Výkonnosť slovenskej ekonomiky bola v prvom štvrťroku reálne o 4,8 percenta vyššia ako rok predtým. Podrobnejšie údaje, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, naznačujú ešte rýchlejší rast hospodárstva ako prvý rýchly odhad z mája. Eurostat naznačuje, že Slovensko vyštartovalo z krízy najrýchlejšie spomedzi krajín, ktoré doteraz svoje štatistiky spracovali. No napriek tomu ostáva situácia na trhu práce katastrofálna. Nielenže sa tvorí málo nových pracovných miest, ale ich čistý prírastok je stále v mínuse. A nezamestnanosť sa vrátila nad 15 percent.

Slovensko sa tak vrátilo k rastu po roku klesania výkonnosti hospodárstva. Ešte v poslednom štvrťroku vlaňajška celkový produkt ekonomiky klesol medziročne v stálych cenách o 2,6 percenta. Vysokému číslu za prvé tri mesiace tohto roka čiastočne pomohla nízka porovnávacia báza – v prvom štvrťroku 2009 bola totiž ekonomika v najhlbšej recesii, keď HDP reálne klesol až o 5,7 percenta.

Za rastom stojí najmä oživenie zahraničného dopytu. Vývoz, ktorý sa pred rokom prepadol o celú štvrtinu, v prvom kvartáli tohto roka stúpol o 17 percent (po očistení od cenových vplyvov). To korešponduje aj s číslami Eurostatu, podľa ktorého sa už do plusu vrátili aj všetci hlavní obchodní partneri Slovenska. Pozitívny prírastok výkonnosti hlásia Česi, Nemci, Francúzi i Rakúšania. Červené čísla stále vidno na východ i juh od Slovenska.

No nebolo to len o exporte. Mierne oživenie zaznamenal aj domáci dopyt. Kým investície aj spotreba domácností stagnovali, ťahúňom domáceho dopytu boli vládne výdavky. Konečná spotreba verejnej správy stúpla o vyše šesť percent. Na mzdy a odmeny vláda minula až o 11,8 percenta viac ako pred rokom. Prispeli k tomu rast počtu zamestnancov a tiež zvyšovanie miezd a vyplácanie odmien vo vybraných rezortoch (najviac vnútro a spravodlivosť).

Investičná aktivita bola na medziročnej báze v miernom mínuse (-0,4 %). Je to oveľa lepší výsledok ako priemer eurozóny (-5,0 %), no stále prispieva k faktu, že s celkovým pozitívnym obrazom slovenského oživenia ešte stále nekorešponduje vývoj na trhu práce. Slovensko tak zažíva takzvaný jobless recovery, teda oživenie, s ktorým sa nespája adekvátna tvorba pracovných miest.

Zamestnanosť bola v prvom kvartáli o 4,4 percenta nižšia ako pred rokom. Robotu malo 2,283 milióna ľudí. Po očistení o sezónne vplyvy zamestnanosť dokonca mierne (o 0,5 %) klesala aj v porovnaní s koncom krízového roka 2009.

Bezútešný stav trhu práce dokresľuje aj údaj o nezamestnanosti. Počet ľudí neúspešne hľadajúcich prácu medziročne vyletel o 45 percent na 407-tisíc. V prepočte na celkovú pracovnú silu to znamená 15,1-percentnú mieru nezamestnanosti. To je o 4,6 percentného bodu viac ako pred rokom. Nezamestnanosť sa tak vrátila do roku 2005.

To nebránilo zvyšovaniu priemernej mzdy. Tá v prvom kvartáli narástla medziročne (po očistení od vplyvu inflácie) o 1,6 percenta a dosiahla 725 eur mesačne. Zvýšeniu priemernej mzdy však do istej miery pomohla aj rastúca nezamestnanosť. O robotu totiž prichádzali predovšetkým slabšie zarábajúci ľudia, ktorí tak prestali ťahať aritmetický priemer miezd nadol.

Rast HDP
(medziročne, %, s.c.)

PRAMEŇ: Štatistický úrad SR