Azda sa viacerí pozastavili nad faktom, že v dvoch rovnakých chalupách v tej istej obci pýtajú od turistov výrazne odlišné ceny. Vysvetlenie je jednoduché. Majiteľ jednej ju prenajíma na ubytovanie oficiálne a vlastník druhej, ako sa hovorí – načierno. Tá prvá, kde majiteľ robí všetko podľa litery zákona, je zaťažená množstvom poplatkov a má stanovené aj iné tarify pri platbe energií. Druhá používa tarify bežného užívateľa, nepodnikateľa. Služby prvého môže hosť v prípade nespokojnosti podrobiť reklamácii, s oficiálnou reklamáciou služieb tej druhej bude mať problém, lebo tá ako ubytovacie zariadenie ani nefiguruje.

Nevytŕčať z radu

„Turizmus ponúka v našom regióne jednu z mála príležitostí na podnikanie. Vždy ma táto sféra lákala, tak som sa s veľkým nadšením rozhodol, že zveľadím našu chalupu a popri svojej práci budeme s manželkou podnikať,“ rozpráva svoj príbeh jeden z prenajímateľov chalúp. Do rekonštrukcie investoval nemalé peniaze vybavil si živnostenský list, vybehal potrebné povolenia a potešený vítal hostí. „S radosťou ich vítam dodnes, ale už s obavou, či ma niekto neudá, lebo už nie som podnikateľ,“ konštatuje.

Po prvých rokoch podnikania totiž zistil, že je jeden z mála ubytovateľov, ktorý svoje podnikanie zlegalizoval. „Keď som sa pýtal chalupárov a prenajímateľov privátov, ako dokážu udržať také nízke ceny, keď všetky ostatné náklady narastajú, smiali sa mi,“ pokračuje. Tvrdili, že je blázon, ktorý platí dobrovoľne drahšiu elektriku, odvádza daň z ubytovania a navyše platí aj daň z príjmu. To, že platil aj odvody – ako držiteľ živnostenského listu, im radšej ani nespomínal. „Keď som si spočítal, o aké náklady sú moji konkurenti odbremenení, pochopil som ich cenovú politiku. Najprv som si kládol otázku, ako je možné, že sa smelo propagujú na internete, veď zákon vyžaduje, aby každá webstránka uvádzala IČO a údaje prevádzkovateľa webstránky, ale potom som dostal informáciu, že to nik nestíha kontrolovať a že sa tým zbytočne trápim,“ vysvetľuje.

Najprv si hovoril, aká je to škoda, koľko peňazí by pribudlo do obecného rozpočtu, keby si všetci prenajímatelia plnili svoju povinnosť a odvádzali poplatky obci. Po niekoľkých rokoch oficiálneho podnikania sa však rozhodol, že skončí so svojím idealizmom. „Nemalo to zmysel. Vytŕčal som z davu, keď prišla nejaká kontrola, tak si našla mňa, lebo som bol oficiálne všade registrovaný. Mal som podstatne vyššie náklady, a tým aj vyššie ceny. S manželkou sme sa rozhodli, že zrušíme oficiálne podnikanie a budeme sa tváriť rovnako ako ostatní ubytovatelia, ktorí chápu výklad živnostenského zákona po svojom,“ končí svoje rozprávanie.

Svojský výklad zákona

Mnohí ubytovatelia si živnostenský zákon vysvetľujú skutočne po svojom. Niekoľkoročné diskusie o tom, či mať alebo nemať pri prenajímaní chát a chalúp živnostenský list, nevyústili do zmien v legislatíve. Podľa živnostenského zákona je teda na prenájom nehnuteľnosti, bytových i nebytových priestorov naďalej nevyhnutné živnostenské oprávnenie a vydanie živnostenského listu, v prípade, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Základnými službami sa pritom rozumie dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvoz odpadu atď.

Viacerí by sme si priali, aby bola legislatíva zhovievavejšia a aspoň trochu sa prispôsobila takým podmienkam na podnikanie pri ubytovávaní v chatách a chalupách, aké sú napríklad v Rakúsku. Ako príklad sa často spomína, ale je fakt, že toto odvetvie u našich susedov bezchybne funguje. Aj podľa Júliusa Hudeca, prezidenta Slovenského zväzu vidieckeho turizmu a agroturizmu je to práve legislatíva, ktorá je základom výborných výsledkov Rakúska v turizme. Často síce zaznieva kritika na vysoké ceny prenájmov našich chát a chalúp, ale nehodnotí sa, ako vznikajú ceny tých, ktorí sa snažia dodržiavať platné pravidlá oficiálneho prenajímania. Samozrejme, hosťa to nemusí zaujímať, ale keď sa rozhoduje podľa ceny, rozhodne sa veľakrát pre lacnejšieho neoficiálneho ubytovateľa.

Namiesto oficiálne podnikajúcich ubytovateľov tak máme dnes stovky neoficiálnych prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, a to najmä pri prenájme chát, chalúp a apartmánov. Sféra, ktorá – ak by sa upravili podmienky – by mohla prinášať do obecných rozpočtov miestne poplatky a do štátneho rozpočtu daň z príjmov.

Autorka je lektorka v oblasti turizmu.