Oväčšinu podnikov z odevného biznisu na území bývalého Československa sa starajú najmä konkurzní správcovia a likvidátori. Prípadne historici. Takže interes zahraničných partnerov, často známych módnych domov o Makytu Púchov je už v brandži rarita. Dôvod je popri kvalitnej výrobe aj silný vlastný vývoj a konštrukcia odevov. Konkurenčná výhoda, ktorá dokáže zákazníkov známych značiek zaujať.

Klasické rany

Kým začiatkom milénia evidoval Štatistický úrad SR v odevnej výrobe vyše 73-tisíc ľudí, vlani to nebola ani polovica. Aj keď sa počet zamestnancov Makyty vyvíjal podobne, na terajších 750 ľudí, firma rozhodne nezaniká. Posledné roky pritom priniesli úpadok aj takým tradičným menám, ako boli trenčianske firmy Merina a Ozeta, krízové poryvy nezvládla ani východoslovenská značka Lifeline.

Makyta výrobu na Slovensku drží. V domácom Púchove aj v menšom závode v Námestove. V roku 2010 vykázala tržby 10,8 milióna eur. Generálny riaditeľ a spolumajiteľ firmy Marián Vidoman koncom minulého roku ešte nepoznal výsledky za celý rok, no podľa objednávok vedel, že pokles produkcie v dámskej konfekcii sa bude blížiť k desiatim percentám. No konštatuje, že sa podarilo situáciu stabilizovať.

Vážne problémy mala Makyta pred dvoma rokmi. Naplno sa prejavovala konkurencia z Ázie, ktorá každoročne odčerpáva z Európy časť odevnej výroby a Makytu pripravila o závod v Bytči. Ako by to nebolo dosť, na konci roku 2009 firma prišla o kompletnú výrobu poťahov na automobilové sedačky, ktorá mala byť druhou nohou jej biznisu. Takmer pätnásť rokov šila Makyta pre rakúskeho výrobcu autointeriérov Eybl International. Potom jeho centrála v Trense rozhodla, že presunie výrobu zo Slovenska a z Maďarska do Srbska – za nižšími nákladmi (TREND 45/2009).

Makyta musela v priebehu pomerne krátkeho času zatvoriť svoj druhý závod v Púchove. Z vyše 650 ľudí v automobilovej výrobe dostalo 552 výpoveď okamžite a zvyšok trochu neskôr. Náklady na odstupné a rušenie výroby zrazili Makytu v roku 2009 a 2010 do strát, ktoré sa jej podarilo znížiť iba predajom časti priestorov.

Na Slovensku tak ostali z väčších výrob poťahov iba dcéry zahraničných firiem. Textilné a kožené šije v Košťanoch nad Turcom pri Martine Trim Leader zo skupiny Johnson Controls. Okrem toho šijú kožené interiérové dielce aj závody nemeckého Eissmannu a francúzskej Faurecie v Holíči a Košiciach.

Viac než dielňa

Makyta na Slovensku osamela aj v šití odevov. Iné podniky väčšinou živila zákazková výroba pre medzinárodné značky, no fungovali čisto ako nájomné dielne na šitie. To z nich robilo ľahkú obeť nákladových úspor v konkurencii. Postupne prišli o zákazníkov a takmer bez výnimky zanikli.

Makyta vyrába 87 percent produkcie pre značky Prada, Armani, Versace, Byblos, René Lezard, Max Mara, Georges Rech či Lacoste. Šije pre ne plášte, kostýmy, šaty či blúzky. „V súčasnosti máme stabilizované portfólio zákazníkov a tieto značky nám garantujú vykrytie kapacít aj v období recesie,“ konštatuje M. Vidoman.

Od biznisu bývalých kolegov z iných firiem sa podľa neho citeľne líši. „Exkluzívne značky požadujú vysokú kvalitu v malých sériách. Kým pred dvadsiatimi rokmi sme šili z jedného druhu priemerne tisícdvesto kusov, dnes je to 75,“ vysvetľuje. Pri takých sériách majú zákazníci, ako hovorí, celkom iné požiadavky na precíznosť vyhotovenia, flexibilitu dodávok a to, čo nazýva „európska morálka“.

Lákadlom a zárukou pre svetové značky je vyše 72-ročná história továrne. „Hľadajú historickú skúsenosť v profesii. A tú Slovensko vie poskytnúť. Povolanie sa tu dedí, dcéra sa môže s matkou radiť o špecialitách šitia,“ vysvetľuje M. Vidoman.

Vysoké púchovské krajčírstvo

Akokoľvek dobre organizovaná a kvalitná výroba by na zaujatie svetových módnych domov nemusela stačiť. Časť najviac talentovaných a zručných zamestnankýň prevažne ženského osadenstva Makyty však pracuje vo firemnom návrhárskom ateliéri a konštrukčných dielňach. Tam vzniká dizajn a technické spracovanie odevov vlastnej značky Makyta, ktorú firma predáva v desiatke obchodov po Slovensku. Tvorí okolo osem percent tržieb. Reputácia zďaleka nie je jediný cieľ. Tým je schopnosť ponúknuť aj veľkým zákazníkom nielen výrobné kapacity. „Pokiaľ ponúkneme zákazníkom aj vývojovo-konštrukčný servis, je to presne to, čo hľadajú. Praktická podoba skúsenosti v profesii,“ dodáva.

Makyta ju podporila aj nedávnou módnou prehliadkou, na ktorej nepredstavila iba najnovšiu kolekciu jeseň-zima 2011/2012. Špeciálne pre ňu vznikla v dielňach aj séria modelov, ktoré navrhol dizajnér Boris Hanečka, považovaný za výrazný talent domácej módy. Spolupráca s návrhárkami a konštruktérkami odevnej fabriky ho prekvapila. „Najzaujímavejšie bolo prežívať zrod modelu, na ktorom pracuje mnoho ľudí naraz, čo neuveriteľne zrýchľuje tvorivý proces,“ porovnáva B. Hanečka skúsenosť z Makyty s prácou v dizajnérskom ateliéri. V ňom má aj vo výrobe prototypov obvykle jeden človek na starosti jeden odev.

Skúsenosť v profesii

Predchodkyňa Makyty vznikla v roku 1939 ako Prvá slovenská továreň odevov s výrobou v Žiline. Rozvoj zažila v štyridsiatych rokoch v rukách českého veľkopodnikateľa Arnošta Rolného. Po znárodnení v roku 1948 sa stala súčasťou skupiny odevných podnikov s centrálou v Trenčíne, no o rok neskôr sa znovu oddelila a vznikla samostatná Makyta.

Po zmene politického režimu sa zmenila na akciovú spoločnosť a prešla zamestnaneckou privatizáciou. Fond národného majetku stanovil cenu na 800 miliónov korún, z čoho polovicu hradili noví vlastníci v splátkach a zvyšok sa zaviazali vo firme preinvestovať. Viedol ich M. Vidoman, ktorý neskôr od časti zamestnancov akcie kúpil a stal majoritným akcionárom. V čase privatizácie už Makytu nejaký čas viedol a musel sa vyrovnávať so stratou trhov bývalého socialistického bloku. Našiel zákazníkov aj v západnej Európe a naštartoval výrobu autopoťahov. V roku 2001 mala tržby 43 miliónov eur. Dnes sú štvrtinové.

M. Vidoman vníma, že pre jeho brandžu majú v mnohých európskych krajinách už len útlmové programy. No vyhlasuje sa za fanúšika zachovania tradičných remesiel a rieši vo firme generačnú výmenu. Pri priemernom veku pracovníčok 45 rokov cíti, že spoločnosť dozrela. Efektívnosti výroby pomáhajú investície spred niekoľkých rokov, najmä automatizované stroje na veľkokapacitné strihanie látok. Okrem ambícií v móde má M. Vidoman aj konkrétny, hoci nie typický manažérsky cieľ. Viesť fabriku tak, aby sa ľudia v Makyte dočkali v zamestnaní dôchodku.

Vizitka Makyty
(individuálne výsledky, mil. €)

PRAMEŇ: Makyta Púchov

Daňovo nevýhodné ulice

Drahé mesto dráždi firmy

Rozhodnutie Makyty usporiadať módnu prehliadku v Skalici namiesto domáceho Púchova prekvapilo. Z rozhovoru s jej šéfom Mariánom Vidomanom jeden dôvod trčí. Je to daňová politika púchovskej radnice. M. Vidoman spomína údaje z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, podľa ktorého sa vyššie dane z priemyselných stavieb než v Púchove platia len v štyroch mestách v krajine. K tomu šéf Makyty poukazuje na bezkonkurenčnú na hornú sadzbu 6 eur 40 centov za štvorcový meter pre dve najväčšie firmy v meste. V krajských mestách sa sadzba hýbe od 2,32 do 3,32 eura. Napríklad najväčšia slovenská firma Volkswagen Slovakia platí v Bratislave necelé tri eurá. „Už dolná sadzba rozpätia v Púchove, 3,10 eura, patrí v krajine medzi najvyššie,“ komentuje M. Vidoman. Najvyššiu sadzbu 6,40 eura prisúdili mestskí páni pre vlaňajšok len pre dve ulice v meste – T. Vansovej, kde sídli nemecký výrobca pneumatík Continental, a 1. mája, na ktorej vyrába Makyta. Voči tomuto nariadeniu mesta sa firma sťažovala na okresnej prokuratúre. Tá vydala voči výmeru protest prokurátora. Po intervencii primátora Púchova Mariána Michalca ho mestskí poslanci odmietli a mesto daň vymáhalo exekúciou. M. Michalec obvinil Makytu, že neplatí mestské dane. M. Vidoman reaguje trpkou poznámkou, že napriek protestu si mesto daň za minulý rok stiahlo z účtu Makyty exekučne.

Mesto tvrdí, že vyššie dane na niektorých adresách vyplývajú z územného plánu, hoci podľa M. Vidomana sa v ňom nič také nepíše. K sadzbám radnica konštatovala, že podľa zákona nesmie správca dane určiť najvyššiu sadzbu 40-krát vyššiu, než je najnižšia. Podľa M. Vidomana ide o diskrimináciu. Z kancelárie primátora dostal TREND odpoveď, že mesto iba vymáha svoje daňové pohľadávky. Radnica pripravila daňový výmer na tento rok. Sadzbu 6,40 eura prikázala platiť za všetky priemyselné stavby v Púchove.(mj)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.