Po havárii v japonskej atómovej elektrárni vo Fukušime sa znova stalo módou vykresľovať využívanie jadrovej energetiky ako neekologické a nebezpečné. Keď sa pred piatimi rokmi začalo hovoriť o znižovaní emisií CO2, štvrtina primárnej energie sveta pochádzala z uhlia. V súčasnosti je to bezmála 30 percent. V niektorých krajinách uhlie pri výrobe energií stále dominuje. Taká Juhoafrická republika, kde v týchto dňoch rokuje OSN o klimatických zmenách, od spaľovania uhlia závisí najviac. Až 93 percent elektrickej energie sa produkuje z uhlia. V Číne je to 80 percent, v USA 45 percent.

V Číne, ktorá je jeho najväčším spotrebiteľom, sa spotreba uhlia v uplynulých ôsmich rokoch zdvojnásobila. Podobne je to v Indii. A nemecký plán na uzavretie jadrových elektrární sa už prejavuje vo zvýšených investíciách do ťažby tejto suroviny. V období recesie veľmi pomôže, že na výrobu elektriny a priemyselného tepla je najlacnejším zdrojom a jeho zásoby vystačia na sto rokov.

Ekológia na papieri

Významnú úlohu má pri rozvoji uhoľnej energetiky aj prepracované public relations hovoriace o čistom uhlí. Ide o technológiu známu ako CCS, vďaka ktorej sa má z komínových emisií oddeľovať CO2, skvapalňovať a natlačiť pod zem. To však vyžaduje výskum, vývoj a miliardy dolárov. Aj Slovensko prijalo v júli zákon o ukladaní CO2 do zeme, no tým iba reagovalo na európsku smernicu, ktorú musia členské štáty transponovať.

Medzitým v USA zastavili pilotný projekt FutureGen. Prvou z obetí obmedzovania investícií do zelenej energetiky vo Veľkej Británii sa zasa stal škótsky projekt CCS za 1,6 mld. USD. Na jeseň zrušili projekt CCS aj Dáni.

Priemyselní analytici očakávajú, že globálna produkcia uhlia v najbližšom desaťročí vzrastie o 35 percent. Uhlie – najlacnejšie, najrozšírenejšie a najšpinavšie zo všetkých fosílnych palív zaťažujúcich planétu skleníkovými plynmi – tak rozširuje svoj podiel vo svetovom energetickom systéme.

Fosfátový vrchol

Kým v energetike prebieha renesancia uhlia, svetové poľnohospodárstvo čelí problému, ako zabezpečiť potraviny pre sedem miliárd obyvateľov Zeme. Nenaráža pritom iba na nedostatok pôdy a vody, ale aj potrebných minerálov. Okrem dusíka a draslíka ide o fosfor. V prírode sa nachádza najmä vo fosfátoch, ktoré sú v relatívne vysokej koncentrácii v tzv. fosfátových mineráloch. A práve tých môže byť nedostatok. Pojem „fosfátový vrchol“ si našiel dôležité miesto už aj v slovníku farmárov.

Magazín Foreign Policy upozornil, že zmenšujúce sa zásoby fosforu, hlavného komponentu, ktorý je zodpovedný za rast globálnej agroprodukcie, môžu narušiť potravinovú bezpečnosť na celej planéte už v tomto storočí. Odborníci odhadujú, že fosfátový zlom by sa mohol objaviť okolo roku 2030, pričom k vyčerpaniu kvalitných ložísk môže dôjsť do 50 rokov.

Politické riziká

Nedostatok fosfátu by mohol viesť k prudkému zvyšovaniu cien potravín a potravinovej nestabilite. Situáciu komplikuje, že 90 percent jeho svetových zásob sa nachádza v piatich krajinách –Číne, Maroku, JAR, Jordánsku a USA. Nie je ťažké domyslieť si, ako rýchlo by tieto krajiny zakázali vývoz v prípade hroziacej potravinovej krízy. Obchodovanie s fosfátmi sa tak v najbližších rokoch môže stať cieľom objemných špekulácií.

Začiatkom tohto roka revidoval americký geologický úrad odhady fosfátových rezerv pre Maroko a západnú Saharu z 5,7 mld. ton na 50 mld. ton, čo výrazným spôsobom prispelo k zvýšeniu globálnych rezerv na 65 mld. ton. Ťažba fosfátov dosiahla vlani „len“ 176 miliónov ton.

Tieto čísla síce môžu vzbudzovať optimizmus, no investori si uvedomujú, že severoafrické zásoby sú v politicky nestabilných oblastiach. Prospektori preto usilovne pátrajú po domácich zdrojoch, ktorých využívanie nemusí byť v súčasnosti ešte efektívne.

Cena uhlia stúpa
Rotherdamská burza, denné hodnoty, USD/t

PRAMEŇ: www.theice.com