Vedenie rezortu prevzal po najdlhšie slúžiacom ministrovi dopravy v ponovembrovej ére. Na rozdiel od predchodcu verí, že štát nemusí byť zlý vlastník a manažér. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.

 Maďarsko ohlásilo privatizáciu nákladnej železničnej dopravy. Čo budete v tomto smere presadzovať pre slovenské Cargo vy?

Pokúsime sa nákladnú železničnú dopravu reštrukturalizovať a zefektívniť podnikanie firmy. Využijeme pritom regulačné a legislatívne možnosti a, samozrejme, pokúsime sa oživiť firmu aj zvnútra. Ak sa nám to do pol až tri štvrte roka nepodarí, pristúpime aj my k predaju minoritného podielu s cieľom zabezpečiť to, čo nám najviac chýba.

 A to je?

Logistika a know-how. To majú z nášho okolia lepšie ako my Rakúšania a Nemci. Radi by sme spolupracovali s týmito dvoma krajinami.

 Ani efektivita nie je silnou stránkou Carga.

Rakúske nákladné železnice prepravia ročne sto miliónov ton nákladu s 3 600 zamestnancami. Naše Cargo prepraví 48 miliónov ton, čo je menej ako polovica, s dvanásťtisíc zamestnancami. Niečo tu treba urobiť. Aj keď zohľadním technické vybavenie našich železníc a s tým spojenú náročnosť na obsluhu, treba s tým evidentne niečo robiť.

 Budete v Cargu prepúšťať?

Nepovedal som, že budeme prepúšťať. Budeme sa snažiť nájsť viac výkonov. Ale určite treba robiť niečo aj s personálnou politikou.

 Bude záujem aj o minoritný podiel?

Myslím si, že o minoritný podiel záujem zatiaľ je.

 Neobávate sa presmerovania nákladnej železničnej dopravy na maďarský koridor, keď budú naši susedia skôr privatizovať?

Môže to byť určitý problém. Ale až taký veľký nebude. Závisí to aj od našej dopravnej cesty. Aké výkony za aké ceny budeme poskytovať. Ak bude slovenské Cargo ako štátny subjekt pôsobiť plnohodnotne konkurenčne proti maďarskej súkromnej spoločnosti, neobávam sa, že by sa mohli znížiť výkony u nás.

 Keď štát postaví Cargo na nohy, neprichádza privatizácia do úvahy?

Prioritou je, aby ostalo Cargo štátne.

 Ako chcete Cargo reštrukturalizovať a zefektívniť?

Prvý krok je výmena manažmentu. A to 
chceme urobiť veľmi rýchlo, za desať dní až dva týždne. A, samozrejme, prestavenie tých podmienok, ktoré v súčasnosti Cargo takpovediac dehonestujú alebo bránia mu v dobrom pôsobení na trhu.

 Napríklad?

Musíme vyriešiť otázku poplatkov za dopravnú cestu.

 Chcete pre Cargo nižšie poplatky?

Nie. Chceme rovnaké poplatky, ako majú susedné krajiny. Niektoré poplatky znížime. Treba to však robiť veľmi citlivo. Lebo keď stlačíme niektoré poplatky, na druhej strane nám vyskočia v ŽSR potreby.

 O koľko by sa suma poplatkov mohla znížiť?

Zatiaľ sme sa rozprávali o 1,4 miliardy korún. Lenže treba rozmýšľať aj o tom, kde tých 1,4 miliardy korún zoberieme v ŽSR.

 Aké ďalšie kroky majú viesť k zefektívneniu firmy?

Musíme zaviesť menej nevýhodných špedícií, to je to, na čo Cargo trpí. Veľakrát si Cargo objednáva drahé služby u konkurencie. To sú absolútne anomálie. Treba to rýchlo odrezať. Nehovorím, že to spraví z Carga úplne ziskový podnik, ale určite ho zreštrukturalizujeme. Nebudeme podporovať vnútorné sebazničenie Carga.

 Koho všetkého sa dotknú personálne zmeny?

V prvom rade vrcholového manažmentu. Ďalšie personálne zmeny už budú vecou nového manažmentu.

 Ako chcete zhodnotiť, či štát zvládol úlohu reštrukturalizácie vo firme?

Cez stabilizáciu výkonov firmy. Ak sa podarí naplniť nastavené kritériá, spravíme zodpovedný personálny audit a zbavíme sa všetkých príživníkov, tak to pôjde. Ale teraz sa to do bodky nedá naplánovať. Možno po polroku zistíme, že to tou slovenskou mentalitou nejde a budeme potrebovať rakúsku alebo nemeckú pomoc, ktorá tam niektoré veci zariadi.

 EÚ sa snaží presunúť tovar z ciest na železnicu. Ako sa to dá dosiahnuť?

Netreba teraz predvádzať, že sme objavili Ameriku. Doba nás do toho dotlačila.

 Váš rakúsky kolega Hubert Gorbach nám povedal, že cesta musí byť proti železnici nevýhodnejšia. Dokážete sa s tým stotožniť?

Neviem, či to tak presne prejde, ale máme aj v programovom vyhlásení vlády, že musíme znevýhodniť cestu a zvýhodniť železnicu. Samozrejme, existuje viacero krokov a viacero scenárov. K dispozícii sú legislatívne aj cenové opatrenia. Vezmite si napríklad preťažovanie kamiónovej dopravy. Naša legislatíva neumožňuje postihy. Toto treba zmeniť. V Rakúsku sa preťažený kamión nepohne, kým časť nákladu nevyloží.

 Bude jedným z cenových opatrení aj zavedenie elektronického mýta?

Počítame aj s tým. Ale dá sa to spraviť aj nálepkovým systémom. Elektronický systém je moderný nástroj, ktorý treba využívať. Len ho chceme lepšie nastaviť.

 Výber systému alebo nastavenie cien?

V prvom rade chceme urobiť zákon. Musíme ho dostať veľmi rýchlo do praxe, to možno potrvá tri až štyri mesiace. Potom musíme povedať, čo chceme. Lebo zatiaľ sa hovorilo iba o tom, kto to má robiť.

 Z akých systémov chcete vyberať?

Máme tri možnosti. Mikrovlny, satelit alebo hybrid. Zatiaľ som zástancom hybridného riešenia, blížiaceho sa viac satelitnému. Zvažujem však aj švajčiarsky systém, kde každé auto pri vstupe do krajiny platí diaľničnú známku. Musíme sa aj presvedčiť, že cena za systém a jeho prevádzku bude nižšia, ako sa doteraz deklarovalo. Takisto boli v minulosti nadhodnotené sumy za výber poplatkov. Počítalo sa s tromi až štyrmi miliardami a to je nezmysel.

 Model PPP by ste dodržali aj pri realizácii systému elektronického mýta?

Do tejto oblasti mi najviac pasuje. Viac ako pri výstavbe ciest. Tu by to asi aj najlepšie išlo.

 V akom rozsahu budete spoplatňovať cesty?

Musíme spoplatniť vozidlá nad dvanásť ton. Ale my chceme spoplatniť vozidlá nad tri a pol tony. Postupne budeme zavádzať spoplatnenie aj iných vozidiel. Čo sa týka rozsahu spoplatnených ciest, tak určite diaľnice, rýchlostné cesty a s nimi paralelné cesty prvej a druhej triedy. Ide asi o sedemdesiat kilometrov ciest druhej triedy. Ak by sme to neurobili, kamiónová doprava by tieto cesty zahltila.

 Na výstavbu diaľnic PPP model podľa vás nesedí?

Išli sme na to opačne. Najprv si treba urobiť podnikateľský zámer. Ak je funkčný a efektívny, vtedy je možné ho realizovať aj formou PPP, ak štát nemá dostatok vlastných zdrojov. Budovanie cesty však nie je výnosný podnikateľský zámer, tam musí vždy participovať štát nemalými miliardami. Ak hociktorý súkromný kapitál postaví podnikateľský zámer tak, že sa mu to do tridsiatich rokov vráti, a nebude chcieť žiadne dodatočné platby od štátu, veľmi rád spravím PPP. To zatiaľ nikto nechce urobiť.

 Idete doterajší model zmeniť?

Nehovorím, že ho ideme meniť. Ideme ho analyzovať a presvedčiť sa, či je správny.

 Aké sú reálne termíny spojenia západného a východného Slovenska?

Severný variant 2013 až 2014. Ťažko sa to však dá takto povedať. Aj bez PPP. Je to asi 172 kilometrov. Vo volebnom programe sme sa zaviazali spraviť prvých sto kilometrov do roku 2010.

 Bude dostatok zdrojov?

Na stole máme zhruba 130 miliárd korún na roky 2007 až 2013 z eurofondov. So spolufinancovaním štátu a priamymi príspevkami štátneho rozpočtu je to na sedemročné obdobie skoro 30 miliárd korún ročne. Problém je opačný. Nemáme zásobníky projektov. Mojím cieľom je masívne naštartovať prípravu projektov. Treba projekty až po stavebné povolenie, ktoré budeme mať v rezerve. Ak vybuchne jeden, musí byť hneď náhrada. Tiež chcem zlúčiť Národnú diaľničnú spoločnosť so Slovenskou správou ciest.

 Premiér avizoval, že ak Protimonopolný úrad SR nebude namietať proti fúzii bratislavského a viedenského letiska, predaj sa uskutoční.

Sme na tenkom ľade. Ak PMÚ povie, že nedochádza k obmedzeniu konkurencie, tak sa naše možnosti podstatne zúžia.

 Ako je napísaná kúpna zmluva? Viete do nej ešte vstupovať?

Mám nejaké výhrady. Ide však hlavne o technické záležitosti, napríklad o zaistenie bezpečnosti letísk.

 Ako vnímate prísľub investícií do letísk?

Sú vysoké. Nie je určené, ako sa budú správať k prioritnému infraštruktúrnemu majetku vo vlastníctve štátu. Treba doriešiť, ako sa budú sľúbené investície rozdeľovať.

 Ak PMÚ koncentráciu schváli, zmierite sa s tým ako s nie najhorším riešením?

Z môjho pohľadu je to vždy zlé riešenie. Pevne verím, že neplatí téza, že štát je zlý vlastník.

 Prečo sa doteraz štát neukazoval ako dobrý vlastník?

To letisko pomerne dobre funguje.

 Ale iné firmy v rezorte nefungovali dobre. Mešká napríklad aj plán konsolidácie osobnej dopravy, ŽSR.

Myslím si, že manažéri týchto podnikov boli tak nastavení.

 Vymeníte manažment vo všetkých rezortných akciovkách?

Viac-menej vo všetkých.

 Utajovanie zmlúv je evergreenom tohto rezortu. Ako sa k minulým a budúcim privatizačným a iným zmluvám postavíte vy?

To som čakal ako prvú otázku. Voľajakí ste stlmení. Napríklad Slovenské aerolínie asi predáme úplne, to už je teraz stratená vec.

 Čo s úlohou štátu v telekomunikáciách?

Chcel by som posilniť slovenskú stranu v tejto firme. Pretože to teraz nezodpovedá 49 percentám. Je to však vec kompromisu a rokovaní s nemeckou stranou.

 Zmluva o privatizácii ST je tiež horúca téma.

Čo sa týka odtajnenia zmluvy, musím si ju pozrieť. Zatiaľ som nemal tú možnosť, ale nevidím, prečo by mala byť utajená. Myslím si, že do mesiaca tá zmluva bude tu na stole a môžete sa na ňu prísť kedykoľvek pozrieť.