Pracovné stretnutia si zapisuje do stolového kalendára. Počítač nepoužíva. Na maily, ktoré mu sekretárka nosí vytlačené, odpovedá esemeskami. Andrej Babiš, 57-ročný majiteľ agrochemického koncernu Agrofert, sa označuje za workoholika. Prvé esemesky týkajúce sa biznisu posiela o piatej ráno, posledné aj o jedenástej večer.

Neústupný a lobista

Pri biznise využíva až na hranu všetko, čo zákony povoľujú. Keď preberal prvé chemičky, absolútnu kontrolu nad nimi získal často až po uhádaných zvyšovaniach základných imaní. Od roku 2005, keď Česko uzákonilo možnosť vytláčať minoritných akcionárov z firiem, kde má majoritný vlastník dominantné postavenie, uskutočnil Agrofert päťdesiat nútených výkupov. Je v tomto odbore v Česku najaktívnejší. No iste aj preto, že v jeho portfóliu je takmer 200 firiem. Babišov ťah na bránku súperov často hnevá. Nezriedka znamená súdne spory. Polícia ho však nikdy neriešila.

Biznis posúva vpred aj ako – niekedy až agresívny – lobista. Pri presadzovaní svojho neváha zatlačiť na politikov všetkým možným. Až po ostré výrazy. Keď český prezident Václav Klaus zablokoval parlamentom odobrené zvyšovanie podielu biopalív z olejnín i obilnín v nafte a benzínoch, postavil sa na čelo tisícky farmárov pred parlamentom. Veto – aj krikom – v národnej rade prelomili.

Mnohí mu závidia aj konečné stanoviská českého úradu na ochranu hospodárskej súťaže k jeho akvizíciám. Pri kúpe agrárneho konkurenta Agropol mu úrad síce prikázal isté aktíva zo skupiny predať, aby Agrofert nebol na trhu príliš silný. Ale čo to presne bolo, zostalo pred verejnosťou obchodným tajomstvom. Úrad utajuje aj presné trhové podiely holdingu v niektorých biznisoch. Konkurenti kritizujú, že to všetko vďaka lobistickej sile A. Babiša. On reaguje, že nikdy nikoho neuplácal. Vraj vždy iba vysvetľuje, prečo sú jeho požiadavky dobré nielen pre jeho firmu, ale pre celý biznis. A navyše – nie všetky misie v lobingu mu vyšli. Dlho túžil po ústeckom výrobcovi olejov a tukov Setuze. No ešte aj keď sa počas vlády Mirka Topolánka dostala na pokraj krachu, získali ju iní vplyvní hráči českého biznisu.

Gény nepustia

Schopnosť robiť biznis zdedil po otcovi. Agrofert pôvodne vyrastal na zahraničnom obchode s chemikáliami a práve obchod bol doménou jeho otca. Ten počas bývalého režimu zakladal na bratislavskej Vysokej škole ekonomickej Katedru zahraničného obchodu. Biznis socialistického Československa zastupoval v Etiópii i Paríži a aj pri rokovaniach o clách a obchodných pravidlách na pôde ženevskej centrály OSN. Istý čas mal s režimom problémy. Ešte pred Pražskou jarou ho z komunistickej strany vylúčili a ostal bez práce. Až po nej bol ako odborník omilostený.

A. Babiš v detstve chodil s otcom po svete a v zahraničí aj študoval. Aj odtiaľ pochádza jeho znalosť cudzích jazykov. Gymnázium dokončil v Bratislave, kde potom aj vyštudoval zahraničný obchod. Od roku 1978 pracoval pre podniky Chemapol a Petrimex. Tie zásobovali štátne fabriky surovinami zvonku a predávali ich výrobky v zahraničí. V roku 1985 ho vyslali do Maroka. Tam bol aj počas zmeny režimu v roku 1989. A ako sám hovorí, v severnej Afrike vtedy ani presne nevedel, čo sa doma deje.

Krok mimo biznis

Z práce pre socialistické podniky zahraničného obchodu má aj skúsenosti s ŠtB. V životopise, ktorý zverejnil, opísal, že ho zopárkrát kontaktovali agenti ekonomickej zložky ŠtB, no na nikoho nič osobné nedonášal. Hovoril s nimi vraj len o biznise. Podľa neúplných spisov ŠtB mal však A. Babiš pre ŠtB pracovať ako agent Bureš. On to rázne odmieta a označuje to za ohováranie na základe nekompletných spisov. Autorov chce žalovať.

Z biznismena, čo si dlho strážil súkromie a médiá takmer neznášal, sa stáva politik. Začal verejnou kritikou korupcie v Česku a pokračuje tým, že svoje nové hnutie Akcia nespokojných občanov ANO 2011 chce dostať do čela českej vlády a potom urobiť viaceré reformy. Založil internetovú stránku s ohnivými vyhláseniami o neschopnosti terajších politikov a nostalgickými pripomenutiami, že Česko bolo v medzivojnovom období jednou z najrozvinutejších krajín sveta. Nahovára verejnosť, nech navrhuje, čo a ako má hnutie robiť. On hľadá do jeho čela lídrov. Hnutie už podporili humorista Jan Kraus, spisovateľ Michal Viewegh, šéf stavebnej firmy Skanska Česko Dan Ťok (TREND 41/2010) či iný český bojovník s korupciou – finančník Karel Janeček.

Pomôcť mu v politike môže, že okázalým bohatstvom nikdy neprovokoval. Rád zdôrazňuje, že má len firmy a nie miliardy na účtoch, jachty a flotily drahých áut. Vraj ho viac baví práca, ako míňanie peňazí. Vo firme má až puntičkársky poriadok.