Minulý rok sa skončila niekoľkoročná recesia európskeho trhu s papierom, ktorá stláčala dole ceny papiera a papierenských produktov. Slovenskí proexportne orientovaní výrobcovia jej museli čeliť popri posilňovaní koruny a nutnosti mohutne investovať do modernizácie výroby. Keďže výrobné kapacity slovenských podnikov výrazne prevyšujú domácu spotrebu papiera, sú odkázané na export. Navyše pri zvyšovaní kapacít už niekoľko rokov narážajú na nedostatok domáceho dreva, o ktoré majú záujem aj firmy spaľujúce biomasu ako čoraz populárnejší zdroj tepla. Papierne tak musia časť dreva dovážať, čo im zvyšuje náklady. Ukončenie jednej z najväčších kríz v histórii odvetvia im predsa len umožnilo ľahšie dýchať.


Čakanie na euro. Kým v predminulom roku vzrástli tržby odvetvia medziročne o tri percentá, v minulom to bolo dvanásť percent. Zisk pred zdanením dokonca vyletel z jednej na vyše tri miliardy korún. Pokračoval dlhoročný pokles počtu zamestnancov, ktorý súvisí so snahou firiem o maximálnu efektívnosť. Podľa údajov Zväzu celulózovo-papierenského priemyslu (ZCPP), ktorý združuje jedenásť kľúčových výrobcov, sa rast jeho členov v prvom polroku 2007 opäť spomalil. Hlavnou príčinou malo byť ďalšie posilnenie slovenskej koruny k euru. Papier a papierenské výrobky sa ne-
oplatí dopravovať na väčšie vzdialenosti. Členovia zväzu, ktorí exportujú vyše deväťdesiat percent produkcie, sa preto orientujú na najbližšie krajiny, kde predávajú za eurá. Vstup Slovenska do eurozóny je preto kľúčový moment, na ktorý netrpezlivo čakajú. Dovtedy nedokážu príliš profitovať ani z výrazného nárastu produktivity práce. Kým za prvý polrok minulého roku vyrobil jeden pracovník v spoločnostiach združených v ZCPP priemerne tovar v hodnote 2,9 milióna korún, za rovnaké obdobie tohto roku to bolo 3,5 milióna.


Ukončená recesia dopadala tvrdšie na výrobcov papiera ako na producentov papierenských výrobkov. Papierne pracujú s podstatne vyššími vstupnými nákladmi suroviny i energií. Tlak na znižovanie cien bol pre ne omnoho nepríjemnejší. Po pominutí krízy preto prudko vyleteli zisky práve v tomto pododvetví: z 225 miliónov korún v roku 2005 na 2,3 miliardy korún. Producenti papierových výrobkov pokračovali vo svojom pokojnom raste ziskov z predchádzajúcich rokov. Nárast tržieb bol v oboch pododvetviach zhruba rovnaký.


Celulózky zarábajú. Z troch slovenských celulózok sú dve súčasť veľkých nadnárodných skupín: ružomberský Mondi Business Paper SCP a štúrovská Smurfit Kappa. Obe mohli vďaka silnému finančnému zázemiu počas nedávnej recesie investovať do svojej modernizácie, z čoho teraz po jej skončení profitujú.


Ružomberská celulózka patrí papierenskej skupine Mondi, ktorú vlastní juhoafrický koncern Anglo American. Začiatkom tohto storočia v nej bola investičná akcia Impuls, ktorá z nej urobila jednu z najmodernejšie vybavených fabrík skupiny v strednej Európe. Spoločnosť sa v minulom roku ako jediný predstaviteľ papierenského priemyslu umiestnila v prvej desiatke najväčších slovenských exportérov. Medzi jej najnovšie investičné zámery patrí výstavba novej administratívnej budovy za 230 miliónov korún. Mondi tiež plánuje na severe Slovenska pestovať vlastné stromy, aby sa tak vyh-
lo drahému dovozu dreva zo zahraničia. Aj keď pôjde o rýchlo rastúce dreviny, reálne sa ich ťažba môže začať najskôr o desať až pätnásť rokov.


Smurfit Kappa vykázala za minulý rok po dvojročných stratách zisk. Rok 2004 ukončila spoločnosť s vyše stopäťdesiatmiliónovou a ten nasledujúci s takmer deväťstomiliónovou stratou. Vedenie podniku mínusy zdôvodňovalo pretrvávajúcou celoeurópskou krízou a investíciou takmer 800 milió-
nov korún do rekonštrukcie papierenského stroja. Tá práve teraz, v čase rastúcich cien, začína prinášať ovocie. Okrem zvýšenia produkcie je výsledok investície z roku 2004 ekologicky čistejšia prevádzka. Vzhľadom na sprísňujúce sa predpisy Európskej únie budú musieť podobne investovať viacerí európski konkurenti Smurfit Kappy. Štúrovský závod patrí veľkej nadnárodnej skupine, ktorá vznikla koncom predminulého roka zlúčením írskeho Jefferson Smurfitu a holandskej Kappa Packaging.


Jedinou celulózkou so slovenským kapitálom ostáva hencovský Bukocel. V súčasnosti hľadá, spolu s ďalšími sesterskými spoločnosťami združenými v Bukóza Holdingu, strategického investora. Orientujú sa na výrobu preglejok, lepeného dreva a drevársku produkciu. Do všetkých týchto firiem treba investovať a modernizovať ich výrobné zariadenia.


Obaly sa nesťažujú. Producenti obalov majú už tradične oproti celulózkam o niečo jednoduchšiu situáciu. Ich výroby nie sú natoľko náročné na spotrebu energie ani na veľkosť investícií do modernizácie technológií. Na druhej strane sú viac limitovaní pri exporte. Obaly sa neoplatí prevážať ani na také vzdialenosti ako papier. Väčšina produkcie obalov je preto určená na domáci trh.


Na Slovensku pôsobia dvaja výrobcovia kartónových obalov z vlnitej lepenky, ktoré sa používajú na transport a skladovanie výrobkov najrôznejšieho druhu: štúrovský Smurfit Kappa Obaly a martinský Duropack Turpak Obaly. Okrem iného im nahráva aj rast slovenskej ekonomiky, ktorá potrebuje čoraz viac ich produktov. Tržby Duropacku sa v minulom roku priblížili k miliarde korún. Smurfit Kappa využíva blízkosť Maďarska, kam umiestňuje podstatnú časť svojho exportu. Duropack sa zase snaží využiť rozmach automobilového a elektrotechnického priemyslu na Slovensku. Stavil na modernú linku na výrobu špecifických obalov, použiteľných na automobilové dielce či veľkoplošné televízory.


Výrobou hladkých lepenkových obalov sa zaoberá skalický Grafobal. Keďže v tejto brandži okrem ceny významnú úlohu zohráva dizajn, podnik pravidelne investuje do technológií na potlač obalov. V záujme znižovania dopravných nákladov investuje do výroby v krajinách východnej Európy, kde sa mu najviac darí v predaji. Posledným projektom Grafobalu bol výrobný závod v Rostove na Done na juhu Ruska, ktorý funguje od začiatku minulého roku. Ďalšie závody vlastní spoločnosť v Litve, Česku a Bulharsku.


Hygiena zvyšuje kapacity. S rastúcou ekonomikou nerastie len spotreba obalov, ale aj hygienického papiera. Jeho žilinský výrobca Tento získal začiatkom minulého roka nový impulz. Kúpila ho fínska spoločnosť Metsä Tissue. Tá je súčasťou Metsälitto Group, skupiny, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním dreva vrátane výroby hygienického papiera. Toto leto sa v rámci reštrukturalizácie žilinská spoločnosť premenovala na Metsä Tissue. Názov Tento ostal ako produktová značka.


Dosiaľ mala Metsä Tissue z celkovej kapacity svojich ôsmich fabrík 520-tisíc ton umiestnenú v strednej Európe len výrobu šesťdesiattisíc ton v poľskej Varšave a Krapkowiciach. Teraz jej pribudlo ďalších deväťdesiattisíc ton na Slovensku. Žilinský závod v súčasnosti predáva svoju produkciu po celej Európe, v budúcnosti sa chce viac orientovať na východo- a juhoeurópske trhy. V najbližších rokoch by mal okolo šesťdesiat percent produkcie predávať v okruhu do päťsto kilometrov a zvyšných štyridsať percent sústrediť smerom na juh a na východ. Vrátane expanzie na Ukrajinu a do Bieloruska.


Ďalším slovenským výrobcom toaletného papiera, papierových vreckoviek a servítok je SHP Group domácej investičnej skupiny Eco-Invest. O predaji SHP do rúk zahraničného kapitálu sa zatiaľ iba špekuluje, momentálne jeho majitelia skôr sami expandujú do zahraničia. Skupina vlastní okrem slovenských závodov v Harmanci a Slavošovciach aj spoločnosť SHP Celex v Bosne a Hercegovine. Závod v Slavošovciach spustil v tomto roku novú linku na produkciu papierových kuchynských utierok. Investícia vyšla skupinu 160 miliónov korún. Spoločnosť sa doteraz zameriavala na produkciu papierových obrúskov a hygienického papiera.


Materský Eco-Invest sa chystá pevne usadiť aj na ruskom trhu. Závod na produkciu výrobkov papierovej hygieny, predovšetkým toaletného papiera, kuchynských utierok, servítok a papierových vreckoviek za 2,8 miliardy korún postaví na zelenej lúke v blízkosti mesta Ivanovo. Toto rozhodnutie je súčasť stratégie Eco-Investu stať sa v brandži hráčom európskeho významu. V jej rámci už v minulom roku kúpil obálkarne Eagle Envelopes v Škótsku a Trimfold Envelopes v Írsku. V Gemerskej Hôrke pôsobí slovenská dcéra švédskeho koncernu SCA Hygiene Holding vyrábajúca dámsku hygienu. Tento rok naplno spustila produkciu ultratenkých dámskych vložiek na siedmich nových výrobných linkách. Produkciu rozbiehala postupne už od minulého roku. Výrobná kapacita firmy sa tak oproti predminulému roku zvýšila zhruba o tretinu. Investícia vyšla na 1,5 miliardy korún. Vláda koncom minulého roka dodatočne schválila na tento projekt investičný stimul dvesto miliónov korún, hoci pôvodne to odmietala. Nová výroba sa začala v novozaloženej spoločnosti SCA Hygiene Products Slovakia. V pôvodnej spoločnosti SCA Hygiene Products ostala výroba ostatných typov vložiek a hygienických potrieb.