Téma týždňa ma ako pravidelného čitateľa TRENDU zaujala viac ako inokedy. Poviete si „presne tak to má pri dobrom článku byť“. Tentoraz však ide o prekvapenie a údiv nad nevyváženosťou pohľadu autora. Reč je o roamingu, o téme, ktorú väčšina Slovákov pozná buď z rozprávania o príliš drahej službe, alebo nepríjemného prekvapenia z výšky faktúry po návrate z dovolenky či pracovnej cesty.

Kedy bude dobre? Európska komisia (EK) navrhla zmeny a s tým súvisiace stanovenie maximálneho cenového stropu za minútu uskutočneného či prichádzajúceho hovoru v EÚ práve s cieľom, aby roa­ming nebol pre väčšinu spotrebiteľov len nedostupným luxusom či predraženou nevyhnutnosťou. Mottom súčasnej zostavy EK je totiž „Európa skutočných výhod pre občanov“. Aj preto sa zrodil okrem množstva iných aj návrh o roamingu.

Autor to však vidí inak. Vidí „zlenivelého“ a „rozmaznaného“ spotrebiteľa, ktorému chce úradnícka mašinéria z Bruselu ulahodiť „populistickými“ návrhmi, pretože si chce „šplhnúť u občanov“. Len na pripomenutie: je to stále tá istá komisia, ktorej práve médiá často vyčítajú, že rieši problémy príliš administratívne, byrokraticky a že sa venuje témam odtrhnutým od záujmu občanov a potrieb ich každodenného života.

Až sa nám natíska myšlienka, že nech ten Brusel robí čokoľvek, ani tak to nikdy nebude dobre.

Ako to teda je. Najmä keď v prípade roamingu je Brusel autorom obviňovaný zo zjednodušujúceho prístupu a nedostatku trpezlivosti. Opäť je to tá istá komisia či Európsky parlament, ktoré sú podľa mnohých iných často zbytočne komplikované a pomalé. Tak ako to teda je?

Je pravda, že európska sféra je oblasťou kompromisných riešení. Riešení vyhovujúcich členským štátom aj europoslancom. Bruselský eurokrat preto nemá k dispozícii možnosť, ktorú využil autor. Napríklad (ne)­úmyselne vydávať cenový strop za stanovenie „jednotnej maloobchodnej ceny pre celú EÚ“. Alebo zavádzajúco prezentovať názor jednej zo zúčastnených strán ako svoj vlastný. Ale možno sa na mne už začína prejavovať profesionálna euroúradnícka deformácia a len mne na obrovskom priestore témy týždňa chýbali postoje spotrebiteľských združení či ostro kritizovaných euroúradníkov?

Iný príklad. V pozadí snaženia Európskej komisie nájsť politicky priechodný kompromis určite nie je škodiť, v tomto prípade podľa autora mobilným operátorom, ale pomôcť zlepšiť fungovanie zložitého systému vnútorného trhu únie. Musím v tomto prípade spomenúť príklad z inej brandže, keď po zavedení eura aktivita komisie viedla k zníženiu ceny cezhraničného prevodu pri bežných platbách v krajinách eurozóny na cenu domáceho transferu. Slovenské banky túto výhodu stále neposkytujú, pretože nemusia. Ani keď platba ide z eurového účtu na Slovensku na rovnaký účet inde v únii.

Vstupom do eurozóny sa to zmení a každý spotrebiteľ bude platiť za výber z bankomatu povedzme v Portugalsku či Rakúsku len cenu, akú platí na Slovensku.

Podľa mňa je to skutočná výhoda, ktorú prináša členstvo v EÚ a existencia jednotnej meny. Autor by so mnou však možno nesúhlasil a „odborne“ by mi vysvetlil, že ide o luxus a prémiovú službu. A keby som nebol taký lenivý a rozmaznaný, cestoval by som s hotovosťou vo vrecku. Mimochodom, nie tak dávno sú časy, keď luxusom bol farebný televízor či pevná telefónna linka u suseda.

Autor je poverený vedením Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.