Keď na jar minulého roku písal TREND o projektoch, ktoré sa za minulej vlády financovali miliónmi eur z eurofondov, nejeden čitateľ musel neveriacky krútiť hlavou. Peniaze daňovníkov sa použili napríklad na školenie členov rybárskeho zväzu v zvládaní stresu. Aký stres bežne zažíva slovenský rybár, ak loví inde ako na Aljaške ohrozovaný medveďom grizly?

Otázka či slovenské verejné vysoké školy nevzdelávajú tisíce poslucháčov v zručnostiach, ktoré pre nedostatok pracovných miest nebudú mať šancu uplatniť v praxi, znie podobne rozhorčujúco. No z úst kompetentných nezaznieva vôbec.

Medikov je dosť....

V prípade výchovy mladých lekárov naoko nie je na mieste. V závere minulého roku sa minister zdravotníctva Ivan Uhliarik zaujímal, či je v silách Slovenskej zdravotníckej univerzity doplniť vzdelanie trom stovkám lekárov z Ukrajiny. Informácia budí dojem, že lekárske fakulty produkujú primálo ľudí s titulom MUDr.

Pohľad na štatistiky naznačuje, že tieto fakulty sa ako jedny z mála pomerne dobre triafajú do dopytu trhu. Diplom v odbore všeobecné lekárstvo získa ročne okolo päťsto Slovákov. To zhruba zodpovedá počtu nových ponúk na prácu lekára, ktoré sa ročne objavia na portáli profesia.sk.

Z týchto ponúk práce sa však v minulom roku až dve pätiny týkali zahraničia. No cudzina neláka každého. Podľa slovenských nemocníc oslovených TRENDOM prevyšujú žiadosti absolventov medicíny možnosti slovenských zariadení. Prešovská fakultná nemocnica s poliklinikou registruje ročne vyše sto žiadostí, no prácu ponúkne len pätnástim. V Nových Zámkoch sa na prácu príde opýtať do 35 absolventov, zamestnanie získa polovica z nich. Aj v Trenčíne je doručených životopisov viac ako voľných miest v nemocnici, aj keď nie vo všetkých odboroch.

Ak počet absolventov prevyšuje počet voľných pracovných miest, prečo I. Uhliarik pripravoval pôdu pre ukrajinských lekárov? Podľa hovorkyne rezortu Kataríny Zollerovej vychádzal z ministerskej Správy o stave zdravotníctva z júna 2011. Možnosťou „doviezť“ lekárov z Ukrajiny sa rezort zaoberal v čase, keď odborári hrozili výpoveďami tisícov slovenských medikov.

... no ťažko sa umiestňujú

Podľa spomínanej správy počet lekárov v zariadeniach všetkých typov zriaďovateľov neklesol, ale v rokoch 2002 až 2009 narástol o desatinu na 17,8 tisíca osôb. Podrobne sa v nej píše o starnutí „bielej kasty“. Počet lekárov nad 55 rokov sa za uvedené obdobie takmer zdvojnásobil. Podiel pracujúcich dôchodcov pred dvomi rokmi dosiahol šestnásť percent zo všetkých lekárov.

Ak sa štátne aj súkromné zdravotníckej zariadenia (v tých pracuje 70 percent lekárov-penzistov) spoliehajú namiesto absolventov na dôchodcov, tak aj preto, že mladý medik bez atestácie je pre ne použiteľný len ako sekundárny lekár. A vyžaduje si roky ďalšieho vzdelávania a odborné vedenie skúsenejším špecialistom.

V prípade, ak nemocnica absolventa prijme, riskuje, že po zisku atestácie dá mladý odborník Slovensku zbohom. Platové pomery napríklad v Nemecku sú so Slovenskom neporovnateľné a to isté sa dá povedať o podmienkach na ďalší profesionálny rast či o úrovni manažmentu nemocníc.

Niektoré kliniky preto niekoľkoročné ďalšie vzdelávanie, ktoré dosahuje sumu novej Škody Fabie, uhrádzajú začínajúcim pracovníkom z vlastných peňazí. Výmenou za zmluvou potvrdený sľub, že po zisku atestácie budú na pracovisku pôsobiť ešte niekoľko rokov. Na nič podobné sa nemôže spoliehať absolvent túžiaci po privátnej ambulancii. Ak nemá rodiča, po ktorom by „remeslo“ prevzal, pre každého iného súkromného lekára prijatie neatestovaného absolventa predstavuje len zbytočné náklady.

Aj z tohto dôvodu začínajú v niektorých regiónoch Slovenska chýbať rôzni špecialisti, napríklad zubní lekári. V sedemnásťtisícovom okrese Turčianske Teplice sa pred rokom starali o chrup obyvateľov len traja stomatológovia. Situáciu predstavitelia mesta zachraňovali oslovovaním zubárov z Ukrajiny.

V prípade medicíny to vyzerá tak, že vysoké školy produkujú dostatok absolventov. Štát však nedokáže úspešne manažovať ich umiestnenie na trhu. Odpoveďou na otázku, prečo by sa o to mal starať, je okrem iného výška normatívneho príspevku, ktorý je pri lekárskych študijných odboroch tretí najvyšší. Spolu trinásťtisíc eur, ktoré štát pri súčasnom nastavení zaplatí za šesť rokov štúdia medika, je dosť na to, aby bolo daňovým poplatníkom ukradnuté, či absolventi svoje vedomosti využijú v ich prospech.

Lacní učitelia

Podobné úvahy sa zdajú byť zbytočné v súvislosti s učiteľskými smermi vysokoškolského štúdia, keďže nižší normatív, ako majú oni, je už len pri právnikoch (momentálne okolo 557 eur). „Ak sú náklady vzdelávania porovnateľné, nie je problémom, ak sociológ robí manažéra u mobilného operátora alebo angličtinár prekladateľa či protokolistu na ambasáde,“ myslí si poslanec NR SR Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS), aktívny najmä pri tvorbe školskej legislatívy.

Spolu 2,2 tisíca absolventov magisterského stupňa učiteľského štúdia, ktorí fakulty úspešne opustili v minulom roku, tiež nie je výrazne nad kapacity slovenských základných a stredných škôl, kde bude v tomto roku pracovať 60-tisíc pedagógov.

Dôvod ani priestor na redukciu počtu študentov tu, zdá sa, nie je. K zmene pohľadu na efektívnosť vynaložených peňazí na činnosť pedagogických fakúlt však núti informácia, že až polovica ich absolventov, ktorí sa chceli zamestnať prostredníctvom portálu profesia.sk, nemá o prácu vo vzdelávaní a školstve záujem. Základy didaktiky sú tak pre nich niečo ako školenie zvládania stresu pre rybárov. V praxi ich nevyužijú.

Vo výskume vzdelávania sa v ostatnom čase najmä v USA často používa analýza pridanej hodnoty. Pomocou štandardizovaných testov sa ňou skúma, ako sa výkon študentov v triede daného učiteľa líši medzi začiatkom a koncom školského roka. Ekonóm zo Stanfordskej univerzity Eric Hanushek na základe výsledkov stoviek analýz pridanej hodnoty odhadol, že študenti veľmi zlého učiteľa sa za celý školský rok naučia v priemere len polovicu predpísaného učiva. Vplyv učiteľa je podľa neho oveľa silnejší faktor ako veľkosť triedy.

Dá sa predpokladať, že mladý učiteľ, ktorý zobral kantorský džob len preto, že má potrebný diplom a v okolí jeho bydliska žiadna lepšia práca nebola, nebude patriť k pedagógom, ktorého žiaci budú v testoch excelovať.

Málo atraktívne vzdelávanie
(Počet absolventov pedagogiky, ktorí majú záujem o prácu v školstve)

PRAMEŇ: profesia.sk

Málo dôležitá kvalita školy

Vyhnúť sa tomuto stavu by bolo možné zúžením výberu poslucháčov pedagogických fakúlt a zameraním sa nielen na vedomosti maturantov, ale aj ich osobnostné predpoklady a motiváciu na prácu učiteľa. A prípadný nedostatok učiteľov s vysokoškolským titulom riešiť spôsobom, aký pred rokom navrhla česká Národná ekonomická rada vlády (NERV). Podľa nej by pre profesiu učiteľa stačil zapáleným adeptom len bakalársky titul a pedagogický kurz.

No pokúšať sa prispôsobovať počet absolventov jednotlivých odborov potrebám trhu by bolo podľa M. Beblavého zbytočné. „Vzhľadom na dynamiku trhu práce je tento typ plánovania odsúdený na ešte väčší neúspech ako iné,“ tvrdí poslanec. Podľa neho je kľúčová téma slovenského školstva, či sú absolventi kvalitne pripravení a motivovaní na prácu vo vyštudovanom odbore.

Súčasné vedenie ministerstva školstva presadzuje skôr nedirektívnu zmenu vysokoškolského systému formou poskytovania informácií o miere nezamestnanosti absolventov jednotlivých fakúlt či priemerných platoch tých, ktorí si prácu našli. Inak rezort pristupuje k strednému školstvu, kde ešte pred Vianocami rozhodol o zrušení tretiny študijných odborov.

Vyrovnávanie informačnej asymetrie však môže byť beh na dlhú trať. Prieskum Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry spred piatich rokov ukázal, že kvalita školy je najdôležitejším kritériom na výber školy len pre 28 percent študentov. Takmer rovnako veľké skupiny tvorili mladí ľudia prihliadajúci najmä na nízke náklady na štúdium a možnosť ukončiť školu bez veľkej námahy. U štvrtiny oslovených hrali prím pri výbere školy možnosti študentského života.

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.