Pozemky nezistených vlastníkov nezískajú obce ani štát. Ustanovenie zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom, ktoré o prevode hovorí, je protiústavné. Koncom augusta o tom rozhodol Ústavný súd SR. „Porušuje princíp právnej istoty ako súčasti právneho štátu, právo vlastniť majetok vrátane dedenia a právo na súdnu ochranu pred iným orgánom štátu,“ povedal pre Pravdu hovorca súdu Štefan Németh.

Rozhodnutie ústavného súdu ukončilo pol druha roka dlhú kauzu. Ešte vlani v marci spochybnil ústavnosť prevodu pôdy nezistených vlastníkov na obce a mestá generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

NEPREHLIADNITE:

• Zmarená lúpež (Komentár)

Podľa neho by totiž niekoľko stotisíc občanov prevodom prišlo o majetok bez odškodnenia. Súd vtedy vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého sa prevod pôdy nemohol uskutočniť až do konečného rozhodnutia.

D. Trnka zatiaľ svoje „víťazstvo“ nekomentuje. Jeho hovorkyňa Svetlana Husárová tlmočila, že tak urobí až po doručení a zverejnení rozsudku ústavného súdu. To sa zatiaľ nestalo.

Podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Peter Vojtko, ktorý dlhodobo vystupoval proti prevodu pôdy nezistených vlastníkov na štát a obce, verdikt privítal. Podstatné je, že vlastnícke právo občanov nebude dotknuté, prízvukuje. No nemenej dôležitý je podľa neho aj fakt, že Slovensko si „zachová povesť demokratického štátu, ktorý rešpektuje súkromné vlastníctvo“.

To, čo sa chystalo, bolo zoštátnenie privátneho majetku bez náhrady, navyše z pochybného dôvodu, myslí si P. Vojtko. Skutočnosť, že vlastníka štát nevie nájsť, neznamená, že si môže privlastniť jeho majetok, dodáva.

Nezistenými vlastníkmi sú takí vlastníci, ktorých meno je známe. Len katastrálny úrad nepozná ďalšie podrobnosti, napríklad dátum narodenia, rodné číslo či miesto pobytu. Nejde teda o neznámych vlastníkov, o ktorých by neboli žiadne údaje. Takých je minimum, zdôrazňuje P. Vojtko.

I keď časť nezistených vlastníkov už zrejme nežije, o pôdu sa môžu v budúcnosti prihlásiť ich dedičia. Prevodom pôdy na štát by sa tak popreli ich ústavne práva.

Väčšina z nich ani nevie, že niečo vlastní, pretože po roku 1948 sa majetok znárodnil a údaje o vlastníctve sa prestali viesť. Podľa platnej legislatívy štát mohol začať prevádzať pôdu nezistených vlastníkov na seba už od septembra tohto roku, na obce o rok neskôr.

Počet nezistených vlastníkov odhaduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR na približne milión. Toto číslo sa ešte zvýši zhruba o polovicu, keď dokončia všetkých 3 542 registrov obnovenej evidencie pozemkov.

V súčasnosti je kompletných zhruba dvetisíc. Celková hodnota pozemkov nezistených vlastníkov s rozlohou vyše pol milióna hektárov je približne 25 miliárd korún.

Prevod pôdy nezistených vlastníkov na štát zaviedlo Slovensko ešte v roku 1995 počas vlády Vladimíra Mečiara. Za premiéra Mikuláša Dzurindu sa ustanovenie doplnilo o prevod spomínaných pozemkov zo štátu na obce a mestá, čo presadzovala predovšetkým Strana maďarskej koalície.

Foto – Miro Nôta