Som proti, znie banner facebookovej stránky proti výstavbe víl a sociálno-zdravotníckeho komplexu finančnou skupinou J&T na lúke Kráľovej hory v Bratislave. Pod súvisiacu petíciu proti stavaniu v chránenej oblasti sa podpísalo už dvadsaťjedentisíc ľudí. Podobne „proti“ budú pravdepodobne obyvatelia Kremnice hlasovať v referende o projekte tamojšej ťažby zlata banskobystrickej firmy Kremnica Gold Mining. Nový závod na spracovanie odpadu spoločnosti Eco Global zase odmietajú obyvatelia Gemeru – regiónu s najvyššou nezamestnanosťou – kvôli obavám zo znečistenia životného prostredia.

Aj tieto tri príklady ukazujú, že rast výkonov hospodárstva a spokojnosť obyvateľstva nemusia byť vždy v súlade. Aj keď výstavba v Bratislave, ťažba v Kremnici či spracovanie odpadov na Gemeri by isto vytvorili nové pracovné miesta a príjmy, mnoho ľudí s nimi nesúhlasí pre zaberanie prírodného priestoru a ničenie životného prostredia.

O tom, že hospodársky rast a čisté životné prostredie sú často v protiklade, svedčí aj ostatná hospodárska kríza. Tá znížením ekonomickej aktivity v roku 2009 významne zredukovala aj vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry ľudským pričinením. To v EÚ v krízovom roku kleslo zhruba o šesť percent. Dvadsaťsedmička tak svoj Kjótsky záväzok znížiť emisie o pätinu do roku 2020 dosiahne zrejme skôr. SR svoj sľub splnila už pred rokmi, a preto môže prebytočné kvóty predávať na medzinárodnom trhu.

Veľký pokrok

Slovensko po hospodárskom prepade začiatkom deväťdesiatych rokov zažilo nebývalý ekonomický rast. Bol nezvyčajný aj preto, že spolu s rastom sa vypúšťanie škodlivín do ovzdušia, vody či pôdy nezvyšovalo, ale, naopak, znižovalo. Dopomohla tomu hlavne zmena štruktúry miestneho priemyslu – už mu nedominuje ťažký, ale skôr ľahký priemysel, ktorý je k životnému prostrediu šetrnejší. Symbolicky sa dá povedať, že zbrojárske fabriky vystriedala montáž televízorov. Zmenil sa aj legislatívny rámec výroby, ktorého bežnou súčasťou sa stalo posudzovanie vplyvov každej novej investície na životné prostredie.

Emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré sa považujú za hlavný zdroj globálneho otepľovania a klimatických zmien, sa preto prepočítané na obyvateľa na Slovensku od roku 1992 mierne znižujú. V súčasnosti dosahujú zhruba sedem ton, čo je menej ako v Česku a Poľsku, ale viac ako v Maďarsku či Portugalsku. Najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia sú košické železiarne U.S. Steel a uhoľná elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch.

Energetická náročnosť

Hospodárstvo však nielen vypúšťa do prostredia škodliviny, ale aj spotrebúva neobnoviteľné, alebo len ťažko nahraditeľné zdroje. V tomto kontexte sa zvykne sledovať materiálová a energetická náročnosť tvorby hrubého domáceho produktu (HDP). Teda to, koľko energie a zdrojov sa minie v krajine na produkciu jedného milióna eur HDP.

Celková spotreba energie, palív, elektriny a tepla v slovenskom hospodárstve sa časom mierne znižuje, napriek rastu ekonomiky. Aj tak je však energetická náročnosť slovenského priemyslu v rámci EÚ veľmi vysoká. Miestna priemyselná výroba spotrebúva až približne štyridsať percent všetkej energie v krajine, elektrickej viac ako polovicu.

Za posledné roky sa výrazne znížila priemyselná spotreba vody, ako aj emisie oxidov dusíka, síry a tuhých znečisťujúcich látok. Znečisťovanie ťažkými kovmi v niektorých prípadoch kleslo, v prípade olova a kadmia sa drží na úrovniach z deväťdesiatych rokov. Od roku 2006 sa citeľne znížilo aj vypúšťanie znečistených priemyselných odpadových vôd.

Spolu s pozitívnym trendom znižovania negatívneho vplyvu hospodárstva na životné prostredie možno badať obnovu tradičnej fauny. V posledných rokoch sa v prírode darí množiť aj mnohým známym cicavcom, ako sú medvede, kamzíky či svište.

Nielen z HDP sme živí

Mnoho svetových ekonómov už dnes uznáva „neviditeľnosť“ hodnoty životného prostredia v štatistikách výkonnosti ekonomík a životnej úrovne, ako je napríklad hrubý domáci produkt. Znamená to, že krajiny často produkujú vysoký HDP na úkor svojich prírodných zdrojov či udržateľnosti dôležitých ekosystémov.

Krajiny G8 preto odštartovali projekt pod názvom Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (TEEB), ktorý vykázal, že ľudstvo postupne stráca svoj prírodný kapitál. Dažde v obilných oblastiach Južnej Ameriky či opeľovanie rastlín včelami má podľa výskumníkov hodnotu stoviek miliárd dolárov, no hospodárske subjekty sa správajú, akoby boli zadarmo, a často tieto hodnotné ekosystémy ničia.

V slovenskom kontexte spomína význam ekologického bohatstva štúdia Ľudovíta Ódora a Michala Horvátha o meraní čistého bohatstva krajiny. Aj keď títo ekonómovia priznávajú, že vyčíslenie hodnoty čistého ovzdušia či zdravých lesov je komplikované, navrhujú, že by mohlo byť v budúcnosti zakomponované do výpočtov takzvanej Fiškálnej rady. Tá by mala vzniknúť už v najbližších mesiacoch najmä na podporu udržateľnosti verejných financií. Jej analytici by mali počítať aj takzvané čisté bohatstvo krajiny, aby politici nemohli zakrývať diery v štátnom rozpočte účtovnými trikmi.

Index lepšieho života

Európska komisia monitoruje indikátory udržateľnosti životného prostredia samostatne, podobné ukazovatele odporúča sledovať aj OECD. Tá najnovšie zverejnila takzvaný Index lepšieho života, ktorý obsahuje aj kategóriu kvality životného prostredia. Tam patrí SR podľa znečistenia ovzdušia prachovými časticami v rámci krajín OECD pekná ôsma priečka. Toto číslo však vychádza iba z pozorovaní v Bratislave a Košiciach. Ak by sa pridali mestá ležiace v kotlinách ako Banská Bystrica či Ružomberok, výsledok by bol pravdepodobne horší. Ekologickú udržateľnosť začalo sledovať a cieľovať aj slovenské ministerstvo financií – prostredníctvom troch premenných: množstva vypustených skleníkových plynov, podielu obnoviteľných zdrojov energie a celkovej energetickej spotreby.

Ďalšou oblasťou ekonomického výskumu spojeného so životným prostredím je takzvaný nízkouhlíkový rast. Teda hospodársky rast, ktorý produkuje čo najmenej skleníkových plynov a neprispieva negatívne ku globálnym klimatickým zmenám.

Uhlíkovo produktívne odvetvia sú podľa Eurostatu hlavne informačné a komunikačné technológie, finančné služby, ale aj odborné, vedecké činnosti a administratívne služby. Najviac uhlíka na euro pridanej hodnoty do atmosféry vypustia odpadové hospodárstvo, ťažiarske činnosti a priemyselná výroba.

Štúdia konzultantskej spoločnosti McKinsey z roku 2008 hovorí o potrebe zvýšiť uhlíkovú produktivitu desaťnásobne, ak chce ľudstvo udržať svetové hospodárstvo v raste do roku 2050. Medzi nákladovo efektívne možnosti na zníženie emisií konzultanti zaradili napríklad zatepľovanie budov či energeticky šetrnejšie dopravné prostriedky a osvetlenie. Do balíka pomerne nákladných opatrení radí McKinsey boj proti odlesňovaniu a súvisiace zalesňovanie.

Konkrétne kroky

Spolu s hospodárskym a príjmovým dobiehaním priemeru Európskej únie je možné predpokladať, že aj slovenská spoločnosť bude životnému prostrediu prikladať čoraz väčšiu váhu. Významný legislatívny krok vpred v tomto kontexte schválili poslanci na jeseň. Ide o dlho pripravovaný zákon o dohľade nad starými environmentálnymi záťažami. Patria medzi ne sklady chemikálií, priemyselného odpadu či kontaminované areály bývalých výrobných podnikov.

Známym príkladom je kalové pole v Žiari nad Hronom, ktoré revitalizuje finančná skupina Penta vlastniaca podiely v miestnej výrobe hliníka. Podobné odkalisko po ťažbe medi sa nachádza v Krompachoch, zdrojom znečistenia je skládka lúženca v Seredi či skládka gudrónov v lome v Devínskej Novej Vsi. Náklady na odstránenie záťaží sa v SR odhadujú na zhruba 2,3 miliardy eur.

Prijatá legislatíva, ktorá nadobudla platnosť prvého januára tohto roku, upravuje, kto je za konkrétnu záťaž z 1 845 označených lokalít zodpovedný, a teda aj povinný ju postupne odstrániť. Zodpovedné osoby musia k tomuto procesu predložiť príslušným orgánom plán prác. Zákon však neurčuje striktné lehoty, dokedy je sanácia záťaží nutná, aby tým finančne neohrozil existenciu výrobných podnikov.

Na riešenie záťaží sa vďaka novej legislatíve konečne dajú čerpať prostriedky z Kohézneho fondu EÚ – v operačnom programe Životné prostredie je na to určených 135 miliónov eur – ale aj financie z Recyklačného fondu, jednotlivých ministerstiev či konkrétnych samospráv.

Nový zákon označila mimovládna organizácia Greenpeace za najlepšie politické rozhodnutie minulého roka v oblasti životného prostredia. Nedávny pád vlády však zastavil prípravu ďalších dôležitých úprav, ako napríklad nového zákona o odpadoch či ochrane prírody.

Navyše, po marcových voľbách je ohrozená existencia rezortu životného prostredia. Opozičný Smer-SD sa už vyjadril, že bude opäť tlačiť na jeho zlúčenie s ministerstvom pôdohospodárstva.

Čoraz čistejšie HDP
(materiálová a energetická náročnosť HDP, 1998 = 100)

PRAMEŇ: Správa o stave životného prostredia SR v roku 2010, TREND Analyses