Keď v januári zaplavili ulice Budapešti a Bukurešti demonštranti s protivládnymi heslami, objavili sa vo svete úvahy o Európskej jari 2012 ako pokračovateľke tej arabskej z predošlého roka. Najmä keď tretí januárový víkend priniesli agentúry správy o pouličných protestoch aj zo Sofie a iných bulharských miest. Ak nezabudneme na vyše rok neutíchajúce demonštrácie v Grécku, v polovici januára tak siahal pás štyroch krajín s vyburcovaným obyvateľstvom od gréckych brehov Stredozemného mora až po hranice Slovenska. V druhej polovici januára sa situácia v tomto regióne upokojuje. Zrážky demonštrantov s políciou neutíchajú „len“ v Grécku a Rumunsku. Tie grécke príliš neprekvapujú. Rumunské áno.

Putinescu

Prekvapením je aj novotvar, ktorý sa objavil v titulkoch rumunských médií –„Putinescu“. Označuje rumunského prezidenta Traiana Basesca, ktorému kritici vyčítajú autoritárstvo na spôsob bývalého – a zrejme aj budúceho – ruského prezidenta a súčasného premiéra Vladimira Putina. Zhodou okolností po decembrových parlamentných voľbách doznievali v polovici januára protestné pouličné akcie aj na námestiach ruských miest.

Rumunská ústava poskytuje hlave štátu menej rozsiahle kompetencie ako v Rusku, Francúzsku alebo USA. Výkonná moc prináleží predsedovi vlády. Šesťdesiatročný T. Basescu ju 45-ročnému Emilovi Bocovi ani neberie. Len – odkedy ho pred deviatimi rokmi uviedol do vysokej politiky – na neho otcovsky dohliada. T. Basescu stojí na čele krajiny takmer nepretržite od decembra 2004. Za ten čas dosadil do mocenských štruktúr štátu svojich ľudí a cez nich ovláda politický život krajiny.

Rumunsko v kontexte

Januárové manifestácie v Rumunsku však neprepukli ako dôsledok odporu proti politickému establišmentu ako v posledných týždňoch v Rusku. Tam demonštranti príliš nepoukazovali na ekonomiku, pretože kúpna sila väčšiny občanov neochabla ani počas svetovej finančnej a hospodárskej krízy 2008/2009. Maďari napádali jedným dychom politickú líniu vlády Viktora Orbána i jej hospodársku politiku. Rumunov vyháňajú na námestia najmä prázdne peňaženky.

Až po niekoľkých dňoch pribudlo volanie po odstraňovaní príčin hospodárskej mizérie. Zaregistrovali ho v bruselskej centrále EÚ, frankfurtskom sídle Európskej centrálnej banky a washingtonskom sídle Medzinárodného menového fondu (MMF). Tamojší analytici poukázali v situačných správach na prejavy nespokojnosti Rumunov z predošlých dvoch rokov. Vtedy ich posudzovali ako atomizované a nenákazlivé. Teraz sú vo svojich hodnoteniach opatrnejší.

Bremeno záväzkov

Na rozdiel od maďarskej vlády, ktorá rada pózuje ako obeť diktátu najmä MMF a ratingových agentúr, vychádza rumunské politické vedenie na úrovni prezidenta i premiéra ochotne v ústrety medzinárodným finančným inštitúciám a investorským kruhom. Minulý týždeň obaja rumunskí štátnici potvrdili odhodlanie pokračovať v štrukturálnych reformách tak, ako sa k nim zaviazali v roku 2009.

Prepad rumunskej ekonomiky o vyše sedem percent prinútil vtedy Bukurešť prijať od MMF, ECB a Svetovej banky úvery za dvadsať miliárd dolárov. Výmenou za finančné injekcie musia stláčať schodok štátneho rozpočtu, krátiť verejný dlh a uskutočňovať štrukturálne reformy. Tie zahŕňajú privatizáciu štátnych podnikov, odpredávanie podielov štátu v zmiešaných spoločnostiach, zefektívnenie dôchodkového a zdravotného systému, flexibilnejší zákonník práce a zavádzanie právnych i politických opatrení na zatraktívnenie investičného prostredia v krajine.

Rumunská vláda v roku 2009 zrejme nepredpokladala, že plnenie týchto záväzkov bude až také bolestivé. Očakávala skorý návrat k vysokým tempám rastu HDP od štyroch do osem percent, na aké si zvykla v predošlých rokoch. Namiesto obratu k lepšiemu sa však ekonomika v roku 2010 zosunula o ďalších 1,3 percenta. Ale vláda v úsporných opatreniach nepoľavila.

Žonglovanie so štatistikami

Zahraničné médiá si príliš nevšímali sporadické demonštrácie. Pouličné protesty Rumunov vlani zostávali v tieni nepokojov v Grécku a dlhovej krízy eurozóny. Vláda v Bukurešti pred davmi necúvla a ďalej znižovala schodok štátneho rozpočtu. Rumunská ekonomika sa vlani prehupla ponad nulu a vzrástla o necelé dve percentá. Pri jednopercentnej štatistickej odchýlke to mohlo byť i dva a pol percenta, pochválil sa prezident T. Basescu na prvom vystúpení od vypuknutia januárovej vlny demonštrácií. Premiér E. Boc začiatkom januára s hrdosťou informoval o zošnurovaní fiškálneho schodku za rok 2011 na plánovaných 4,4 percenta. „Apelujem na Rumunov, aby pochopili, že vláda prijala úsporné opatrenia na zabránenie krízy,“ zdôraznil.

Bokom nechal údaje o ľuďoch s príjmami, ktoré nepostačujú na pokrytie základných životných potrieb. Poľský týždenník Polityka ich vyčíslil na 17,9 percenta, čo je viac ako v Grécku (13,8) alebo Poľsku (11 percent).

Po troch rokoch úspornej diéty sa trpezlivosť radových Rumunov s politikou uťahovania opaskov naplnila. Medziročná decembrová inflácia dosiahla podľa Eurostatu 6,2 percenta. Napätie v spoločnosti hustlo.

Na lekárnických váhach

Rozbuškou, ktorá v januári vznietila hnev obyvateľstva voči vláde, bola pripravovaná privatizácia časti zdravotníckych služieb, vrátane záchrannej služby. Kontroverzný zákon o reforme zdravotníctva vyprovokoval 9. januára námestníka ministra zdravotníctva Raeda Arafata k odstúpeniu. Tento Palestínčan pochádzajúci zo Sýrie, ale vyštudovaný a usadený v Rumunsku, vybudoval záchrannú službu, ktorú si Rumuni nevedia vynachváliť. Arafatova demisia podnietila Rumunov k stotožneniu sa s jeho individuálnym protestom a odhodlaniu verejne vystúpiť proti chystaným privatizačným krokom.

Bol to zlomový bod, keď sa kritika občanov v priebehu niekoľkých dní rozšírila na pranierovanie transformačného programu, vlády, premiéra, prezidenta a celého systému. Medzinárodné finančné inštitúcie, Európska komisia, ba i pravoslávna cirkev v súčasnosti analyzujú ďalšie možné scenáre a hľadajú opatrenia na zabránenie eskalácie konfliktu. Premiér stiahol pripravovaný návrh zákona o zdravotníckej reforme a zaradil R. Arafata do expertnej skupiny poverenej prepracovaním jeho znenia. Na 25. januára je v Bukurešti ohlásená skupina inšpektorov MMF, aby skontrolovala plnenie podmienok na poskytnutie ďalšej úverovej tranže. Pôvodne mala pricestovať skôr. Ak sa pouličné protesty v rumunských mestách proti úsporným opatreniam premenia na rumunskú obdobu Arabskej jari, volanie po očiste spoločnosti možno neostane bez ohlasu a padne miestny autokrat.

Autor je spolupracovník TRENDU.

Traian Basescu

Antihrdina súčasnej rumunskej drámy

Proti prezidentoviRumunská revolúcia v roku 1989 vyvrcholila popravou prezidenta Nicolae Ceausesca. Antihrdinom tej súčasnej sa stáva prezident Traian Basescu. I keď nie je diktátorom, ale skôr ikonou rumunskej oligarchokracie. Vybudoval skorumpovaný mocenský systém a kritike Západu sa vyhýbal tak, že mu vychádzal politicky, vojensky a hospodársky v ústrety. Začlenil Rumunsko do NATO, poskytol USA vojenskú základňu a uzavrel s Washingtonom zmluvu o protiraketovom štíte.

Pôvodným vzdelaním a povolaním je námorný dôstojník. Prvú uniformu obliekol vo farbách rumunského štátneho námorného obchodného loďstva a jeho podniku Navrom. Po roku 1981 brázdil moria ako kapitán. Bol členom komunistickej strany a spolupracoval – vraj povinne a nikomu neškodiac – s tajnou službou Securitate. Istý čas viedol zastupiteľstvo Navromu v Antverpách.

Po revolúcii prevrátil kabát a v apríli 1991 nastúpil do funkcie ministra dopravy. Od roku 1992 bol poslancom Demokratickej strany a od júna 1996 opätovne riadil rezort dopravy. Popri politických funkciách sa venoval obchodovaniu ako politik-patriarcha, stojaci v úzadí a ťahajúci nitkami. V roku 2000 ho zvolili za primátora Bukurešti a po štyroch rokoch znovu. Z funkcie odišiel v decembri 2004 po zvolení za prezidenta. V apríli 2007 ho parlament obvinil z porušenia ústavy a pozastavil mu výkon funkcie. O mesiac sa do nej vrátil, keď ho občania v referende podržali, napriek obvineniam z korupcie a klientelizmu. V roku 2009 ho po druhýkrát zvolili za hlavu štátu. Dnes by už neuspel.(app)

© 2012 TREND Holding, spol. s r.o.