Bratislavská Fakulta managementu Univerzity Komenského (UK) pred Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela (UMB) a Národohospodárskou fakultou na Ekonomickej univerzite (EU) v Bratislave. Takto vyzerá najlepšia trojka ekonomicky zameraných fakúlt podľa vedomostí a zručností poslucháčov posledného ročníka. Minulú jeseň absolvovalo špeciálne vytvorené testy štyristo dobrovoľných účastníkov projektu Young Talents z jedenástich vybraných slovenských ekonomických fakúlt. V teste zo všeobecného ekonomického prehľadu museli napríklad odpovedať na otázky, aký bol reálny rast slovenského hospodárstva v minulom roku, kto šéfuje Národnej banke Slovenska alebo na koľko zníži Bulharsko od budúceho roka sadzbu dane z príjmu pre firmy. Ďalej dostali úlohy z počítačových zručností, jazykový test a ekonomicko-logické príklady.

Nápad z Anglicka. Nápad robiť rebríček podľa kvalít absolventov dostal Rastislav Bielik pred dvoma rokmi. V tom čase absolvoval v anglickom Manchestri sériu prijímacích pohovorov do renomovaných medzinárodných inštitúcií. Napokon skončil na ekonomickom oddelení druhej najväčšej banky na svete HSBC. Uvedomil si vtedy, že testy na personálnych oddeleniach potenciálnych zamestnávateľov boli vždy o tom istom. Testovali rýchlosť logického myslenia, presnosť, tvorivosť, počítačovú gramotnosť a všeobecný rozhľad. Prečo sa nedá, pýtal sa R. Bielik sám seba, urobiť jeden komplexný test a pohovor, ktorého výsledky by boli všeobecne použiteľné?

Keď sa vrátil na Slovensko dokončiť si doktorát, spracoval projekt celoslovenského testovania absolventov ekonomických fakúlt Young Talents. Spojil sa s pár známymi a predvlani zorganizovali prvý ročník. Peniaze získal od štyroch medzinárodných firiem s pobočkami na Slovensku – Accenture, Citibank, Dell a Ernst & Young.

Young Talents vytvára rebríček fakúlt úplne inak ako Akademická rankingová a ratingová agentúra. Nepoužíva štatistiku citácií a publikácií, nezaujímajú ho získané granty ani dáta o doktorandskom štúdiu. Vychádza zo štyroch vedomostných testov spracovaných tak, aby zodpovedali potrebám a požiadavkám zamestnávateľov. Sú rozšíreným variantom ich vlastných prijímacích testov, opisuje R. Bielik. Na ich zostavovaní sa podieľala jazyková škola, ľudia z univerzitného prostredia, analytici TREND Analyses i partnerské firmy projektu.

Pätnásť percent. „Okruhy v testoch sú pre úspech na prijímacom pohovore aj pre úspešný štart v reálnom pracovnom prostredí nevyhnutné,“ potvrdzuje Zuzana Andrejková, zodpovedná za nábor talentov vo firme Dell. Oceňuje, že Dell si môže takouto cestou urobiť prvotnú selekciu talentov spomedzi budúcich absolventov. Ich výsledky z testov podľa nej dotvárajú ich profil, otvárajú priestor pre ich hlbšie personalistické hodnotenie (assessment) a určenie ich budúceho profesionálneho smerovania.

Organizátori projektu oslovili študentov na jedenástich ekonomických fakultách šiestich vysokých škôl. Konkrétne z bratislavskej EU a UK, banskobystrickej UMB, Technickej univerzity v Košiciach a zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Verejné školy doplnila najstaršia súkromná vysoká škola na Slovensku, pätnásťročná Vysoká univerzita manažmentu. Účasť v teste je dobrovoľná. Štyristo zapojených študentov predstavuje zhruba pätnásť percent všetkých poslucháčov posledných ročníkov daných fakúlt.

V premiérovom ročníku v roku 2005 sa otestovalo o takmer tretinu menej vysokoškolákov. Napriek tomu sa postavenie fakúlt v rebríčku medziročne zmenilo len minimálne, o jedno-dve miesta. Výnimkou je pád Fakulty podnikového manažmentu EU a skok Obchodnej fakulty EU. „Zmeny úspešnosti absolventov nie je možné robiť zo dňa na deň, väčšina súčasných dobrých alebo zlých rozhodnutí sa pri meraní kvality končiacich študentov prejaví až za štyri a viac rokov,“ vysvetľuje R. Bielik. Za zhoršením Fakulty podnikového manažmentu EU môžu podľa neho stáť nevhodne nastavené kritériá pri prijímaní uchádzačov pred piatimi rokmi.

Treba ísť von. Ukázalo sa, že výsledky študentov v testoch kopírujú zameranie ich domovských fakúlt. Študentom z Fakulty hospodárskej informatiky EU sa darilo v počítačových testoch, poslucháčom Fakulty medzinárodných vzťahov EU zasa v cudzom jazyku. Vyučovanie v angličtine zaručilo miesto v prvej trojke jazykových zručností aj študentom Vysokej školy manažmentu.

Oba doterajšie ročníky projektu ukazujú, že účasť na stredno- alebo dlhodobom zahraničnom pobyte je pre nadpriemerný výsledok v jazykovom teste nevyhnutná. V prvej stovke najlepších riešiteľov sa neobjavil jediný študent, ktorý by nemal na konte aspoň jednu minimálne štvrťročnú študijnú alebo pracovnú stáž za slovenskými hranicami.

Projekt ďalej odhalil, že mnohí študenti nie sú pripravení čeliť časovému stresu pri riešení úloh. Pod tlakom robia chyby alebo sa vzdávajú príliš skoro. A nevedia sa koncentrovať. Pritom pre zamestnávateľov sú výsledky stresových testov jedným z rozhodujúcich faktorov pri prijímaní zamestnancov. Navyše, vysokoškoláci nezvyknú sledovať podrobne aktuálne ekonomické dianie. Akoby sa spoliehali iba na informácie zo školských lavíc.

Poslucháči z metropoly východu skončili v strede rebríčka. Napriek tomu manažér projektu R. Bielik vraví, že na východe „sa nemajú za čo hanbiť“. Napríklad na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity cíti veľkú snahu vedenia i pedagógov fakulty pohnúť veci dopredu. Nebyť toho, že mnoho šikovných maturantov z východu túži odísť študovať západnejšie smerom k Bratislave, by pravdepodobne figurovali vyššie, myslí si R. Bielik. Výlučne kritickému pohľadu sa vyhýba aj v prípade poslednej v rebríčku Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Aj na nej študujú poslucháči, ktorí patria medzi desať percent najúspešnejších v testoch, dôvodí R. Bielik.