Dnes už je jasné, že kríza ovplyvnila svetový golfový biznis. Akým spôsobom? 

Na jeseň roku 2009 KPMG uskutočnila prieskum medzi manažérmi golfových ihrísk v Európe, na Strednom východe a v Afrike (EMA). Približne 60 percent respondentov vtedy predpokladalo návrat k predkrízovému stavu v druhej polovici roka 2010.

Realita je však iná... 

Áno. Dotazníkový prieskum v januári 2011 analyzoval výkonnosť golfových zariadení v EMA vlani a výhľad do budúcnosti. Zúčastnilo sa ho viac ako 350 majiteľov a prevádzkovateľov golfových ihrísk. Zistenia hovoria okrem iného o nasledovnom:

- V roku 2010 takmer polovica zo všetkých golfových zariadení vykazovala pokles počtu odohraných kôl (43 %), a s tým súvisiaci pokles príjmov (44 %).

- Zisková bola menej než polovica všetkých golfových ihrísk a štvrtina vykázala prevádzkovú stratu.

- 65 percent golfových ihrísk znižovalo prevádzkové náklady a 45 percent prepustilo časť svojich zamestnancov.

- Najväčší prepad výkonnosti zaznamenala Veľká Británia a Írsko, zatiaľ čo ihriská v strednej Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike boli na tom pomerne dobre.

- Jeden z dvanástich majiteľov golfových ihrísk uvažuje o predaji svojich zariadení.

- Vo všeobecnosti golfové ihriská v roku 2010 znižovali náklady na údržbu a implementovali zmeny v cenovej a marketingovej stratégii.

- Niektorým ihriskám sa podarilo eliminovať alebo zmierniť vplyv prebiehajúcej hospodárskej krízy. Avšak z počtu golfových zariadení tvoriacich stratu je zrejmé, že trhové sily majú naďalej dosah na výkonnosť golfových ihrísk.

Ako vyšlo z tohto hodnotenia Slovensko? 

Situáciu na Slovensku vnímame ako relatívne dobrú. Počet registrovaných hráčov podľa štatistík Európskej golfovej asociácie rastie od predkrízového roku 2007 každoročne približne o tisíc.

Za príklad rozvoja golfu sa v posledných rokoch považovalo Česko. Riaditeľ spoločnosti magConsulting Jaromír Beránek však tvrdí, že výstavba golfových areálov patrí spolu s výstavbou hotelov a kongresových centier medzi tri bubliny českého cestovného ruchu. 

Situácia v ČR sa líši od tej na Slovensku. Tam vybudovali a prevádzkujú takmer 10-krát viac golfových ihrísk. Aj hotelov a kongresových centier je oveľa viac. Preto boli české golfové ihriská krízou postihnuté podstatne výraznejšie ako slovenské. Najbolestivejší bol zrejme prepad dopytu zo strany korporátnych subjektov. Najmä veľké firmy významne redukovali náklady alokované na marketing, kam patrí aj golf. Zredukoval sa celkový počet komerčných turnajov. Podobne sa vyvíjal aj dopyt po MICE (Meetings, Incentives, Conferences and Exhibitions) podujatiach, kde neklesol až tak významne počet celkových podujatí, ale šetrilo sa najmä na dodatočných, nie nevyhnutných službách. Napríklad menej sa utrácalo na wellness služby alebo rôzne sprievodné podujatia zábavno-spoločenského charakteru.

Za druhý príklad v Európe sa označovalo Holandsko, a to najmä z pohľadu ekológie a využitia pôdy pri výstavbe ihrísk. Mohli by si z toho zobrať poučenie aj slovenskí developeri? Ekologické záležitosti totiž nie sú lacné... 

S Holandskom nemám skúsenosti, použijem príklady z iných krajín. V Rakúsku bolo vybudovaných niekoľko ihrísk úplne alebo čiastočne na bývalých skládkach odpadu. Okrem spoločenského a ekologického prínosu práve rekultiváciou takýchto území, často situovaných v zaujímavých husto osídlených lokalitách, môže majiteľ a prevádzkovateľ profitovať z relatívne vysokého potenciálneho dopytu. Dodatočné náklady spojené s rekultiváciou bývajú spravidla kompenzované nízkou nadobúdacou cenou predmetného územia. Podobné skúsenosti majú aj inde.

Vráťme sa na Slovensko. Čo je v súčasnosti okrem krízy (nedostatok vlastných zdrojov i nedostupnosť úverov) najväčším problémom výstavby ihrísk? 

Pravdepodobne nedostatok odvahy a optimizmu. Ale aby som nezľahčoval, posledné tri roky boli pre väčšinu subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu na Slovensku ťažkým obdobím. Rozumiem preto opatrnosti, s ktorou pristupujú investori k novým projektom.

A čo európske fondy? 

Slovenský cestovný ruch potrebuje niekoľko silných impulzov, aby zaujal a posilnil si imidž modernej turistickej destinácie. Európske fondy smerované do tejto oblasti by sa namiesto rozdrobovania do mnohých malých, relatívne nevýznamných projektov mali využiť práve na tento účel. Aj my v KPMG máme na stole dva takéto projekty, ktoré majú všetky predpoklady na naplnenie tohto cieľa. Stojí to však veľa úsilia presvedčiť kompetentných, že týmto smerom vedie cesta k úspechu a návratnosť štátnej pomoci pri takýchto typoch projektov je perspektívnejšia v porovnaní s prostriedkami smerovanými do priemyslu.

Na koľko sa ráta návratnosť takýchto investícií vo svete a na Slovensku? 

Projekty v oblasti turizmu a voľného času sú behom na dlhé trate. Hoci to už bolo povedané veľakrát, Slovensko má veľký potenciál a za určitých okolností, ak spojíme sily, môžu byť nasledujúce roky práve začiatkom jednej etapy rozvoja cestovného ruchu.

Pozrime sa na golf s ohľadom na ekonomiku prevádzky ihrísk. Roky aj KPMG odporúčalo spájať výstavbu ihriska s rezidenčnou časťou a službami aj pre negolfistov. Platí to aj dnes v čase realitnej krízy? Pozrime sa na španielsku bublinu, desiatky tisíc nepredaných apartmánov a víl aj okolo ihrísk... 

Opäť sa asi nedá úplne porovnávať situáciu na trhu nehnuteľností v Španielsku so situáciou na Slovensku. Aj keď v súčasnosti je aj na Slovensku viacero projektov, ktoré nenaplnili očakávania investorov a developerov. Ak si ako príklad zoberieme víkendové apartmány, sú aj na Slovensku projekty, ktoré sa napriek masívnej mediálnej kampani a skúsenostiam zahraničného investora skončili neúspechom. Napriek týmto skúsenostiam z reálneho života nedá sa zovšeobecňovať či spájať alebo nespájať výstavbu golfového ihriska s rezidenčným bývaním a inými negolfovými komponentmi. V niektorých prípadoch to význam má, v iných nie. Aj naše odporúčania sú individuálne ku každému projektu.

Čo odporúčate v súčasnosti nádejným developerom v oblasti golfu? 

Rád by som posmelil nádejných developerov, aby neváhali a prišli k nám nezáväzne podiskutovať o svojich plánoch a víziách.