Keď sa v čase príprav na euro chystali nástroje ochrany cien pred bezdôvodným zvýšením, bolo hmatateľné odhodlanie a nadšenie za dobrú vec. Dnes sa čierne zoznamy hriešnych obchodníkov, ktorí mali novú menu zneužiť na vlastný prospech, spájajú skôr s rozpačitým dojmom. Autori takzvaného spotrebiteľského praniera čelia kritike, počúvajú prosby i hrozby. Najnovšie sa dočkali žaloby. Vysvetľovať tiež musia pochybnosti v súvislosti s narábaním so štátnymi peniazmi, ktoré na činnosť dostali.

Bez skúseností

Inšpirácia na verejné pranierovanie tých, čo zdražujú v čase zavádzania eura, prišla zo Slovinska. Tam zoznam „páchateľov“ viedla Slovinská spotrebiteľská asociácia (ZPS), ktorá má v krajine vybudované meno a stabilný trojzložkový systém financovania. Na Slovensku sa projektu mala ujať niektorá mimovládka za peniaze vyčleňované každoročne z ministerstva hospodárstva pre spotrebiteľské združenia.

No štvorčlenná komisia zložená zo zástupcov rezortu, z centrálnej banky a vládneho splnomocnenca nemala výber jednoduchý. Žiadna organizácia veľa skúseností s takým rozsiahlym monitoringom nemala. Nakoniec zvíťazilo Združenie slovenských spotrebiteľov (ZSS), no po radu za Slovincami si nešlo. „Boli ochotní s nami spolupracovať, ale iba na projektovom základe, na čo neboli peniaze,“ hovorí výkonný riaditeľ ZSS Miroslav Tulák.

Na monitorovanie cien a vedenie čiernej listiny dostalo ZSS stotisíc eur. Ale len na druhú polovicu minulého roka. Okrem toho zinkasovali ďalších 15-tisíc eur na vedenie horúcej telefónnej linky, poskytovanie poradenstva, šírenie osvety, testovanie výrobkov či zastupovanie spotrebiteľov v súdnych sporoch.

Haló, tu riaditeľ

No niektoré z týchto činností si ochrancovia spotrebiteľov zrejme vysvetlili po svojom. Napríklad ako hotlinka dlhodobo funguje osobný mobil M. Tuláka. Ten tvrdí, že jeho telefónne číslo sa takto využívalo aj predtým. A dôvod neexistencie oficiálnej linky je opäť najmä v nedostatku peňazí. Pätnásťtisíc od ministerstva malo slúžiť všetkým regionálnym poradenským centrám združenia. Tých je podľa neho pätnásť a ďalšie sa pripravujú. Lenže internetová stránka hovorí iba o dvanástich väčších centrách a kontakty dáva na jedenásť. Z toho rovnaký uvádza pre Bratislavu a Piešťany. No to je len menšia z nezrovnalostí okolo činnosti ZSS. Tie závažnejšie sa týkajú samotného výkonu poslania.

ZSS robí dva monitoringy mesačne v zhruba päťsto prevádzkach. V nich si anketári opisujú ceny vybraných produktov. Na základe monitoringov potom získavajú tipy na čiernu listinu. Prieskumníci sú zväčša v dôchodkovom veku, no nájdu sa medzi nimi i študenti. „Vyškolených bolo približne sto anketárov, doteraz ich v monitoringu funguje 66,“ komentuje M. Tulák.

Splnomocnenec pre zavedenie eura Igor Barát pripúšťa, že neskúsené združenie sa dopustilo nešťastných chýb. Fakt, že v jeho aktivitách prevláda nadšenie nad profesionalitou, ukazuje okrem iného konfrontácia s prácou verejných inštitúcií. Euroceny monitoruje aj Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) či Štatistický úrad SR.

Obete listiny

Práve inšpekcia prešetrila niektorých zverejnených obchodníkov a konštatovala, že sú na listine neoprávnene. No ZSS s argumentmi nesúhlasí a obchodníkov nechce zo zoznamu vyradiť. Jedine trenčiansky Kaufland dosiahol, aby ho vyčiarkli. Anketár si pomýlil typ ryže, a tak sa verejnosť mohla dozvedieť, že kilo zdraželo o 180 percent. „V prvom termíne monitoroval kontrolór ryžu Noe, v druhom termíne ryžu SOS, čiže došlo k porovnaniu dvoch rôznych tovarov v rôznej kvalite a odlišných cenových hladinách,“ píše v stanovisku hovorca Kauflandu Martin Gärtner. Od polovice decembra do polovice februára sa reťazec snažil so združením skontaktovať, no neúspešne. Až 19. februára sa mu s ospravedlnením ozval samotný M. Tulák.

Okrem Kauflandu sa za tri mesiace nazbieralo na zoznam pätnásť ďalších prevádzok. Veľa z nich hlási podobné pochybenia anketárov, žiada o nápravu a vyhráža sa právnymi krokmi. Medzi veľké firmy patrí mobilný operátor Orange. Na zoznam sa dostal za predplatnú kartu Prima. V januári mala zdražieť zo 6,64 na 9,96 €. Peter Tóth z komunikačného oddelenia operátora hovorí, že spoločnosť nikdy takú kartu nemala. V skutočnosti majú kartu za 9,63 €.

Miroslav Tulák vysvetľuje, čo v skutočnosti malo v Orangei zdražieť. Združenie konalo na základe podnetu spotrebiteľa. Poslal mail, v ktorom sa sťažoval, že od nového roka si môže obnoviť kredit nie za dvesto, ale minimálne za tristo korún. „A ak túto sumu klient neprevolá, príde o viac peňazí,“ hovorí výkonný riaditeľ združenia. Mobilný operátor sa tak ocitol na spotrebiteľskom pranieri so 40-percentným zdražením. Teraz súdne žiada stiahnutie zo zoznamu a verejné ospravedlnenie.

Na cestách

Podobné príbehy uvádzajú aj iní podnikatelia. Traja z nich tiež zvažujú žalobu. Napríklad hotel Národný dom Banská Bystrica. Navštívila ho anonymná dôchodkyňa, vypýtala si jedálny lístok a z neho si vypisovala poznámky. No podľa stanoviska hotela si nevšimla zmenu gramáže pri jednom jedle a dodatočnú prílohu pri druhom. Hotel po zistení z médií, že sa dostal na pranier, požiadal v polovici januára o stiahnutie z listiny pod hrozbou právnych krokov. O necelé dva týždne dostal odpoveď, že jeho žiadosť je neopodstatnená.

Rovnakú odpoveď dostalo banskobystrické fitnescentrum a Bratislavská parkovacia služba. U oboch robila následnú kontrolu SOI. Skonštatovala, že všetci zvýšili ceny oprávnene, na základe vyšších nákladov. No združenie to neuspokojilo. Rovnako nepochodil ani hotel v Sládkovičove.

Pranierovaní zhodne tvrdia, že o zaradení na listinu ani nevedeli. Nikto s nimi nekomunikoval, pritom v pokynoch združenia je, že druhým krokom po zistení zvýšenia ceny má byť odôvodnenie podnikateľa. Lenže ZSS podľa obchodníkov nekomunikuje. Ani vtedy, keď sa sami ozvú a žiadajú o vyčiarknutie. „Nedostali sme žiadnu odpoveď ani stanovisko združenia,“ tvrdí za Orange P. Tóth. Čo pripomína príbeh Kauflandu. M. Tulák hovorí, že oslovení boli takmer všetci. No dnes podľa neho nikto nepovažuje e-mailovú komunikáciu za plnohodnotnú.

Ako sa na listine ocitli, netušia napríklad ani v SAD Poprad. Po januárovom prieskume skončili v hanbe za nekorektné zaokrúhľovanie v čase duálneho obehu. Podľa informácií TRENDU sa stalo, že šofér nemal vydať drobné. A tak sumu zaokrúhlil, proti čomu cestujúci nenamietal. Bedlivá spolucestujúca sa spýtala na túto situáciu združenia, ktoré neváhalo a dopravný podnik zaradilo na listinu.

Prepracovať sa k zoznamu pritom chce chvíľu pátrania. Združenie na internete zverejňuje len aktuálny zoznam za posledný mesiac. Starých previnilcov umiestňuje do archívu. Viacerí si tak mysleli, že na listine už vlastne nie sú.

Nevyrovnané účty

Po prešľapoch združenia by sa dalo predpokladať, že sa projekt začiatkom roka 2009 skončí. No ministerstvo hospodárstva mimovládke priznalo na tento rok ďalších 80-tisíc eur. A k tomu opäť 15-tisíc na hotlinku či zastupovanie v súdnych sporoch.

Tento rok už ZSS právnikov potrebovať bude. No našlo spojenca. Ešte koncom roka na tlačovej konferencii sľúbil pomoc premiér Robert Fico. „Predsa len združenie je občianska inštitúcia, ktorá sa často púšťa do veľmi zvláštnych súbojov so silnými súpermi a môže sa stať, že ten silný súper bude chcieť využiť všetky možné prostriedky, ako sa brániť a možno aj ako haniť toto občianske združenie,“ povedal.

Pomoc od premiéra sa zíde, pretože nové peniaze na tento rok ešte združenie čerpať nemôže. Rezort hospodárstva našiel vo vyúčtovaní vlaňajších výdavkov diery. Združenie podľa kontroly porušilo minuloročné podmienky zmluvy so štátom. „Boli zistené nedostatky, ako napríklad nehospodárne a neoprávnené výdavky, ktoré nesúviseli s obdobím realizácie projektu. Boli vyrovnané počas výkonu kontroly,“ hovorí Dagmar Hlavatá z komunikačného oddelenia ministerstva hospodárstva. Kontrola sa skončila 5. marca a ZSS musí prijať opatrenia na nápravu. Ministerstvu ich má predstaviť tento týždeň a preukázať ich plnenie o mesiac neskôr. Ak tak neurobí, o financie môže prísť úplne.

M. Tulák argumentuje, že projekt museli v závere roka rozširovať kvôli požiadavkám ministerstva a Európskej komisie. No samotná komisia nie je príliš veľký fanúšik čiernych zoznamov. Zdôrazňujú totiž „negatívnu stránku“ eura – zdražovanie. „Požiadali sme o nevyhnutnú zmenu štruktúry rozpočtu až začiatkom decembra 2008. A až po jej schválení sme mohli výdavky realizovať,“ vysvetľuje nezrovnalosti v účtovníctve. Navyše, združenie počítalo, že projekt bude fungovať aj tento rok, a tak robilo výdavky dopredu.

Príďte pred rokom

Sporné otázky okolo fungovania čiernej listiny má ošetrovať nová zmluva so združením. No TREND so žiadosťou o jej poskytnutie, rovnako ako v prípade pôvodného projektu, nepochodil. Možnosť vidieť dokumentáciu vraj bola pred rokom. „Prezentácia bola verejná, oznam o jej konaní bol zverejnený,“ povedal hovorca ministerstva Vahram Chuguryan.

Podľa vyúčtovania projektu peniaze, ktoré ZSS dostalo, nepokryli potrebné náklady. Tie zahŕňali školenia, odmeny anketárom, ich náklady na cestovné, potom drobný materiál, správu webu, spracovanie monitoringov a iné. ZSS sa snaží zaobstarať ich čo najlacnejšie. Túto ambíciu potvrdzuje kvalita internetovej stránky. No nebola lacná, podľa vyúčtovania stála vyše 3 700 eur. Hoci nebola nová, len sa rozšírila pôvodná stránka združenia.

Štatutárna zástupkyňa konkurenčného Združenia občianskej sebaobrany Jana Miklovičová tvrdí, že za stotisíc eur by taký rozsiahli projekt nerobili: „Zvážili sme technické a personálne možnosti a časovú náročnosť projektu.“ I keď na začiatku sa pokúšalo financie získať viacero združení. Čierna listina by sa napriek tomu podľa nej dala robiť aspoň slušne a spravodlivo. Tak ako znie motto Združenia slovenských spotrebiteľov. Viaceré mimovládky tvrdia, že ZSS poškodzuje povesť všetkých ochrancov spotrebiteľov. Preto päť z nich dalo námietku proti pokračovaniu projektu.©