Predvlaňajšia mobilizácia bankových vkladov pred vstupom Slovenska do eurozóny sa skončila, vlani nasledovala zákonitá korekcia. Sklon niektorých ľudí držať časť úspor doma nepominul, hotovosti sa zriekli iba na obdobie konverzie meny. Ďalším dôvodom boli nezaujímavé úroky v bankách. Kým v druhom polroku 2008 mobilizovali vkladateľov úrokmi 4 až 5 percent p.a., vlani to už bolo aj o polovicu menej.

Kým predvlani až deväť z desiatich najväčších bánk dosiahlo prírastok vkladov (väčšinou dvojciferný), vlani už dokázali rásť len tri. Dvojciferným tempom iba jediná. Vzhľadom na pád atraktivity ponúkaných úrokov bol pokles objemu vkladov o necelých päť percent skôr dobrou správou pre banky. V priemere stratili iba tretinu z predvlaňajšieho mimoriadneho prírastku zdrojov od klientov.

Veľkí stratili najviac

O najväčšie objemy vkladov prišli tri najväčšie bankové domy, ktoré predvlani z euromobilizácie najviac vyťažili. Tretia najväčšia Všeobecná úverová banka stratila vlani takmer desatinu vkladov, druhá Tatra banka o niečo menej. Obidve prišli o vyše polovicu prírastku zdrojov za rok 2008. V prípade VÚB časť vkladov zrejme prešla do podielových fondov bankovej dcéry, ktorá si vlani pripísala najväčší nárast spravovaných aktív. Oproti svojim rivalom teda skupina nestratila.

Relatívne najlepšie z lídrov trhu sa vo vkladoch darilo vedúcej Slovenskej sporiteľni, ktorá prišla sotva o tretinu predchádzajúceho nárastu a naďalej ovláda vyše 21 percent trhu. Úspory obyvateľstva, ktoré v jej bilancii výrazne dominujú, sa totiž zmenšovali oveľa miernejšie ako voľné zdroje firiem. Odlevom vkladov boli viac postihnuté banky so silnejšou pozíciou vo financovaní biznisu, ako sú Tatra banka, VÚB, UniCredit Bank, z menších Privatbanka a niektoré pobočky zahraničných bánk – najmä Citibank a ING Bank.

Kým vedúcej trojke vklady ubúdali v prvom i druhom polroku 2009, výrazne odlišný vývoj zaznamenali trhová štvorka a päťka. Najhoršie začala Československá obchodná banka (ČSOB) – za prvých šesť mesiacov vlaňajška sa jej vklady prepadli o vyše 13 percent, čím vygumovali celý predvlaňajší prírastok. Z retailových bánk začala rok horšie už iba Istrobanka – tá bola v procese spájania práve s ČSOB a k 1. júlu 2009 sa s ňou zlúčila. V druhej polovici roka akoby banka ožila a väčšinu úbytku zdrojov od klientov dokázala nabrať späť. Za celý rok už ČSOB prezentuje najmiernejší úbytok vkladov z pätice najväčších bánk na trhu.

Corporate nevýhodou

Naopak, podstatne horšiu druhú polovicu roka mala UniCredit Bank Slovakia. Tej sa pritom vo vkladoch nedarí už opakovane. V predvlaňajšom boome bola jediná z prvej desiatky bánk, ktorej vklady nestúpli. Vlani k tomu pridala najvýraznejší pokles – o takmer 14 percent. Výsledkom je, že UniCredit Bank je z tucta najväčších bánk na domácom trhu jediná, ktorá na krytie úverov nemá dostatok zdrojov z vkladov klientov.

V biznise UniCredit Bank má naďalej slabé zastúpenie retail, a tak banka oveľa viac ako jej rivali závisí od korporátnych klientov. Tí pod vplyvom krízy strácajú voľnú likviditu rýchlejšie ako obyvateľstvo. Navyše po vstupe SR do eurozóny už nič nebráni tomu, aby sa voľné zdroje tunajších dcér nadnárodných koncernov presúvali do zahraničia ako súčasť zdrojov, ktorými disponujú ich centrály. UniCredit Bank za minulý rok stratila vôbec najviac zdrojov od nefinančných podnikov, viac ako pol miliardy eur, teda bezmála tretinu úbytku podnikateľských vkladov za celý bankový sektor. Výrazná väčšina poklesu pripadá na veľké korporácie s ročnými tržbami vyššími ako 50 mil. eur.

Poštovka letí nahor

Našli sa však i banky, ktoré dokázali rozšíriť bázu klientov a dosiahnuť prírastok vkladov aj v ťažkom minulom roku. Suverénne najväčší objem nových zdrojov od klientov dokázala vyzbierať Poštová banka, ktorá je na domácom bankovom trhu kométou posledných rokov. S bezkonkurenčnou sieťou pracovísk Slovenskej pošty a čoraz silnejšou reklamnou podporou vlani len od obyvateľstva získala vyše 300 miliónov eur nových vkladov, viac ako ďalšie tri rastúce banky spolu. Ako jedna z mála bánk získala viac zdrojov aj od nefinančných podnikov. Celkový objem vkladov klientov tak zdvihla o celú tretinu, a to už tretí rok po sebe. Len za vlaňajšok jej trhový podiel poskočil z 3,4 na 4,8 percenta.

Druhý najväčší nárast zdrojov od klientov si vlani pripísala Dexia banka Slovensko. Obhájila tak šiestu priečku pred rýchlo doťahujúcou Poštovou bankou a vôbec prvýkrát zvýšila svoj trhový podiel nad päť percent. Stále si drží vyše polovicu bankových vkladov samospráv, čoraz pevnejšiu pozíciu má však aj v retaili. Aj pod vlaňajší prírastok sa podpísali vytrvalo rastúce úspory obyvateľstva, ktoré Dexia banke viac než vykompenzovali úbytok firemných vkladov.

mBank a J&T Banka

Z menších peňažných ústavov si významné nárasty vkladov pripísala internetová mBank, bodujúca nadpriemerne úročenými krátkodobými vkladmi. A tiež pobočka J&T Banky, ktorá v snahe čeliť odlevu zdrojov siahla po vkladoch s dlhšou viazanosťou – na jeden až päť rokov. Na slovenské pomery netradične bez možnosti predčasného výberu, zato s mimoriadnym výnosom. J&T Banke pritom v priaznivom roku 2008 vklady klesli, aj v prvej polovici vlaňajška iba stagnovali. Od jesene však banka boduje najvyššími úrokmi na termínovaných vkladoch, napríklad pri dvojročnej viazanosti doteraz ponúka štvorpercentný úrok. Niekoľko mesiacov k vkladom od 30 000 eur pridávala aj tzv. dovolenkový bonus – týždeň ubytovania v jednom z tatranských hotelov patriacich skupine J&T. Vklady obyvateľstva takto len do konca vlaňajška stihla zdvihnúť o vyše 80 mil. eur.

Autor je hlavný analytik TREND Analyses

Najväčšie zmeny zdrojov od klientov

PRAMEŇ: zostavila TREND Analyses SOURCE: researched by TREND Analyses

Vklady klientov (2009, mld. eur)

PRAMEŇ: z údajov bánk zostavila TREND Analyses SOURCE: researched by TREND Analyses

Zdroje od klientov

Počty klientov a klientskych účtov

Tabuľky nájdete vo flashovej verzii ročenky na strane 13