 60 alebo 90 dní.

Jeden paragraf

Nové vedenie ministerstva spravodlivosti pracuje na zmenách bankrotovej legislatívy od roku 2007. Na novele s V. Kittom spolupracuje aj B. Pospíšil, ktorý bol minulé volebné obdobie jedným z významných spoluautorov súčasného znenia zákona. Ich návrh smeruje práve k tomu, aby mohli veritelia opäť jednoduchšie podávať konkurzné návrhy. Po novom by nepotrebovali rozhodnutie súdu o pohľadávke. Stačiť má napríklad, aby jej evidenciu v účtovníctve potvrdil audítor.

Na rozdiel od platnej úpravy bude možné podať návrh nielen vtedy, ak je dlžník v platobnej neschopnosti, ale aj v prípade predlženia. Teda ak záväzky presahujú hodnotu jeho majetku. Postavenie veriteľov by malo posilniť i plánované upustenie od lipnutia na formalizmoch pri prihlasovaní pohľadávok v konkurznom konaní. Ochrana pred špekulatívnymi návrhmi veriteľov by sa zas mala zabezpečiť tým, že dlžník bude môcť žiadať na súde verejné pojednávanie, kde bude mať priestor dokazovať, že nie je v úpadku.

Návrh na takéto zmeny sa dokonca vlani v apríli dostal na rokovanie vlády. Lenže kabinet vtedy rozhodovanie odložil a dosiaľ sa k nemu nevrátil. Oficiálny dôvod je súvis novely s vtedy navrhovanými zmenami trestných kódexov. Konkurzná novela rieši aj uspokojovanie veriteľov pri ukladaní trestu prepadnutia majetku, čo je potrebné upraviť v trestnom zákone. Lenže ani trestné kódexy sa pred rokom nedočkali prerokovania na vláde. Exekutíva sa rozhodla vyčkať, kým nebude známy verdikt Ústavného súdu SR o podaní poslancov proti zriadeniu Špeciálneho súdu. Rozhodnutie strážcov ústavnosti možno očakávať najskôr koncom mája.

No obhajovanie odkladu trestnej a konkurznej legislatívy kvôli Špeciálnemu súdu môže byť len politická výhovorka. V trestných kódexoch už ministerstvo od vlaňajšieho mája presadilo viacero drobných noviel. A ako poznamenal J. Havlát, veriteľské konkurzy by sa dali otvoriť zmenou jedného paragrafu.©