Už žiadny Sale vo výkladoch

obchodov v čase

výpredajov. Ani asset

management, outsourcing

či PR v médiách

a reklame. Ministerstvo kultúry chystá záťah

proti infiltrácii slovenskej reči jazykom západu.

Novela zákona o štátnom jazyku, ktorá

sa dala pripomienkovať do konca minulého

týždňa, má sprísniť dohľad „nad úrovňou jazykovej

kultúry v spoločnosti“. Ak si médiá,

firmy či marketéri dovolia experimentovať

s rečou proti vôli konzervatívnych kodifikátorov

slovenčiny, čakajú ich finančné pokuty.

Pod úroveň. Novela má podľa ministerstva kultúry napraviť

súčasný stav, keď sa „vo verejných komunikačných

kultúry“, nadmerne sa preberajú cudzojazyčné,

predovšetkým anglické výrazy,

ktoré sa navyše „neodôvodnene uplatňujú

namiesto vhodných domácich výrazov.“

Pôsobnosť nového zákona sa výrazne nerozširuje.

Okrem úradov, školstva či armády

naďalej bude platiť aj pre médiá, obchody

či inzerentov, ktorí sú povinní v akýchkoľvek

textoch, oznamoch, nápisoch alebo v reklamách

používať štátny jazyk. Novela by sa po

novom mala vzťahovať aj na pamätníky a pamätné

tabule – ak si zahraničné štáty či pozostalí

budú chcieť oficiálne zaspomínať na

svojich predkov či udalosti, text v rodnej reči

môže nasledovať až po slovenskom preklade,

ktorý musí mať rovnakú veľkosť písma.

Naďalej platia tiež pravidlá, podľa ktorých

napríklad reklamy či informačné tabule musia

byť najprv v slovenčine a až potom v cudzojazyčnej

verzii, ktorá, samozrejme, nesmie

byť väčšia ako nápis v štátnom jazyku.

Potrestať. Hlavnou zmenou zákona je, že jazykoví puristi

dostanú množstvo príležitostí na obohacovanie

štátneho rozpočtu. Dohľad nad dodržiavaním

zákona o štátnom jazyku aj dosiaľ

vykonával rezort, v prípade porušenia

však mohol len poslať jazykovému „páchateľovi“

upozornenie. Ak novela zákona prejde,

úradníci rezortu môžu médiám, podnikateľom

a firmám po upozornení udeliť pokutu vo výške od

100 do 5 000 eur. Teoreticky za každé cudzie

slovo, ktoré sa nepáči kodifikátorom

slovenského jazyka. To sa môže týkať dokonca

aj nápisov ako Exit na označení núdzových

východov či dopravnej značky P+R

(park and ride).

Aj odbornejšie publikácie budú musieť byť na

pozore, ak si presne neoveria, či jazykovedci

nevymysleli slovenský ekvivalent pre infiltrujúci

sa „terminus technicus“. Zákon už v súčasnosti

hovorí, že používanie vžitých inojazyčných

názvov, odborných pojmov alebo

pomenovaní nových skutočností je povolené,

ale len dovtedy, kým neexistuje vhodný

výraz v slovenčine. Ako napríklad pákový

ovládač pre joystick.

O vhodnosti používania cudzích výrazov rozhodujú

slovenské odborné inštitúcie, predovšetkým

Slovenská akadémia vied. Prevláda

v nich konzervatívny prístup k jazyku. Slová

ako outsourcing či developer sa v Pravidlách

slovenského pravopisu nenachádzajú. Ak

novela zákona prejde, beztrestne používať

sa budú môcť len vtedy, ak ich kodifikátori

odobria. To môže trvať – pravidlá pravopisu

sa naposledy obnovovali v roku 2000.

Konzultantka Mediálneho inštitútu Slavomíra

Salajová považuje peňažné trestanie slovného

prejavu za nevhodné: „Zákon má pokutovať

slov.“

Preč s češtinou. Zákon sa tiež snaží ešte viac obmedziť používanie

češtiny v médiách. To sa podarilo už

minuloročnou úpravou audiovizuálneho zákona,

ktorý vysielateľom nakázal nadabovať

všetky nové zahraničné programy, s výnimkou

pôvodných českých. Aktuálna novela zákona

o štátnom jazyku ide ešte ďalej. Dabovať

či titulkovať sa podľa nej nemusia len príležitostné

či nevyhnutné výstupy ľudí v televízii

či v rozhlase, ktorých jazykový prejav spĺňa

požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska

štátneho jazyka, čím sa rozumie rozprávanie

po česky.

S. Salajová však upozorňuje, že českí moderátori

by po nadobudnutí platnosti takéhoto

ustanovenia mohli zabudnúť na pravidelné

vystupovanie v slovenských TV programoch:

„Novela sa teoreticky vzťahuje aj na českých

ich vystúpenie sa nedá považovať len za príležitostné.“