Blokovanie internetu je súčasťou návrhu zmeny zákona o hazarde, o ktorom ešte vláda ani parlament nerozhodovali. No medzičasom už poslanci prijali inú zmenu, účinnú od 1. septembra. Tá zvyšuje odvody z hazardu do štátneho rozpočtu a zavádza napríklad vysoké (do pol milióna eur) pokuty za propagovanie zahraničných stávkových spoločností.

Domáce firmy si túto zmenu pochvaľujú. „Pripravili novelu zákona na profesionálnej úrovni, logickú, objektívnu, rešpektujúcu ústavu a zákony Slovenska a tiež legislatívu Európskej únie,“ hovorí o ministerstve financií šéf spoločnosti Niké Otto Berger.

Postihovaním tých, čo propagujú firmy bez slovenskej licencie, sa sledujú dva ciele. Prvým je ochrana záujmov štátneho rozpočtu, druhým podpora férovej súťaže. Ak firma registrovaná trebárs na Malte platí v porovnaní so slovenským konkurentom takmer nulové odvody a výrazne nižšie dane z príjmu, vďaka nižším nákladom si môže dovoliť vypisovať napríklad výhodnejšie kurzy na športové udalosti.

Problém je, že útoky na podniky s mimoslovenskou licenciou možno tak jednoznačne v súlade s právom EÚ nie sú. Jej právne predpisy síce online hazard priamo neupravujú, no základné zásady možnej regulácie vyplývajú z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Podľa týchto zásad si môžu štáty upraviť pravidlá hazardu takmer tak, ako chcú – môžu zaviesť štátny monopol, blokovať poskytovateľov bez domácej licencie či zakazovať jednotlivé druhy hazardu. No musia spĺňať niekoľko podmienok.

Jednou z nich je, že obmedzenia (nielen) zahraničnej konkurencie treba odôvodniť verejným záujmom – napríklad snahou udržať verejný poriadok, chrániť spotrebiteľov pred podvodmi či mladistvých pred závislosťou. Takýmto verejným záujmom podľa súdu nie je zabraňovanie zníženia príjmu z daní do štátnej kasy.

Slovenské ministerstvo financií sa pri zmenách zmienilo aj o ochrane spotrebiteľov v súvislosti s ťažkou vymožiteľnosťou výhier od zahraničných stávkových firiem. No inak s nápadom obmedziť zahraničné stávkovanie prišlo v strategickom dokumente s názvom Analýza možností zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu.

Ďalšou podmienkou, ktorú súd akcentuje nielen pri hazarde, je zákaz diskriminácie na spoločnom európskom trhu z dôvodu sídla firmy. Inak povedané, štát nesmie diskriminovať maltskú firmu iba preto, že sídli na Malte.

Lenže v zákone o hazardných hrách sa píše, že licenciu možno udeliť len právnickej osobe so sídlom na Slovensku. V tomto vidí problém aj predseda parlamentného Ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (KDH). „Na máločo je Brusel taký alergický ako na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, respektíve domicilu,“ napísal nedávno na svojom blogu. No hneď dodal, že ak sa dôvody obmedzenia kvalifikovane vysvetlia, slovenský zákon má šancu získať aj bruselské odobrenie.

TREND sa opýtal šéfa stávkovej spoločnosti Fortuna SK (kontrolovanej investičnou skupinou Penta) Milana Aľakšu, čo by – ak by mala jeho firma takú možnosť – napísal do novely inak ako ministerstvo financií. Odpoveď bola, že v zásade nič, iba by pridal zrušenie monopolu národnej lotérie Tipos v oblasti internetového hrania. Mimochodom, presne to ministerstvo financií už dlhšie zvažuje.

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.